šibal -a m. figliar, huncút; lapaj;
šibalka -y -liek ž.;
šibalský príd.: š. úsmev, kúsok, š-é oči;
šibalsky prísl.: š. pozerať;
šibalstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k šibal
2. šibalský kúsok
šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista
vtipkár kto rád vtipkuje • figliar • šibal: vtipkár, figliar, šibal od kosti • žartovník (Jesenská) • humorista • hovor. beťár: to je veľký beťár • hovor. komik: komik spoločnosti • hovor.: špásovník • recesista • hovor. pejor. pofa • expr.: huncút • furták • potmehúd • expr. zried.: smieško (Tatarka) • smiechotár (Dobšinský)
šibal, -a, mn. č. -i m. figliar, huncút, lapaj, potmehúd, prefíkaný človek: starý, veľký š.; Dážď klope na oblok ako šibal učeň. (Gráf);
šibalka, -y, -liek ž. zried.;
šibalský príd. prefíkaný, figliarsky, huncútsky, potmehúdsky: š. úsmev, š. kúsok, š-á tvár, š-é oči;
šibalsky prísl.;
šibalstvo, -a, -tiev str.
1. bez mn. č. vlastnosť figliarskeho, huncútskeho človeka: V očiach mu svieti šibalslvo. (Kuk.)
2. figliarsky, huncútsky, prefíkaný čin, huncútstvo: vymýšľať si š-á (Krno)
(jeden) šibal; (bez) šibala; (k) šibalovi; (vidím) šibala; (hej) šibal!; (o) šibalovi; (so) šibalom;
(traja) šibali; (bez) šibalov; (k) šibalom; (vidím) šibalov; (hej) šibali!; (o) šibaloch; (so) šibalmi;
šibal, šibalec m neúprimný, falošný, prefíkaný človek, figliar, huncút, lapaj, potmehúd; lotor, diabol; zlodej: ty listy su zradne, od wolaktereho ssibala z chitrosti wydané vestenice 1590; darmotlachowe, klewetnjcy, blazny, potrimiskowe, ritopasnjcy a ssibalowe dworske prjdawky su kob 1666; bezbožný a zlotrili ssybalowe byli zastarali cýzoložnicy sk 1697; kdo w žartoch weselech spusob prestupuge, teho ctny Aristoteles ssibalem menuge gv 1755; aesculator: ssybal, falessnjk; defraudator: oklamáwač, podwodnjk, ssybal ks 1763; deceptor: ssybal grp 1771; tento (švec) byl psysko weliký a ssibal od korene stn 1785; Joseph Stopter po nemecki chitro howori, gest ssibal weliky poniky 1786 • čim vetší šibal, tym vetší štestí sin 1678; -ský príd: sudce, anyž darmy pohubenj, zlu wuly, ssibalskjm zradcuw osoczowanjm zachwacenj, nech rozsudcuge kob 1666; cavillatio: ssybalská reč, podwodná wu 1750; scurrilis: lehkomyslný, ssibalský cl 1777; diasyrticus: ussčiplawy, ssybálsky; veteratorius: ssybalsky ks 1763; (mládenec) swúg ssibalski žiwot oplakáwal vp 1764; -sky prísl: podwodnie a ssybalsky z tymi, kterych dostati muože, zachaza bratislava 1618; astute: ssybalsky, lstiwe ap 1769; -ka, -kyňa ž: syphilis: ssybalka ks 1763; ty zlobiwa ssibalkine a bohaprazna djwko, co tobe Eufrasia usskodila vp 1764; deceptrix: ssibalka pd 18. st; šibalstvo [-í] s huncútstvo, chytráctvo, podvodnícky čin, podvodníctvo: hrich naziwa lakomstwi, ktere nicz gineho neni, nežli usilowani skrze fortiel a ssibalstwi nadobiti statkow tc 1631; ssybalstwy nic gineho neni než podwod skalica 1697; o, jazjku, jazjku, co ssybalstwj kugess? sk 1697; stáwa se, že žart wesely mnohemu osožy, tak pri žartoch y ssibalstwu zučili se mnozy gv 1755; panurgia: ssybalstwi; praestigia: ssybalstwo ks 1763; (diabol) spolu y ze wssem ssibalstwim gak prach od wetra zmizel vp 1764