školník -a mn. -ci m. zamestnanec starajúci sa o udržiavanie škol. budovy;
školníčka -y -čok ž.;
školnícky príd.: š. plat, byt;
školníctvo -a s.
školník -ka pl. N -íci G -kov m.
školník, -a, mn. č. -ci m. školský zriadenec majúci na starosti udržovanie poriadku v budove školy;
školníčka, -y, -čok ž.;
školnícky príd.: š. byt, plat;
školníctvo, -a str. zamestnanie školníka
školník m správca, učiteľ mestskej školy: Andreas Czenglery, na ten cžas sskolnik a pisar mesky (RUŽOMBEROK 1571); Marton, na ten csas sskolnik sskoli (PREŠOV 1603); dal sem, kdy sskolu bielyly, kde skolnjk biwa, d 8 (ZVOLEN 1624); školnikovi pak tež každy farnik po korci reži pres rok maji platiti (ORAVA 1625 U2); skolu neb gine wecy k ni prisluchagice magu pany inspectori z panom fararom a sskolnikom zprawuwaty, žeby se tim wice nespustossilo, ale poprawalo (L. JÁN 1704); až posawad školnjci odtud ditki w škole včyti začynali, ale wssak snadnegj ge navčyli spameti abc recytowati, než gednu z neho literu znati (BZ 1749); sskolnikowy swemu kazdy gazda dawa geden snop owsa (HELCMANOVCE 1771); -níctvo s zamestnanie školníka, učiteľa, učiteľstvo, učiteľovanie: kdy pan Johannes Fabricius s panem fararem prissel a na sskolnictwo požadan, oddane gemu spolu y vocatoriae literrae (ZVOLEN 1637); kdy pryssly Wlachowane pre gedniho kompana a wezly ho na sskolnycztwo, chlyeb se kupyl, fl 6 (ŠTÍTNIK 1646)