škop2 -a m. menšia (drevená) nádoba, šaflík;
škopík -a, škopok -pka m.
1. zdrob. ku škop
2. škop2
škopík -ka pl. N -ky, škopok -pka pl. N -pky m.
dieža drevená nádoba, obyč. väčšia: rozsušená dieža • džber: džber na vodu • kaďa: kaďa sliviek • šafeľ (dieža s dvoma držadlami): naliať vodu do šafľa • škop • škopík • škopok • škopec (menšia dieža)
škop2, škopec2, škopík, škopok p. dieža
škopík, -a i škopok, -pka m. menšia drevená nádoba, obyč. s dvoma uchami, skop, škopec;
škopíček, -čka m. zdrob. expr.
škop2 m nem drevená nádoba, kaďa: (tovariš) powinen bude vdelati wetssych sskopuw no 12; sskopy gedlowe o dwuch ussich 3, sskop do masstale potrebny o dwuch usgech 1 (TRENČÍN 1713); škopok [-ek], škopík, škopček, škopíček dem: inventarium: sskopik no 1; sskopik mali no 1 (TRENČÍN 1647); ( 1658); škopyky gedlowe mrchawe 2 (DUBNICA n. V. 1720); sskopiczek bez zeleza 1 (BÁNOVCE n. B. 1733); trua: kaďa, sskopek, medenica; vasculum: nádobečka, súdek, sskopček (KS 1763); škopkový príd: trua: nádoba sskopkowá (KS 1763);