šoltés, šoltýs -sa pl. N -si m.
šoltýs, šoltés -a m. ‹n› hist. (v stredovekom Uhorsku) zakladateľ obce obdarený niektorými privilégiami, najmä dedičným richtárstvom s určitou súdnou a správnou právomocou, škultét
osadník kto osídlil isté neobývané miesta • kolonista: nemeckí osadníci, kolonisti • osídlenec: osídlenci pohraničia • prisťahovalec: prisťahovalci vo vnútrozemí Austrálie • hist.: škultét • šoltés • šoltýs (zakladateľ novej slobodnej obce, ktorý získal určité privilégiá)
šoltés, šoltýs p. osadník
šoltýs i šoltés, -a m. hist. osadník, zakladateľ novej slobodnej obce, ktorý dostal určité privilégiá, obyč. i dedičné richtárstvo; škultét;
šoltýsky i šoltésky príd.: š-e osady;
šoltýstvo i šoltéstvo, -a str.
1. právo, výsada šoltýsa (obyč. spočívajúca vo funkcii richtára), škultécia;
2. osada, obec založená šoltýsmi