ľudský príd.
1. súvisiaci s človekom, s ľuďmi; spoločný ľuďom: ľ-é telo, pokolenie, ľ-á bytosť; ľ-é práva
2. vyznačujúci sa citom pre ľudí, humánny: byť k niekomu ľ.
● to je nad ľ-é sily viac, ako sa dá zniesť; to je pod ľ-ú dôstojnosť nedôstojné človeka; ľ-é jazyky ohovárači; mýliť sa je ľ-é;
ľudsky prísl.;
ľudskosť -i ž.
ľudský -ká -ké 2. st. -kejší príd.
ľudský -ká -ké príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na človeka, na ľudí: ľudské telo; ľ. organizmus, mozog; ľudská kostra; ľudské embryo; ľudská psychika; ľ. intelekt; ľ. potenciál možnosti, schopnosti ľudí; ľ. osud; zmárniť ľ. život □ ekon. ľudské zdroje kvalifikovaná a flexibilná pracovná sila; ľudský kapitál vedomosti, zručnosti, schopnosti, zdravie a pod. jedinca, ktoré sú rozhodujúce pre ekonomickú aktivitu 2. ▶ charakteristický pre človeka; vytvorený človekom; určený pre človeka: ľ. žiaľ, nevďak; ľudská pýcha; nepokojný ľ. duch; ľ. výtvor; ľudská schopnosť myslieť, uvažovať; mať porozumenie pre ľudské slabosti; bojovať za ľudské práva; robili, čo bolo v ľudských silách; priživovať sa na ľudskom nešťastí; Nečakal, kým celkom prechladne, ale sa pustil nocou hľadať dakde ľudský príbytok. [A. Habovštiak] 3. 2. st. -kejší ▶ vyznačujúci sa ľudskosťou, humánnym prístupom k ľuďom, ľudomilný; zameraný na človeka, na jeho dobro; op. neľudský: ľ. postoj; ľ. vzťah k slabým a chorým; hlboko ľudské názory; ľudské zaobchádzanie; nepočula od neho jedno ľudské slovo milé, vľúdne; vytvárať spravodlivejší a ľudskejší svet; Niektorí sú stále bohatší, ale nie ľudskejší. [Anton Hlinka]; pren. široký výber jedál za ľudskú cenu za prijateľnú, neprehnanú □ polit. socializmus s ľudskou tvárou cieľ reformného procesu v r. 1967 – 1968 v Československu, zameraný na demokratizáciu vo všetkých oblastiach, na politické a ekonomické reformy, slobodu zhromažďovania, tlače, na rehabilitáciu politických väzňov a pod. 4. ▶ ktorému možno dobre rozumieť, ľahko zrozumiteľný, prístupný: povedz mi to ľudským spôsobom; preložené do normálnej ľudskej reči ◘ fraz. byť na hranici ľudských možností dospieť na pokraj fyzických al. psychických síl; publ. ľudská reťaz súvislý rad ľudí držiacich sa za ruky, obyč. pri protestnej akcii; ľudská troska človek, ktorý telesne al. duševne upadol; ľudské jazyky ohovárači; ľudské mravenisko veľa ľudí na jednom mieste; ľudské pokolenie ľudstvo, ľudia; publ. [mať, stratiť, zachovať si] ľudský rozmer al. ľudskú tvár a) zodpovedajúci ľudskosti, humánnosti b) ktorý má vyhovujúcu veľkosť, prijateľný rozsah, stupeň a pod.; pokiaľ ľudská pamäť siaha odnepamäti, odjakživa; to ešte ľudské oko nevidelo je to niečo mimoriadne, nezvyčajné; to je nad ľudské sily to je viac, ako sa dá zniesť; to je pod ľudskú dôstojnosť je to ponižujúce, nedôstojné človeka; publ. zlyhal ľudský faktor chybu spôsobil človek ◘ parem. mýliť sa je ľudské; viacej veriť svojim očiam, ako veriť ľudským rečiam
človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudí • osoba • osobnosť • individualita: je to významná osoba • ľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvora • ľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiam • život: straty na životoch boli veľké • hlava: výkon, spotreba na hlavu • tvár: nevidieť ani jednu známu tvár • postava: z tmy sa vynorila neznáma postava • dieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížiny • expr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvora • obyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvorenie • zastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak) • expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníka • hovor. duša: suseda je dobrá duša • hovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinec • jednotlivec • obyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduum • obyč. pejor.: kreatúra • persóna
2. p. chlap 1
humánny zameraný na človeka, sledujúci jeho dobro; zodpovedajúci ľudskosti, vyplývajúci z ľudskosti (op. nehumánny) • ľudomilný • ľudomilský • filantropický: humánne, ľudomilné, ľudomilské, filantropické úsilie, myšlienky, názory • ľudský (op. neľudský) • kniž. človečenský: humánna, ľudská povinnosť; nie je to humánne, ľudské • humanitný • humanitárny (súvisiaci s humanitou): humanitné ciele, humanitárna pomoc
p. aj dobročinný
ľudský 1. ktorý súvisí s človekom ako fyziologickou bytosťou; charakteristický pre človeka: ľudské ruky; ľudské práva • expr. človečí (často v rozprávkach): drak žiadal človečie mäso • kniž. človečenský (týkajúci sa človečenstva): chrániť prírodu je človečenská povinnosť • všeľudský
2. p. humánny 3. p. zrozumiteľný
prístupný 1. ku ktorému, do ktorého je dobrý, ľahký prístup (op. neprístupný) • dostupný (op. nedostupný, neprístupný): ťažko prístupné, dostupné miesto; prístupná, dostupná horská chata • schodný (o ceste, chodníku)
2. do ktorého, na ktorý je možný al. ľahký prístup, vstup (op. neprístupný) • otvorený (op. zatvorený, uzavretý): objekt je prístupný verejnosti, otvorený pre verejnosť • sprístupnený (ktorý sa stal prístupným): sprístupnená archeologická lokalita
3. ku ktorému sa možno (ľudsky) priblížiť; ktorý nechá na seba vplývať, pôsobiť; ktorý má pochopenie pre iných (o človeku; op. neprístupný, uzavretý) • dostupný: byť prístupný, dostupný citom • otvorený: je otvorený akémukoľvek názoru • vnímavý: prístupné, vnímavé srdce • chápavý • ľudský: bola veľmi chápavá, ľudská • komunikatívny: komunikatívny typ človeka • ovplyvniteľný
4. ktorý možno ľahko získať, dosiahnuť • dostupný • dosiahnuteľný: prístupná, dostupná literatúra; prístupné, dostupné, dosiahnuteľné pramene
5. p. zrozumiteľný 6. p. prijateľný
svetský 1. ktorý súvisí so svetom, so životom na zemi, medzi ľuďmi • pozemský: znášať svetské, pozemské trápenie; zriecť sa svetskej, pozemskej slávy (op. náb. nebeskej) • zastar. zemský: zemské pôžitky (Jégé) • ľudský (ktorý prichádza zvonka, od ľudí): nedať na svetské, ľudské reči • laický (op. duchovný, cirkevný, náboženský): laická osoba, laická stredoveká poézia • kniž. sekulárny: sekulárne školstvo (op. cirkevné) • kniž. profánny
2. p. svetácky 1
zrozumiteľný ktorému možno dobre porozumieť • pochopiteľný: ľahko zrozumiteľný, pochopiteľný text • jasný • zreteľný • priehľadný • priezračný: jasný, priehľadný výklad; zreteľná odpoveď • populárny (všeobecne prístupný): populárna brožúra • dostupný • prístupný: dostupný štýl knihy • expr. ľudský: povedz mi to ľudským spôsobom
1. patriaci človeku, vlastný človeku, spoločný ľuďom; vykonávaný človekom; pochádzajúci z človeka: ľ. hlas, ľ-á krv, ľ-é telo, ľ. organizmus, ľ-á postava; ľ. duch, ľ. život, ľ-á pamäť, ľ-á myseľ, ľ-é myslenie, ľ-á slabosť; ľ. vzťah, ľ-á práca, ľ-é dielo; ľ. plod; ľ-á reč reč ľudí, pren. zrozumiteľná, jasná reč;
2. uznanlivý; dobročinný; humánny: ľ. človek; ľ. čin; hovor. ľ-á cena prijateľná;
ľudsky prísl.: žiť, zaobchádzať (po) ľudsky;
ľudskosť, -ti ž.
1. ľudský cit, láska k ľuďom, k človečenstvu, humanita;
2. podstata človeka, ľudí ako tvorov obdarených rozumom: Načo sa božstvo v ľudskosť oblieka. (Sládk.)
ľudský príd. (zluckí) 1. csl majúci pozitívne vlastnosti, uznanlivý, žičlivý, láskavý: To vám je na sveťe ľuckí pán (Košťany n. Tur. MAR); To je barz zlucká osoba (Revúca); Van je hrdí, ale ona je zluckéša̋ (Kameňany REV); Kebi len ból luckejší (Bošáca TRČ); Ten nežádá nemožnosci, to je luckí čoviek (Stráže n. Myj. SEN); Ice ku ňemu, bo to barz ľucki človek (M. Slivník SAB) 2. vzťahujúci sa na človeka, spoločný ľuďom: Této chajdi, že sa lucké príbitki!? Aňi zvéra bi son tan ňedala! (Lapáš NIT) L. ľucka pijafka (Smižany SNV) - pijavica používaná na liečebné účely ap. 3. jtrenč, záh, čiast. vsl cudzí, patriaci inému: Mosím zavolat své slépki, lebo prídu lucké (Záh. Bystrica BRA); To je lucká slépka, odežeň ju (Brodské SKA); Ľucke kravi u_žena na poľe a naše f staňi (Dl. Lúka BAR); Muj muž ľucki ňežadau̯ (Krčava SOB) F. slačí po luckém (Bošáca TRČ) - o človekovi, ktorý sa lakomí na cudzie; svojo sebe šanuj, ľucke ňepitaj! (Široké PRE) - treba si šetriť svoje veci a nespoliehať sa na pomoc iných; ňepatraj na ľucke ruki, aľe sam sebe zrob (Bodovce SAB) - nespoliehaj sa na prácu iných; na ľucku haňbu višol (Fintice PRE) - upadol do veľkej hanby; na ľucki śmih zešol (Župčany PRE) - zosmiešnil sa; ľudsky prísl. k 1: Len se misíž zluckéši zmlóveč, aj mi zmo ni z vrškó! (Kameňany REV); Preca len hladali (utopenú), abi hu mohli tak po luckí pochovat (Modranka TRN); No ta to vera ňebulo po ľuckim (V. Kazimír TRB) F. medzi ľuďmi lucki (V. Zálužie NIT) - treba sa správať, ako sa kde patrí
ľudský [ľu-, li-] príd 1. týkajúci sa ľudí, človeka: mezy pritelmi pohnuti lydske czasto nastawagy (L. TRNOVEC 1563); lidske ctnosti; reči lidské (ASL 1603-04) klebety; pryssly dwa zli duchowe w lydskem spusobe (TRNAVA 1702) v podobe ľudí; (Kristus) lidské pryrozeny na sebe prigal (AgS 1708) podobu človeka; tzali národ lyutzki jeszt z hréchom pokaseni (HPS 1752) všetci ľudia; malomocny bil wiwrženy z towarisstwa a obcowani lidskeho (MS 1758) zo spoločnosti L. interemtor: lidsky zabigák (KS 1763) vrah F. žiwot lidsky priliss klzky (SiN 1678); lidske slowa a wodne wlny lechko se preminagj (AP 1771) slovám netreba veriť 2. nie vlastný, cudzí: powinen budem na tolarich aneb dukatich polozit ne luczke, nez swe nabiwane pinize (BRUNOVCE 1665); za piet roki ani s ludskimi penezy ani nassimi nebudem zlobodna wymenjit (s. l. 17. st); ludske husi, morky aneb kačicze mezi panske zamiessat (HRÁDOK 1715); z ludskich warek pry pjwowary dubnickem (TRENČÍN 1729) 3. humánny, ľudomilný: philantropus: člowecky, lidsky; tractabilis: člowecky, lidsky (KS 1763); po ľudsky prísl výraz k 3: humane: po lidsky, po člowecky, laskawe, po pratelsky (KS 1763); -osť ž humanita, ľudomilnosť: philantrhropia: člowečenstwi, priwetiwost, lidskost (KS 1763)