Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

ľudský príd.

1. súvisiaci s človekom, s ľuďmi; spoločný ľuďom: ľ-é telo, pokolenie, ľ-á bytosť; ľ-é práva

2. vyznačujúci sa citom pre ľudí, humánny: byť k niekomu ľ.

to je nad ľ-é sily viac, ako sa dá zniesť; to je pod ľ-ú dôstojnosť nedôstojné človeka; ľ-é jazyky ohovárači; mýliť sa je ľ-é;

ľudsky prísl.;

ľudskosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ľudský; ľudsky prísl.; ľudskosť ‑i ž.

ľudský -ká -ké príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na človeka, na ľudí: ľudské telo; ľ. organizmus, mozog; ľudská kostra; ľudské embryo; ľudská psychika; ľ. intelekt; ľ. potenciál možnosti, schopnosti ľudí; ľ. osud; zmárniť ľ. životekon. ľudské zdroje kvalifikovaná a flexibilná pracovná sila; ľudský kapitál vedomosti, zručnosti, schopnosti, zdravie a pod. jedinca, ktoré sú rozhodujúce pre ekonomickú aktivitu
2.charakteristický pre človeka; vytvorený človekom; určený pre človeka: ľ. žiaľ, nevďak; ľudská pýcha; nepokojný ľ. duch; ľ. výtvor; ľudská schopnosť myslieť, uvažovať; mať porozumenie pre ľudské slabosti; bojovať za ľudské práva; robili, čo bolo v ľudských silách; priživovať sa na ľudskom nešťastí; Nečakal, kým celkom prechladne, ale sa pustil nocou hľadať dakde ľudský príbytok. [A. Habovštiak]
3. 2. st. -kejší ▶ vyznačujúci sa ľudskosťou, humánnym prístupom k ľuďom, ľudomilný; zameraný na človeka, na jeho dobro; op. neľudský: ľ. postoj; ľ. vzťah k slabým a chorým; hlboko ľudské názory; ľudské zaobchádzanie; nepočula od neho jedno ľudské slovo milé, vľúdne; vytvárať spravodlivejší a ľudskejší svet; Niektorí sú stále bohatší, ale nie ľudskejší. [Anton Hlinka]; pren. široký výber jedál za ľudskú cenu za prijateľnú, neprehnanú □ polit. socializmus s ľudskou tvárou cieľ reformného procesu v r. 1967 – 1968 v Československu, zameraný na demokratizáciu vo všetkých oblastiach, na politické a ekonomické reformy, slobodu zhromažďovania, tlače, na rehabilitáciu politických väzňov a pod.
4. ▶ ktorému možno dobre rozumieť, ľahko zrozumiteľný, prístupný: povedz mi to ľudským spôsobom; preložené do normálnej ľudskej reči
fraz. byť na hranici ľudských možností dospieť na pokraj fyzických al. psychických síl; publ. ľudská reťaz súvislý rad ľudí držiacich sa za ruky, obyč. pri protestnej akcii; ľudská troska človek, ktorý telesne al. duševne upadol; ľudské jazyky ohovárači; ľudské mravenisko veľa ľudí na jednom mieste; ľudské pokolenie ľudstvo, ľudia; publ. [mať, stratiť, zachovať si] ľudský rozmer al. ľudskú tvár a) zodpovedajúci ľudskosti, humánnosti b) ktorý má vyhovujúcu veľkosť, prijateľný rozsah, stupeň a pod.; pokiaľ ľudská pamäť siaha odnepamäti, odjakživa; to ešte ľudské oko nevidelo je to niečo mimoriadne, nezvyčajné; to je nad ľudské sily to je viac, ako sa dá zniesť; to je pod ľudskú dôstojnosť je to ponižujúce, nedôstojné človeka; publ. zlyhal ľudský faktor chybu spôsobil človekparem. mýliť sa je ľudské; viacej veriť svojim očiam, ako veriť ľudským rečiam

človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudíosobaosobnosťindividualita: je to významná osobaľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvoraľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiamživot: straty na životoch boli veľkéhlava: výkon, spotreba na hlavutvár: nevidieť ani jednu známu tvárpostava: z tmy sa vynorila neznáma postavadieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížinyexpr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvoraobyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvoreniezastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak)expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníkahovor. duša: suseda je dobrá dušahovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinecjednotlivecobyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduumobyč. pejor.: kreatúrapersóna

2. p. chlap 1


humánny zameraný na človeka, sledujúci jeho dobro; zodpovedajúci ľudskosti, vyplývajúci z ľudskosti (op. nehumánny) • ľudomilnýľudomilskýfilantropický: humánne, ľudomilné, ľudomilské, filantropické úsilie, myšlienky, názoryľudský (op. neľudský) • kniž. človečenský: humánna, ľudská povinnosť; nie je to humánne, ľudskéhumanitnýhumanitárny (súvisiaci s humanitou): humanitné ciele, humanitárna pomoc

p. aj dobročinný


ľudský 1. ktorý súvisí s človekom ako fyziologickou bytosťou; charakteristický pre človeka: ľudské ruky; ľudské právaexpr. človečí (často v rozprávkach): drak žiadal človečie mäsokniž. človečenský (týkajúci sa človečenstva): chrániť prírodu je človečenská povinnosťvšeľudský

2. p. humánny 3. p. zrozumiteľný


prístupný 1. ku ktorému, do ktorého je dobrý, ľahký prístup (op. neprístupný) • dostupný (op. nedostupný, neprístupný): ťažko prístupné, dostupné miesto; prístupná, dostupná horská chataschodný (o ceste, chodníku)

2. do ktorého, na ktorý je možný al. ľahký prístup, vstup (op. neprístupný) • otvorený (op. zatvorený, uzavretý): objekt je prístupný verejnosti, otvorený pre verejnosťsprístupnený (ktorý sa stal prístupným): sprístupnená archeologická lokalita

3. ku ktorému sa možno (ľudsky) priblížiť; ktorý nechá na seba vplývať, pôsobiť; ktorý má pochopenie pre iných (o človeku; op. neprístupný, uzavretý) • dostupný: byť prístupný, dostupný citomotvorený: je otvorený akémukoľvek názoruvnímavý: prístupné, vnímavé srdcechápavýľudský: bola veľmi chápavá, ľudskákomunikatívny: komunikatívny typ človekaovplyvniteľný

4. ktorý možno ľahko získať, dosiahnuť • dostupnýdosiahnuteľný: prístupná, dostupná literatúra; prístupné, dostupné, dosiahnuteľné pramene

5. p. zrozumiteľný 6. p. prijateľný


svetský 1. ktorý súvisí so svetom, so životom na zemi, medzi ľuďmi • pozemský: znášať svetské, pozemské trápenie; zriecť sa svetskej, pozemskej slávy (op. náb. nebeskej) • zastar. zemský: zemské pôžitky (Jégé)ľudský (ktorý prichádza zvonka, od ľudí): nedať na svetské, ľudské rečilaický (op. duchovný, cirkevný, náboženský): laická osoba, laická stredoveká poéziakniž. sekulárny: sekulárne školstvo (op. cirkevné) • kniž. profánny

2. p. svetácky 1


zrozumiteľný ktorému možno dobre porozumieť • pochopiteľný: ľahko zrozumiteľný, pochopiteľný textjasnýzreteľnýpriehľadnýpriezračný: jasný, priehľadný výklad; zreteľná odpoveďpopulárny (všeobecne prístupný): populárna brožúradostupnýprístupný: dostupný štýl knihyexpr. ľudský: povedz mi to ľudským spôsobom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ľudský príd.

1. patriaci človeku, vlastný človeku, spoločný ľuďom; vykonávaný človekom; pochádzajúci z človeka: ľ. hlas, ľ-á krv, ľ-é telo, ľ. organizmus, ľ-á postava; ľ. duch, ľ. život, ľ-á pamäť, ľ-á myseľ, ľ-é myslenie, ľ-á slabosť; ľ. vzťah, ľ-á práca, ľ-é dielo; ľ. plod; ľ-á reč reč ľudí, pren. zrozumiteľná, jasná reč;

2. uznanlivý; dobročinný; humánny: ľ. človek; ľ. čin; hovor. ľ-á cena prijateľná;

ľudsky prísl.: žiť, zaobchádzať (po) ľudsky;

ľudskosť, -ti ž.

1. ľudský cit, láska k ľuďom, k človečenstvu, humanita;

2. podstata človeka, ľudí ako tvorov obdarených rozumom: Načo sa božstvo v ľudskosť oblieka. (Sládk.)

Morfologický analyzátor

ľudský prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) ľudský; (bez) ľudského; (k) ľudskému; (vidím) ľudského; (o) ľudskom; (s) ľudským;

(štyria) ľudskí; (bez) ľudských; (k) ľudským; (vidím) ľudských; (o) ľudských; (s) ľudskými;


(jeden) ľudskejší; (bez) ľudskejšieho; (k) ľudskejšiemu; (vidím) ľudskejšieho; (o) ľudskejšom; (s) ľudskejším;

(traja) ľudskejší; (bez) ľudskejších; (k) ľudskejším; (vidím) ľudskejších; (o) ľudskejších; (s) ľudskejšími;


(jeden) najľudskejší; (bez) najľudskejšieho; (k) najľudskejšiemu; (vidím) najľudskejšieho; (o) najľudskejšom; (s) najľudskejším;

(štyria) najľudskejší; (bez) najľudskejších; (k) najľudskejším; (vidím) najľudskejších; (o) najľudskejších; (s) najľudskejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) ľudský; (bez) ľudského; (k) ľudskému; (vidím) ľudský; (o) ľudskom; (s) ľudským;

(dva) ľudské; (bez) ľudských; (k) ľudským; (vidím) ľudské; (o) ľudských; (s) ľudskými;


(jeden) ľudskejší; (bez) ľudskejšieho; (k) ľudskejšiemu; (vidím) ľudskejší; (o) ľudskejšom; (s) ľudskejším;

(tri) ľudskejšie; (bez) ľudskejších; (k) ľudskejším; (vidím) ľudskejšie; (o) ľudskejších; (s) ľudskejšími;


(jeden) najľudskejší; (bez) najľudskejšieho; (k) najľudskejšiemu; (vidím) najľudskejší; (o) najľudskejšom; (s) najľudskejším;

(dva) najľudskejšie; (bez) najľudskejších; (k) najľudskejším; (vidím) najľudskejšie; (o) najľudskejších; (s) najľudskejšími;


ženský rod

(jedna) ľudská; (bez) ľudskej; (k) ľudskej; (vidím) ľudskú; (o) ľudskej; (s) ľudskou;

(dve) ľudské; (bez) ľudských; (k) ľudským; (vidím) ľudské; (o) ľudských; (s) ľudskými;


(jedna) ľudskejšia; (bez) ľudskejšej; (k) ľudskejšej; (vidím) ľudskejšiu; (o) ľudskejšej; (s) ľudskejšou;

(tri) ľudskejšie; (bez) ľudskejších; (k) ľudskejším; (vidím) ľudskejšie; (o) ľudskejších; (s) ľudskejšími;


(jedna) najľudskejšia; (bez) najľudskejšej; (k) najľudskejšej; (vidím) najľudskejšiu; (o) najľudskejšej; (s) najľudskejšou;

(dve) najľudskejšie; (bez) najľudskejších; (k) najľudskejším; (vidím) najľudskejšie; (o) najľudskejších; (s) najľudskejšími;


stredný rod

(jedno) ľudské; (bez) ľudského; (k) ľudskému; (vidím) ľudské; (o) ľudskom; (s) ľudským;

(dve) ľudské; (bez) ľudských; (k) ľudským; (vidím) ľudské; (o) ľudských; (s) ľudskými;


(jedno) ľudskejšie; (bez) ľudskejšieho; (k) ľudskejšiemu; (vidím) ľudskejšie; (o) ľudskejšom; (s) ľudskejším;

(dve) ľudskejšie; (bez) ľudskejších; (k) ľudskejším; (vidím) ľudskejšie; (o) ľudskejších; (s) ľudskejšími;


(jedno) najľudskejšie; (bez) najľudskejšieho; (k) najľudskejšiemu; (vidím) najľudskejšie; (o) najľudskejšom; (s) najľudskejším;

(tri) najľudskejšie; (bez) najľudskejších; (k) najľudskejším; (vidím) najľudskejšie; (o) najľudskejších; (s) najľudskejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor