šmatlák m 1. nevypracovaná, zle urobená obuv: on po zlatem y po pjaty brtgech za takowe ssmatlaky z ludy brawal, a tak gedno k druhemu sa mu prisparalo jasenica 1704 2. rastlina obyč. rastúca v obilí, ktorej šťava primiešaná do liehoviny zvyšuje jej opojný účinok bot Lolium temulentum mätonoh mámivý: že nebo v pive nebo v páleném nebo v obidvojém musil biti šmatlák zamíšaný aneb čokoliv jinšé opojujíce, ponevádž sa mu to ješte nikdi nebilo stalo, čo včil, abi mu tak bilo do nóh a nadevšecko pod kolená uderilo; žádního šmatláku a bolehlavi neplodí br 1785; -ový príd k 2: čzo gim odebrali na Jastrabja, dali Kowačzowi a Regulowi, sladi ssmatlakowe, sol nasilu dawal solarum; o tom fatens dobre vy, že takove wiczudky daval ssmatlakove chudobe, div že ludge nepokapaly od neho jasenica 1704; 1710