škorec -rca mn. N a A -e m. spevavý sťahovavý vták živiaci sa hmyzom a drobným ovocím, zool. Sturnus;
škorčí príd.
škorec, -rca, mn. č. -rce m. hmyzožravý vták žijúci v záhradách (často lieta v kŕdľoch); zool. š. obyčajný (Sturnus vulgaris);
pren. expr. malé dieťa: Na toho tamto škorca sa obrykujem. (Tim.)
špacírovať, špacírovať si i špacírovať sa, -uje, -ujú nedok. hovor. zastar. prechádzať sa: Špacíruješ ako na promenáde. (Vaj.) Roboty žiadnej nemáme, špacírujeme si po uliciach. (Laz.); iron. V najväčšom úpeku môže pešo domov špacírovať (Jégé) ísť, kráčať. spaček1, správ. škorec
špak1, správ. škorec
(jeden) škorec; (bez) škorca; (k) škorcovi; (vidím) škorca; (hej) škorec!; (o) škorcovi; (so) škorcom;
(tri) škorce; (bez) škorcov; (k) škorcom; (vidím) škorce; (hej) škorce!; (o) škorcoch; (so) škorcami;
škorec [-(v)o-] m spevavý sťahovavý vták, živiaci sa hmyzom a drobným ovocím, často lietajúci v kŕdľoch zool škorec obyčajný Sturnus vulgaris: sskorce w hromade, ale bez poradku lyecu kob 1666; sturnus: skworec gu 1793; spewawj ptácy: sspaček – sskorec, drozd, stehljk, sláwjk, strnádka, též pták, genž krawám mléko wysáwá bh 1798; sturnus: skorec hd 1706–07 P atpn Sskorecz Jano v krásnej vsi 1555 u1