šíp -a/-u m.
1. strela s hrotom vystreľovaná z luku: jedovatý, indiánsky š.;
pren. š. hnevu, lásky
2. hovor. šípová ruža
● letieť ako š. rýchlo;
šípový príd.: š. ker, š-á ruža;
šípik -a m. zdrob.
ruža krovitá ostnatá rastlina s voňavými kvetmi: kytica bielych ruží • hovor. šíp (šípová ruža) • hovor. šípovník (ker šípovej ruže)
strela 1. priebojná súčasť náboja, predmet, ktorý po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane a ktorý má zasiahnuť cieľ: strela z pištole • guľka: guľka zasiahla kosť • guľa: delová guľa • projektil (kovová súčiastka náboja): projektil pušky • šrapnel (delová strela, ktorá sa roztrhne pred dopadom): výbuch šrapnela • torpédo (vojenská strela s vlastným pohonom): zasiahnuť loď torpédom • hovor. patrón: slepý patrón • šíp (strela s hrotom vystreľovaná z luku): jedovatý šíp
2. (pri loptových hrách, hokeji) lopta, puk usmernený na bránku kopnutím, hodením, úderom: vyslať tvrdú strelu • hovor. rana: chytiť prudkú ranu • hovor. expr. šupa: to bola šupa
3. p. výstrel
šíp 1. p. strela 1 2. p. ruža
šíp1, -a/-u m. strela na jednom konci zaostrená, na druhom opatrená stabilizátorom z peria, vystreľovaná z luku: otravný š.; jedovatý š.; indiánsky š.; namieriť na niekoho š.; vystreliť š.; pren. Ranné slnce strieľa ružové šípy (Ráz.-Mart.) lúče; letieť ako (vystrelený). šíp veľmi rýchlo sa pohybovať, veľmi rýchlo bežať; pren. bás.: š. pohľadu pohľad (obyč. hnevlivý, nenávistný); š-y hnevu hnev
● kniž. š. Amora, Amorove šípy láska;
šípový1 príd.: š. tvar podobný šípu; š-é ozubenie tvaru šípu;
šípik1, -a m. zdrob. expr.
šíp2, -a/-u m. hovor. plano rastúca ruža, šípová ruža: Bolo to tak koncom jari, keď šípy u nás kvitnú. (Švant.)
● hovor. Kto sa topí, šípa sa lapá (porek.) v bezvýchodiskovej, zúfalej situácii je akýkoľvek prostriedok na záchranu dobrý;
šípový2 príd.: š. ker, š. kvet, š-á ruža;
šípik2, -a m. zdrob. expr.
(jeden) šíp; (bez) šípa, šípu; (k) šípu; (vidím) šíp; (hej) šíp!; (o) šípe; (so) šípom;
(štyri) šípy; (bez) šípov; (k) šípom; (vidím) šípy; (hej) šípy!; (o) šípoch; (so) šípmi;
šíp m 1. strela s hrotom, vystreľovaná z kuše: strilel na neg šipama, ale každy šip zaseky spatkem se gest obratil; kdyby se y howado dotklo hory, budet ukamenowano aneb ssipem prostreleno le 1730; take kdo by až na smrt ranen byl aneb w sobe šyp mel anebo železo negake, ten py tu wodu kle 1740; catapulta: ssýp napjnacy kusse wu 1750; comarus: ssyp; falcaria: weliky ssip ks 1763; Ismahelity meli pak pri sobe puzdrá, ssypi s strelkámi naplnené vp 1764; sagitta: ssyp, strela grp 1771; pren abichme mohli zniesti wssečki ssipi ohniwe, diabelske, yakožto su zle domneni o Panu Bohu, bezpečnost a gine podobne tc 1631 hriechy, priestupky; pro hrichi a neprawosti nasse tisicne, zle hnewu Boskeho ssipi aneb strielki nas ranegu a proti nam bogugu ms 1749 Boží trest • gako ssip wstreleni do massa w stehne, tak gest slowo v brisse blazna sp 1696 ako bolesť, utrpenie 2. plano rastúca ruža bot Rosa canina ruža šípová: v tej zahradce ništ neni, ej, len jeden šíp voňavý rl 16. st; uverila, nevolná, tiskla se mezi šíp a trní, ale kdiž k moru prijdúc videla, že nikto krem nás dvuch tam nebude, v plač, v krik, rúk lámaní sa pustila br 1785 3. šípová halúzka: ssibag ho (koňa) ze ssipom, s takym omladom, čo gednoho roku wyrastel hk 18. st; na stromich wjceg se naleza listu, nežli owotcy a na ssype wjceg gest trny, nežly ruže cs 18. st; pren pros od Boha, aby ti z mnohimi ssypami a s trnmi welikych uskosti zahradil cestu cdu 18. st ťažkosťami, prekážkami; -ový, -ny príd k 2: za prikopu gest ssipowy koren trenčín 1693; co by to za koruna byla, trnowa-li, čili s ssjpoweho neb malinoweho drjwy spletena? sp 1696; ssipowa ruža oprchla a newelmy bude dobre kwitnut pre welike sucho prečín 1702; trognasobne take bily metly, z kterjma P. Kristus sslahan bil, gedny bily ssjpowe a trnowe, druhe remenne, trety železne n. zámky 1757; comarus: ssypowé drewo ks 1763; tulipani společnstwy (!) ginich kwetow nemilugj biti, negmileg rostu w teg zemi, w ktereg pred rokom rostla šipna ruže pr 18. st