Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

šabľa -e -bieľ/-blí ž. sečná a bodná zbraň s ostrím na jednej strane: ostrá, turecká š.; nosiť š-u, biť sa š-ami; šport. šerm š-ou;

šabľový príd.: š. tanec so šabľami;

šablička -y -čiek ž. zdrob.

šabľa -le ž. ‹orient› sečná i bodná zbraň s plochou, obyčajne mierne zakrivenou jednou reznou hranou, pôvodne jazdecká, neskôr najmä osobná pobočná zbraň, dnes aj športová: dôstojnícka š.; šport. šerm š-ou;

šabľový príd.: š. tanec

šabľa, -le, -bieľ/-blí ž.

1. sečná a bodná zbraň podlhovastého tvaru, obyč. mierne zahnutá, majúca ostrie len na jednom okraji: ostrá š.; turecká, damascénska, saracénska š.; pripásať si š-u, opásať sa š-ou; tasiť š-u, rúbať do niekoho (do niečoho) š-ou, šermovať š-ou; biť sa š-ami;

2. záhr. bojová š. sorta fazule; anglická š. sorta hrachu;

šabľový príd.: š. tanec so šabľami;

šablička, -y, -čiek, nár. i šablenka, -y, -niek ž. zdrob. expr.

(jedna) šabľa; (bez) šable; (k) šabli; (vidím) šabľu; (hej) šabľa!; (o) šabli; (so) šabľou;

(štyri) šable; (bez) šablí, šabieľ; (k) šabliam; (vidím) šable; (hej) šable!; (o) šabliach; (so) šabľami;

šabľa, šablica [ša-, še-; šab-, šav-] ž tur
1. sečná a bodná zbraň s ostrím na jednej strane: mezy dieli przed stanem stali (vojaci), vssakz kromie tesakov aneb ssablicz zadne zbrogi nemieli trnava 1542 sll; prvni svedomy Girik Gregore povediel tymto spusobem, že sem ya vydiel, ze toho czloveka, prymenim Bylik, tu ssebly n. mesto n. v. 1548 sll; moga ssabla gesste krwawa, czo gsem w Lewiczich gedneho husara zaklal b. štiavnica 1621; Bukowicž witrhl ssablu a tial po sedlakowy skalica 1679; zlomil lajtman gednu ssablu na wogakowj štítnik 1687; ensis: kord, ssabla; gladius: ssabla ks 1763; zeptagme se wogaka, preco on doprostred neprítelskich strielek, mezi kulki, mezi ssable a kordy leze, odpowi, pre odplatu, pre slawu a hodnost mk 18. st; pren nebudem sa divkam prosit, račeg budem šablu nosit kc 1791 budem vojakom
o krivá, nakrivená turecká š. zakrivená, akú nosili Turci: harpae, acinates: turecká ssable vtl 1679; harpe: krywá, nakrywená ssabla ks 1763; nahá š. bez pošvy, pripravená na boj: padna na nych sam osobnie Myklos Bogady z nahu ssablu trenčín 1583; Samuel Erssek wibiehol bol nahow ssablow na pana krupina 1643; zvŕtať š-i bojovať: Siladi Mihal, Haďmáži Laclav šablami zvrtali, a tak tych vajdúv, ostatných Turkúv všeckých postínali asl 1603–04
• ona tomu mocne odpirala, mluwyce, že by račye pod ssablu chtela gyti, nežly aby mela s nym lihawatj brádno 1595 e radšej by zahynula
2. ihlica: co ja by klobouky z vysoku špici, hrozne vyčeši, proštipnem šavlici kr 1751;
-ový príd k 1: ssablowj remen dobri s praczkem radvaň 1702; succingulum: ssablowy ks 1763;
-ieľka [-él-],
-lenka, -lička dem k 1: gak to mlynar uslyssel, hned swu ssablenku wzal a sswarnemu Janossku hlawicku prec odtial rl 16. st; ssablicka brusena, to gest moga zena, ona mne ochrani, y ked bude wogna zl 1759; falcatus gladius: ssabélka pd 18. st

šablica, šablička p.
šabľa