Šalamún -a m. kráľ starovekého Izraela;
pren. múdry, vynachádzavý človek
● žart. i iron. múdry ako Š. veľmi; hovoriť ako Š. múdro;
šalamúnsky príd. i prísl. expr.: š. rozsudok; š-e rozhodnutie, riešenie prijateľné pre každého; š. rozsúdiť spor
šalamún -a m. ‹VM› expr. múdry, vynachádzavý človek; iron. mudrlant, mudrc, hĺbavec (podľa rozvážneho izraelského kráľa Šalamúna z 10. stor. pred n. l., známeho aj z bibl. podania svojou múdrosťou);
šalamúnsky1 príd. expr. múdry; iron. vyhýbavý, obojaký: š-e rozhodnutie, riešenie;
šalamúnsky2 prísl.
Šalamún, -a m. bibl. starožidovský kráľ;
pren. expr. o múdrom, vynaliezavom človeku: „Vypáliť dýzne!“ radil Granč. „Šalamún!“ pozrel na neho Tomčík. (Hor.)
● hovor. expr., často iron. hovorí ako Š. veľmi rozumne, múdro;
šalamúnsky príd. i prísl. hovor. expr., často iron.: š-e rozhodnutie, š. rozsudok ktorým nie je nikto poškodený, ukrátený; š-a pravda; š. niečo rozriešiť múdro, šikovne
(jeden) Šalamún; (bez) Šalamúna; (k) Šalamúnovi; (vidím) Šalamúna; (hej) Šalamún!; (o) Šalamúnovi; (so) Šalamúnom;
(dvaja) Šalamúnovia; (bez) Šalamúnov; (k) Šalamúnom; (vidím) Šalamúnov; (hej) Šalamúnovia!; (o) Šalamúnoch; (so) Šalamúnmi;
Šalamún [-on] m bibl starožidovský kráľ pren múdry človek: (autor kázní) kdibj ia mel wimluwnost Cicerona, mudrost Salamona káz 18. st; -sky [-om-] príd: salomonius: ssalomúnsky ks 1763