ľudský príd.
1. patriaci človeku, vlastný človeku, spoločný ľuďom; vykonávaný človekom; pochádzajúci z človeka: ľ. hlas, ľ-á krv, ľ-é telo, ľ. organizmus, ľ-á postava; ľ. duch, ľ. život, ľ-á pamäť, ľ-á myseľ, ľ-é myslenie, ľ-á slabosť; ľ. vzťah, ľ-á práca, ľ-é dielo; ľ. plod; ľ-á reč reč ľudí, pren. zrozumiteľná, jasná reč;
2. uznanlivý; dobročinný; humánny: ľ. človek; ľ. čin; hovor. ľ-á cena prijateľná;
ľudsky prísl.: žiť, zaobchádzať (po) ľudsky;
ľudskosť, -ti ž.
1. ľudský cit, láska k ľuďom, k človečenstvu, humanita;
2. podstata človeka, ľudí ako tvorov obdarených rozumom: Načo sa božstvo v ľudskosť oblieka. (Sládk.)