šípka ž,
šípek m
1. červený plod šípovej ruže bot Rosa canina: cynosbatus: ssýpek vtl 1679; sskatula suchima ssjpkama l. ján 1683; dobry lekwar od piesku, wezmy geden funth bieleho kuchinskeho cukru, zleg na to geden žeitlik wypaleneg gahodoweg wodky, war, pokud se nepowlečze, potom wezmy pol funta pretrene ssypky spolu y ze zrncy, umj a osuss ge: opet utlč ge, z tohoto prassku wezmy 2 lothy a wlož ge spolu y s pretrenymy ssypkamy do czukru a war, pokudž k slussneg hustosti prigde rt 17. st; ružowe semeno stlučene na prach, to, což w ssipkach gest, a ten prach pyty z gitrocelowu wodu, behawku zastawuge, y chrkany krwe hl 17. st; cynobaton: šypky lc 1707; proty smrtedlnemu kameny: wezmy čzerweny ssypek y pecky, sussyss gych na prach, dag gemu pyty wlaskem wyne kle 1740
2. šípový ker: te hubi, ktere rostu na ssipkach, magi welyku chwalu proty kameni, kdy ge vsvssy a potom rozetre a tak w wine pige mt 17. st; rosa canina: ssipka lf 1791
P tpn Sypko 1369 šípkové vso; Zybkow 1389, Sypko 1481 šipkov vso;
-ový príd:
1. k 1: yadra ssjpkowe stlučz a prosiway skrze sitko mt 17. st; roob cynosbati: ssjpkowý letkwár tt 1745; cynosbaton: ssypkowá ruža ks 1763; mnozi rozumnj sedlaczi wjera, že když mnoho ssipku roste, studeny rok nasleduge kal 18. st; wezmi ssipkowe peczky, wsip na vhli a pokurug nos a wloz gednu peczku w chripi lr3 18. st
2. k 2: osli barsj su opowrchnute howadka, su prece ku welkemu uzitku w mageri, ponewač gakimkoli krmom spokogne su, list stromowy, trnowy, sipkowi, a. t. d., pritom y s kuru stromuw ku pokrmu gegich wdačne prigjmu a wssetkich tesskich pračach (!) a tahány potrebowane biwagj pr 18. st