Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

ľudový príd.

1. týkajúci sa ľudu: ľ. odpor, ľ-é hlasovanie; ľ-é zhromaždenia na námestiach; v rozlič. názvoch: Ľ -á banka; ľ-á škola (prv); ľ-á strana

2. vlastný ľudu, pochádzajúci z ľudu; určený ľudu: ľ-á tvorivosť, pieseň, múdrosť, hudba; ľ-á slávnosť;

ľudovo prísl.: ako sa ľ. hovorí;

ľudovosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ľudový; ľudovo prísl.; ľudovosť ‑i ž.

ľudový -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na ľud; vykonávaný, uskutočňovaný ľudom: ľudové vrstvy; ľudové nepokoje; ľ. revolučný procespráv. (prv) ľudový súd stíhajúci previnenia počas okupácie (po oslobodení r. 1945); súd s civilnou i s určitou trestnou právomocou; polit. ľudová demokracia ideologické označenie sociálneho a politického systému po druhej svetovej vojne v strednej a juhovýchodnej Európe aj v niektorých ázijských krajinách, ktorý mal tvoriť prechodný spoločensko-ekonomický predstupeň socializmu □ (prv) Ľudové milície (v r. 1948 – 1989) ozbrojené oddiely nasadzované spoločne s políciou a vojskom proti demonštrantom a iným odporcom socialistického zriadenia, skr. ĽM; Československá ľudová armáda ozbrojené sily v bývalej ČSSR (v r. 1954 – 1990), skr. ČSĽA; ľudové hlasovanie hlasovanie občanov o závažnej politickej otázke, plebiscit
2. ▶ súvisiaci s ľudom; pochádzajúci z ľudu; vytvorený ľudom: ľudová tvorivosť; ľudové umenie; ľ. jazyk; ľudové liečiteľstvo; ľudová architektúra; ľ. rezbár; ľudová múdrosť; ľudové tradície, pranostiky; ľudové piesne a tance; ľ. hrdina Jánošík; ľudové rozprávky; výroba ľudovej keramikylit., etnogr. ľudová slovesnosť ústnym podaním tradovaná tvorba ľudu (zahŕňajúca lyrické, epické i dramatické útvary veršované i prozaické), ktorá sa spolu s ľudovou hudbou, tancom nazýva tiež folklórom; hud. ľudová hudba hudobný prejav tvoriaci súčasť ľudovej kultúry, ktorého autor je neznámy, op. umelá hudba
3. 2. st. -vejší ▶ určený pre široké vrstvy obyvateľstva; nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný, zrozumiteľný pre väčšinu: ľudová veselica; ľudové divadlo; ľudové hry, slávnosti; ľudovejší typ humoru; (prv) ľudové družstvo súčasť plánovaného socialistického hospodárstva; Film zostal predovšetkým ľudovou zábavou. [BL 2003]ľudová knižnica verejná, univerzálna knižnica založená miestnou samosprávou na uspokojenie čitateľských záujmov, informačných a vzdelávacích potrieb najširších vrstiev obyvateľstva (v r. 1951 – 1990)
4. hovor. 2. st. -vejší ▶ vyznačujúci sa nižšou cenou (neraz i kvalitou), finančne prijateľný, primeraný: ľ. dopravný prostriedok; ľudové ceny; výrobca ľudových automobilov; ľudová reštaurácia lacná; meniť noblesné zariadenia na jednoduchšie, ľudovejšie; Možno by sa predaj DVD médií vyvíjal ešte priaznivejšie, keby mali vydavateľstvá ľudovejšiu cenovú politiku. [HN 2003]
5.blízky ľudu, ktorý rozumie ľudu: ľ. človek; ľ. rozprávač, básnik
6. ▶ (prv) ako súčasť názvov niektorých socialistických štátov, napr. Bulharská ľudová republika; Maďarská ľudová republika; Poľská ľudová republika

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

domáci 1. doma pripravený, zhotovený, používaný a pod.; typický pre domácnosť • domácky: produkty domácej, domáckej výroby; obliecť si domáce, domácke šatyzastar. domášnynár. domajší: domášna, domajšia stravaľudovýtrocha pejor. babský: ľudové, babské liekyrodinný: rodinné scény, rodinný lekársúkromný: súkromný učiteľdomestikovaný (o zvieratách, ktoré sa prispôsobili životu s človekom)

2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ a pod. (op. cudzí, zahraničný) • miestnydomorodýautochtónny (op. prisťahovaný): domáci, miestni, domorodí, autochtónni obyvateliatuzemský: tuzemský tovar, tuzemská menatunajšínár.: tuťajšítutejší: tunajšie zvykyvnútorný (op. vonkajší): vnútorné pomery; vnútorný trh (op. zahraničný)

p. aj pôvodný


folklórny týkajúci sa folklóru • ľudový: zachovanie folklórnych tradícií; folklórne, ľudové umenieľudovoumelecký: ľudovoumelecký súbor, ľudovoumelecká tvorivosťkrojovýkrojovaný (pre ktorý je príznačný folklórny, ľudový odev): krojová kultúra; krojovaná skupina prechádzala mestomfolkloristickýnárodopisnýetnografickýetnologický (zameraný na folklór): folkloristický, národopisný výskum


írečitý ktorý si zachoval svoj prirodzený, pôvodný charakter, ráz • rázovitý: írečitý, rázovitý krajrýdzičistý: rýdza, čistá slovenčinasvojskýsvojrázny: svojský, svojrázny človekpôvodnýoriginálny: používal pôvodné, originálne výrazyľudový: ľudová kultúra, pieseň


jednoduchý 1. ľahko, bez námahy riešiteľný, zvládnuteľný a pod. (op. zložitý) • ľahký (op. ťažký) • nekomplikovaný (op. komplikovaný): jednoduchá, ľahká hra; jednoduchý, ľahký, nekomplikovaný vzorecnenáročný (op. náročný): nenáročná gramatikazákladnýelementárnytriviálnyprimitívny (samozrejmý pre svoju jednoduchosť): nevedieť základné, elementárne, triviálne veciexpr. škôlkarskýškolskýpren. učebnicový: škôlkarské počty; školský, učebnicový príklad

p. aj pohodlný 2

2. ktorý žije, zmýšľa jednoducho (o človeku); svedčiaci o jednoduchosti; založený na jednoduchosti • prostýobyčajný: prostý, obyčajný človek; prostá rečradovýkniž. pospolitý (ktorý je súčasťou spoločenskej väčšiny, bez výnimočného postavenia): radový občan, pospolitý ľudskromnýnenáročný (op. neskromný, náročný): skromné pomery; skromná, jednoduchá stravadiogenovský (akým sa vyznačoval staroveký grécky filozof Diogenes): diogenovský spôsob životahovor. ľudový (nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný pre väčšinu; typický pre väčšinu ľudí): jednoduché, ľudové bývanie; ľudová rečstrohýtriezvy (bez ozdôb, prehnanej zložitosti): jednoduché, strohé, triezve tvary (op. zložité, komplikované) • kniž.: simplicitnýsimplexný; prirodzenýcivilný (jednoduchý v prejave; op. strojený, neprirodzený): prirodzený, civilný prednesprimitívnynedokonalý (odrážajúci jednoduchosť na najnižšom stupni vývoja): primitívne jaskynné kresby; primitívne, nedokonalé nástroje pračlovekaprostoduchýprostodušnýprostomyseľný (vyznačujúci sa jednoduchým myslením; o človeku) • expr.: prostučkýprostunkýprostulinkýjednoduchučký


ľudový 1. p. folklórny 2. p. jednoduchý 2; prijateľný


masový 1. zahŕňajúci väčšinu z istého spoločenstva ľudí • ľudovýcelospoločenský: hnutie má masovú, ľudovú, celospoločenskú základňu; futbal je u nás masový, ľudový šport

2. zahŕňajúci veľké množstvo (obyč. ľudí) • hromadnýmnohopočetný: masový, hromadný hrob; masová, mnohopočetná vraždaveľkýobrovskýpočetnýširoký (s veľkým počtom): masová, veľká, obrovská, široká účasť voličovdavovýpejor. stádovitý: masové, davové scény (vo filme); masová, stádovitá reakcia davukolektívny (op. individuálny) • spoločný (op. jednotlivý): masová, kolektívna práca; masový, spoločný útek


prijateľný ktorý sa dá prijať (op. neprijateľný) • vyhovujúci: prijateľné, vyhovujúce riešenie, podmienkyakceptovateľnýkniž. akceptabilný: akceptovateľný, akceptabilný návrh zákonaprístupnýdostupnýprimeranýhovor. ľudový (finančne prijateľný; op. neprimeraný): prístupné, dostupné, primerané, ľudové ceny


primitívny 1. ktorý je na najnižšom stupni spoločenského vývoja • prvotnýprapôvodný (ktorý bol na začiatku spoločenského vývinu): spôsob života primitívnej, prvotnej, prapôvodnej rodiny; prvotné, prapôvodné náboženstvonecivilizovaný (op. civilizovaný) • nekultúrnynevyspelýbarbarský: primitívny, necivilizovaný, barbarský svetdivýdivokýdivošský: divé, divoké, divošské kmene

2. zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývinu • jednoduchýprostý: primitívne, jednoduché nástroje; primitívne, prosté myslenienedokonalý: nedokonalá technika, nedokonalý spôsob výrobynízky: nízky stupeň vývinuľudovýzastar. vulgárny: ľudový, vulgárny jazyk

3. p. nevzdelaný, obmedzený 1, nevyspelý

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ľudový príd. týkajúci sa najširších vrstiev obyvateľstva, prístupný najširším vrstvám obyvateľstva, určený pre ľud; vlastný ľudu; pochádzajúci z ľudu; používaný medzi ľudom: ľ. názov, ľ-á reč, ľ-á pieseň; ľ-á povesť, ľ. verš. ľ. tanec, ľ-á hra, ľ-á tvorba, ľ-á kultúra; ľ-é umenie, ľ-á hudba, ľ-á múdrosť, ľ-á liečba; ľ-á armáda, Ľ-é milície; Ľ-é kurzy ruštiny (skrat. ĽKR); Ľ-á univerzita; ľ. súd po oslobodení ČSR r. 1945 stíhajúci kolaborantstvo a zradu za fašistickej okupácie a tzv. slov. štátu; dnes súd s istou právomocou v okrese; ľ-á správa vykonávaná zástupcami ľudu; ľ-á demokracia forma štátnej moci, opierajúcej sa o skutočnú vládu ľudu; ľ-á škola starší typ najnižšieho stupňa povinnej školy; polit. ľ-á strana;

ľudovo/-e prísl.: ľ. hovoriť;

ľudovosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

ľudový prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) ľudový; (bez) ľudového; (k) ľudovému; (vidím) ľudového; (o) ľudovom; (s) ľudovým;

(dvaja) ľudoví; (bez) ľudových; (k) ľudovým; (vidím) ľudových; (o) ľudových; (s) ľudovými;


mužský rod, neživotné

(jeden) ľudový; (bez) ľudového; (k) ľudovému; (vidím) ľudový; (o) ľudovom; (s) ľudovým;

(dva) ľudové; (bez) ľudových; (k) ľudovým; (vidím) ľudové; (o) ľudových; (s) ľudovými;


ženský rod

(jedna) ľudová; (bez) ľudovej; (k) ľudovej; (vidím) ľudovú; (o) ľudovej; (s) ľudovou;

(tri) ľudové; (bez) ľudových; (k) ľudovým; (vidím) ľudové; (o) ľudových; (s) ľudovými;


stredný rod

(jedno) ľudové; (bez) ľudového; (k) ľudovému; (vidím) ľudové; (o) ľudovom; (s) ľudovým;

(dve) ľudové; (bez) ľudových; (k) ľudovým; (vidím) ľudové; (o) ľudových; (s) ľudovými;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor