ľudský príd.
1. súvisiaci s človekom, s ľuďmi; spoločný ľuďom: ľ-é telo, pokolenie, ľ-á bytosť; ľ-é práva
2. vyznačujúci sa citom pre ľudí, humánny: byť k niekomu ľ.
● to je nad ľ-é sily viac, ako sa dá zniesť; to je pod ľ-ú dôstojnosť nedôstojné človeka; ľ-é jazyky ohovárači; mýliť sa je ľ-é;
ľudsky prísl.;
ľudskosť -i ž.
ľudsky prísl. 1. ▶ po ľudskej stránke; príznačne pre človeka: ľ. zaujímavý, dojímavý príbeh; ľ. dozrieť; mať nárok na ľ. dôstojný život; Zľahčovanie a hľadanie výhod je ľudsky prirodzené. [KN 2002] 2. 2. st. -kejšie ▶ ľahko pochopiteľným, zrozumiteľným spôsobom, jasne, prístupne: vyjadruje sa ľ.; Ľudskejšie treba písať, pánko môj, ľudskejšie. [V. Mináč] 3. 2. st. -kejšie ▶ s humánnym prístupom k ľuďom, humánne: správať sa ľ.; konať ľ.; zaobchádzať s väzňami, zajatcami ľ.; zachovať sa v každej situácii ľ.; riešiť problémy (po) ľ.; Preto nažívali ľudskejšie, v zhode a v pokoji. [K. Lászlová] ◘ fraz. ľudsky povedané povedané, vyjadrené tak, aby to pochopil každý
1. patriaci človeku, vlastný človeku, spoločný ľuďom; vykonávaný človekom; pochádzajúci z človeka: ľ. hlas, ľ-á krv, ľ-é telo, ľ. organizmus, ľ-á postava; ľ. duch, ľ. život, ľ-á pamäť, ľ-á myseľ, ľ-é myslenie, ľ-á slabosť; ľ. vzťah, ľ-á práca, ľ-é dielo; ľ. plod; ľ-á reč reč ľudí, pren. zrozumiteľná, jasná reč;
2. uznanlivý; dobročinný; humánny: ľ. človek; ľ. čin; hovor. ľ-á cena prijateľná;
ľudsky prísl.: žiť, zaobchádzať (po) ľudsky;
ľudskosť, -ti ž.
1. ľudský cit, láska k ľuďom, k človečenstvu, humanita;
2. podstata človeka, ľudí ako tvorov obdarených rozumom: Načo sa božstvo v ľudskosť oblieka. (Sládk.)