šidlo -a -diel s.
1. zahrotený kovový nástroj na robenie dierok (pri šití): obuvnícke š.
2. krídlatý hmyz, zool. Aeschna
● expr. je ako, ani š. vrtký, neposedný; → vykľulo sa š. z vreca;
šidielko -a -lok, šidielce -a -lec s. zdrob.
šidlo, -a, -diel str.
1. zahrotený kovový (v minulosti i kostený) nástroj na robenie dierok do koze pri šití: obuvnícke, sedlárske š.; hovor. je ako (ani) š. bystrý, vrtký, živý, neposedný;
pren. expr. o bystrom, živom, neposednom dieťati (zried. i o dospelom): to je také š.
● Šidlo vo vreci neutajíš (úsl.) pravda sa nedá dlho zatajiť. Vykľulo sa šidlo z vreca (úsl.) všetko vyšlo najavo;
2. krídlatý hmyz z radu vážok; zool. šidlo modré (Aeschna cyanea);
šidielko, -a, -lok i šidielce, -a, -lec str. zdrob. expr.
(jedno) šidlo; (bez) šidla; (k) šidlu; (vidím) šidlo; (hej) šidlo!; (o) šidle; (so) šidlom;
(štyri) šidlá; (bez) šidiel; (k) šidlám; (vidím) šidlá; (hej) šidlá!; (o) šidlách; (so) šidlami;
šidielko p. šidlo
šidlo s 1. kovový al. kostený špicatý nástroj na robenie dierok do kože ap.: sswecz obuwy na kopito ssidlom sstetinu a dratwu na ssewcowskem warsstate robj kob 1666; sswec robj ssidlem a dratwau na kopyte s kauže op 1685; wezmess ssydlo a prewrtáss ucho geho (služobníka) kb 1757; subula: ssydlo, ssewcowská gihla ks 1763; a do toho zrubaného pna medzy drewem a korku z malým nebozyčkom anebo šydlom urob djrku bin 1799 • ssydlo w wrecy se neutagj sin 1678 pravdu ťažko utajiť; pren z reču žadneho nepichag gako sswec ze ssidlem gv 1755 nepodpichuj 2. sýkorka chvostnatá zool Parus caudatus: parus caudatus: slavis, ssidlo dicitur gu 1793–97 P atpn Nicolaus Ssidlo petrovice 1592 u1