škuta1, -y, obyč. v mn. č. škuty, škút ž. hovor. ostrá zvieracia srsť, škutina: Kúpil som si zelený širák so štetkou z kančích škút. (Zúb.) Z prašivej ovce aspoň klk škuty! (Jes-á);
pren. expr. strapaté, ostré vlasy, čupry, čupriny: Dievča, vymetaj poriadnejšie, lebo ti vytrhám škuty. (Fr. Kráľ) Spod čapice škuty sa chlpia. (Pláv.)
● (po)chytili sa za š-y začali sa biť;
škutka, -y, obyč. v mn. č. škutky, -tiek ž. zdrob. expr. (Hviezd.)
škutka p. škuta1