Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

ľudský príd.

1. súvisiaci s človekom, s ľuďmi; spoločný ľuďom: ľ-é telo, pokolenie, ľ-á bytosť; ľ-é práva

2. vyznačujúci sa citom pre ľudí, humánny: byť k niekomu ľ.

to je nad ľ-é sily viac, ako sa dá zniesť; to je pod ľ-ú dôstojnosť nedôstojné človeka; ľ-é jazyky ohovárači; mýliť sa je ľ-é;

ľudsky prísl.;

ľudskosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ľudský; ľudsky prísl.; ľudskosť ‑i ž.

ľudský -ká -ké 2. st. -kejší príd.

ľudský -ká -ké príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na človeka, na ľudí: ľudské telo; ľ. organizmus, mozog; ľudská kostra; ľudské embryo; ľudská psychika; ľ. intelekt; ľ. potenciál možnosti, schopnosti ľudí; ľ. osud; zmárniť ľ. životekon. ľudské zdroje kvalifikovaná a flexibilná pracovná sila; ľudský kapitál vedomosti, zručnosti, schopnosti, zdravie a pod. jedinca, ktoré sú rozhodujúce pre ekonomickú aktivitu
2.charakteristický pre človeka; vytvorený človekom; určený pre človeka: ľ. žiaľ, nevďak; ľudská pýcha; nepokojný ľ. duch; ľ. výtvor; ľudská schopnosť myslieť, uvažovať; mať porozumenie pre ľudské slabosti; bojovať za ľudské práva; robili, čo bolo v ľudských silách; priživovať sa na ľudskom nešťastí; Nečakal, kým celkom prechladne, ale sa pustil nocou hľadať dakde ľudský príbytok. [A. Habovštiak]
3. 2. st. -kejší ▶ vyznačujúci sa ľudskosťou, humánnym prístupom k ľuďom, ľudomilný; zameraný na človeka, na jeho dobro; op. neľudský: ľ. postoj; ľ. vzťah k slabým a chorým; hlboko ľudské názory; ľudské zaobchádzanie; nepočula od neho jedno ľudské slovo milé, vľúdne; vytvárať spravodlivejší a ľudskejší svet; Niektorí sú stále bohatší, ale nie ľudskejší. [Anton Hlinka]; pren. široký výber jedál za ľudskú cenu za prijateľnú, neprehnanú □ polit. socializmus s ľudskou tvárou cieľ reformného procesu v r. 1967 – 1968 v Československu, zameraný na demokratizáciu vo všetkých oblastiach, na politické a ekonomické reformy, slobodu zhromažďovania, tlače, na rehabilitáciu politických väzňov a pod.
4. ▶ ktorému možno dobre rozumieť, ľahko zrozumiteľný, prístupný: povedz mi to ľudským spôsobom; preložené do normálnej ľudskej reči
fraz. byť na hranici ľudských možností dospieť na pokraj fyzických al. psychických síl; publ. ľudská reťaz súvislý rad ľudí držiacich sa za ruky, obyč. pri protestnej akcii; ľudská troska človek, ktorý telesne al. duševne upadol; ľudské jazyky ohovárači; ľudské mravenisko veľa ľudí na jednom mieste; ľudské pokolenie ľudstvo, ľudia; publ. [mať, stratiť, zachovať si] ľudský rozmer al. ľudskú tvár a) zodpovedajúci ľudskosti, humánnosti b) ktorý má vyhovujúcu veľkosť, prijateľný rozsah, stupeň a pod.; pokiaľ ľudská pamäť siaha odnepamäti, odjakživa; to ešte ľudské oko nevidelo je to niečo mimoriadne, nezvyčajné; to je nad ľudské sily to je viac, ako sa dá zniesť; to je pod ľudskú dôstojnosť je to ponižujúce, nedôstojné človeka; publ. zlyhal ľudský faktor chybu spôsobil človekparem. mýliť sa je ľudské; viacej veriť svojim očiam, ako veriť ľudským rečiam

-ký/623125±2138 1.58: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 357320→357328
+1515
−1514
veľ/35521±829 slovens/18108±460 rovna/8200 obrovs/6800 vyso/6711 politic/6204 ľuds/5309 ťaž/5233 historic/4604 americ/4217 ekonomic/3950 širo/3933 nemec/3626 čes/3519 (3266/241393)

-ský/227714±715 1.57: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 143836→143830
+671
−674
slovenský/18108±460 obrovský/6800 ľudský/5309 český/3519 detský/3298 spoločenský/3235 liptovský/3165 mestský/3030 školský/2778 ženský/2719 ruský/2415 bratislavský/2361±183 vojenský/2225 maďarský/2018 mužský/1916 krajský/1767 (1702/79167)

človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudíosobaosobnosťindividualita: je to významná osobaľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvoraľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiamživot: straty na životoch boli veľkéhlava: výkon, spotreba na hlavutvár: nevidieť ani jednu známu tvárpostava: z tmy sa vynorila neznáma postavadieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížinyexpr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvoraobyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvoreniezastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak)expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníkahovor. duša: suseda je dobrá dušahovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinecjednotlivecobyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduumobyč. pejor.: kreatúrapersóna

2. p. chlap 1


humánny zameraný na človeka, sledujúci jeho dobro; zodpovedajúci ľudskosti, vyplývajúci z ľudskosti (op. nehumánny) • ľudomilnýľudomilskýfilantropický: humánne, ľudomilné, ľudomilské, filantropické úsilie, myšlienky, názoryľudský (op. neľudský) • kniž. človečenský: humánna, ľudská povinnosť; nie je to humánne, ľudskéhumanitnýhumanitárny (súvisiaci s humanitou): humanitné ciele, humanitárna pomoc

p. aj dobročinný


ľudský 1. ktorý súvisí s človekom ako fyziologickou bytosťou; charakteristický pre človeka: ľudské ruky; ľudské právaexpr. človečí (často v rozprávkach): drak žiadal človečie mäsokniž. človečenský (týkajúci sa človečenstva): chrániť prírodu je človečenská povinnosťvšeľudský

2. p. humánny 3. p. zrozumiteľný


prístupný 1. ku ktorému, do ktorého je dobrý, ľahký prístup (op. neprístupný) • dostupný (op. nedostupný, neprístupný): ťažko prístupné, dostupné miesto; prístupná, dostupná horská chataschodný (o ceste, chodníku)

2. do ktorého, na ktorý je možný al. ľahký prístup, vstup (op. neprístupný) • otvorený (op. zatvorený, uzavretý): objekt je prístupný verejnosti, otvorený pre verejnosťsprístupnený (ktorý sa stal prístupným): sprístupnená archeologická lokalita

3. ku ktorému sa možno (ľudsky) priblížiť; ktorý nechá na seba vplývať, pôsobiť; ktorý má pochopenie pre iných (o človeku; op. neprístupný, uzavretý) • dostupný: byť prístupný, dostupný citomotvorený: je otvorený akémukoľvek názoruvnímavý: prístupné, vnímavé srdcechápavýľudský: bola veľmi chápavá, ľudskákomunikatívny: komunikatívny typ človekaovplyvniteľný

4. ktorý možno ľahko získať, dosiahnuť • dostupnýdosiahnuteľný: prístupná, dostupná literatúra; prístupné, dostupné, dosiahnuteľné pramene

5. p. zrozumiteľný 6. p. prijateľný


svetský 1. ktorý súvisí so svetom, so životom na zemi, medzi ľuďmi • pozemský: znášať svetské, pozemské trápenie; zriecť sa svetskej, pozemskej slávy (op. náb. nebeskej) • zastar. zemský: zemské pôžitky (Jégé)ľudský (ktorý prichádza zvonka, od ľudí): nedať na svetské, ľudské rečilaický (op. duchovný, cirkevný, náboženský): laická osoba, laická stredoveká poéziakniž. sekulárny: sekulárne školstvo (op. cirkevné) • kniž. profánny

2. p. svetácky 1


zrozumiteľný ktorému možno dobre porozumieť • pochopiteľný: ľahko zrozumiteľný, pochopiteľný textjasnýzreteľnýpriehľadnýpriezračný: jasný, priehľadný výklad; zreteľná odpoveďpopulárny (všeobecne prístupný): populárna brožúradostupnýprístupný: dostupný štýl knihyexpr. ľudský: povedz mi to ľudským spôsobom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ľudský príd.

1. patriaci človeku, vlastný človeku, spoločný ľuďom; vykonávaný človekom; pochádzajúci z človeka: ľ. hlas, ľ-á krv, ľ-é telo, ľ. organizmus, ľ-á postava; ľ. duch, ľ. život, ľ-á pamäť, ľ-á myseľ, ľ-é myslenie, ľ-á slabosť; ľ. vzťah, ľ-á práca, ľ-é dielo; ľ. plod; ľ-á reč reč ľudí, pren. zrozumiteľná, jasná reč;

2. uznanlivý; dobročinný; humánny: ľ. človek; ľ. čin; hovor. ľ-á cena prijateľná;

ľudsky prísl.: žiť, zaobchádzať (po) ľudsky;

ľudskosť, -ti ž.

1. ľudský cit, láska k ľuďom, k človečenstvu, humanita;

2. podstata človeka, ľudí ako tvorov obdarených rozumom: Načo sa božstvo v ľudskosť oblieka. (Sládk.)

ľudský príd. (zluckí)
1. csl majúci pozitívne vlastnosti, uznanlivý, žičlivý, láskavý: To vám je na sveťe ľuckí pán (Košťany n. Tur. MAR); To je barz zlucká osoba (Revúca); Van je hrdí, ale ona je zluckéša̋ (Kameňany REV); Kebi len ból luckejší (Bošáca TRČ); Ten nežádá nemožnosci, to je luckí čoviek (Stráže n. Myj. SEN); Ice ku ňemu, bo to barz ľucki človek (M. Slivník SAB)
2. vzťahujúci sa na človeka, spoločný ľuďom: Této chajdi, že sa lucké príbitki!? Aňi zvéra bi son tan ňedala! (Lapáš NIT)
L. ľucka pijafka (Smižany SNV) - pijavica používaná na liečebné účely ap.
3. jtrenč, záh, čiast. vsl cudzí, patriaci inému: Mosím zavolat své slépki, lebo prídu lucké (Záh. Bystrica BRA); To je lucká slépka, odežeň ju (Brodské SKA); Ľucke kravi u_žena na poľe a naše f staňi (Dl. Lúka BAR); Muj muž ľucki ňežadau̯ (Krčava SOB)
F. slačí po luckém (Bošáca TRČ) - o človekovi, ktorý sa lakomí na cudzie; svojo sebe šanuj, ľucke ňepitaj! (Široké PRE) - treba si šetriť svoje veci a nespoliehať sa na pomoc iných; ňepatraj na ľucke ruki, aľe sam sebe zrob (Bodovce SAB) - nespoliehaj sa na prácu iných; na ľucku haňbu višol (Fintice PRE) - upadol do veľkej hanby; na ľucki śmih zešol (Župčany PRE) - zosmiešnil sa; ľudsky prísl. k 1: Len se misíž zluckéši zmlóveč, aj mi zmo ni z vrškó! (Kameňany REV); Preca len hladali (utopenú), abi hu mohli tak po luckí pochovat (Modranka TRN); No ta to vera ňebulo po ľuckim (V. Kazimír TRB)
F. medzi ľuďmi lucki (V. Zálužie NIT) - treba sa správať, ako sa kde patrí

ľudský [ľu-, li-] príd
1. týkajúci sa ľudí, človeka: mezy pritelmi pohnuti lydske czasto nastawagy (L. TRNOVEC 1563); lidske ctnosti; reči lidské (ASL 1603-04) klebety; pryssly dwa zli duchowe w lydskem spusobe (TRNAVA 1702) v podobe ľudí; (Kristus) lidské pryrozeny na sebe prigal (AgS 1708) podobu človeka; tzali národ lyutzki jeszt z hréchom pokaseni (HPS 1752) všetci ľudia; malomocny bil wiwrženy z towarisstwa a obcowani lidskeho (MS 1758) zo spoločnosti
L. interemtor: lidsky zabigák (KS 1763) vrah
F. žiwot lidsky priliss klzky (SiN 1678); lidske slowa a wodne wlny lechko se preminagj (AP 1771) slovám netreba veriť
2. nie vlastný, cudzí: powinen budem na tolarich aneb dukatich polozit ne luczke, nez swe nabiwane pinize (BRUNOVCE 1665); za piet roki ani s ludskimi penezy ani nassimi nebudem zlobodna wymenjit (s. l. 17. st); ludske husi, morky aneb kačicze mezi panske zamiessat (HRÁDOK 1715); z ludskich warek pry pjwowary dubnickem (TRENČÍN 1729)
3. humánny, ľudomilný: philantropus: člowecky, lidsky; tractabilis: člowecky, lidsky (KS 1763); po ľudsky prísl výraz k 3: humane: po lidsky, po člowecky, laskawe, po pratelsky (KS 1763); -osť ž humanita, ľudomilnosť: philantrhropia: člowečenstwi, priwetiwost, lidskost (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a ľudská pôda je et le sol humain est
božské i ľudské zákony lois divines et humaines
bránil ako ľudská bytosť défendait comme un être humain
k tomu prehnitému ľudskému pokoleniu à cette humanité pourrissante
ľudskú spravodlivosť, ani spravodlivosť la justice humaine, ni la justice
ľudský alebo iný tovar de marchandise humaine ou autre
rodina, veľká ľudská rodina famille, la grande famille humaine
vašu biednu ľudskú logiku votre misérable logique humaine
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu