šidlo, -a, -diel str.
1. zahrotený kovový (v minulosti i kostený) nástroj na robenie dierok do koze pri šití: obuvnícke, sedlárske š.; hovor. je ako (ani) š. bystrý, vrtký, živý, neposedný;
pren. expr. o bystrom, živom, neposednom dieťati (zried. i o dospelom): to je také š.
● Šidlo vo vreci neutajíš (úsl.) pravda sa nedá dlho zatajiť. Vykľulo sa šidlo z vreca (úsl.) všetko vyšlo najavo;
2. krídlatý hmyz z radu vážok; zool. šidlo modré (Aeschna cyanea);
šidielko, -a, -lok i šidielce, -a, -lec str. zdrob. expr.