šafár [ša-, še-; -ár, -er] m nem adm
1. hospodársky správca: ta gista osoba zalibila se gest gednemu dobremu muzi, totizto ssaffarowy šášov 1572; dale pak wyhledawa se pry sseffarech, aby kazdy werny nalezen byl slk 1641–57; yakoby gazda a gazdina a gegjch ssafarowe neb hospodary celed sprawowat maly, knyha o sprawe domaceg učj kob 1666; ssafer mesky donesol za 4 kily zita pukanec 1724; slawne mesto na kazdjho robotnjka po pol funte masa dawaty p. sefarum rozkazalo krupina 1735; oeconomus: hospodar, ssaffar; procurator: uradnjk, ssaffar ks 1763; pren werni ucjtele gsau ssafari tagemstwj bozjho cs 18. st; cirkew swata a otecz papes gsu safarj Kristowj káz 18. st duchovní správcovia
o pálený, pálenčený š., pivný, pivovarský š., vínny š. hospodár, správca v sklade s pálenkou, pivom, vínom: prigal pan richtar od winich ssaffarow 142 fl, 43 den; prigal som od palenich sseffarou fl 19, d 80 zvolen 1644; 1679; wie-ly a slissal-ly swedek, kdy y Johanes Znamenak, na ten čas ssefar piowarsky, prjtomny byl prievidza 1760; učinila se počta s panom ssaffarom piwnym, pry ktere proukazal prigmu fl 402; za palenceneho saffara wiwolen gest Marad poniky 1793; 1796
2. zásobovač, správca zásobovania, skladník: ssafar kuchynske potrawy ze spizerne winassj kob 1666; cellarius: ssaffar, sspissarnjk ks 1763; cellarius: ssaffar, sklepnjk ap 1769
3. správca peňazí, pokladník: tribunus aerarij: mjsta pokladneho ssaffar ks 1763; dispensator: ssafar ld 18. st;
-ka,
-kyňa ž
1. k 1: z panu Annu, na ten čas ssaffarku na handly, sem pregyssel strany dluhoby s. l. 1727; curatrix: zastupnica, ssaffarkyna ks 1763
2. k 2: procuratrix: zaopatrowacka, ssaffarkyna et ssaffarka ks 1763
3. k 3: dispensatrix: ssafarkyne ld 18. st;
-sky príd k 1: Antonj ze ssaffarskich ruk penize prigal krupina 1671; oeconomicus: hospodarsky, ssaffarsky ks 1763; k 3: dispensatorium: mjsto ssaffarske ks 1763