ľudkovia -kov m. expr. ľudia: ľ. (moji, dobrí, boží)! v oslovení, zvolaní; často iron. (boli tam) všelijakí ľ. prostí, bezvýznamní ľudia
ľudkovia -kov pl. m. expr. 1. ▶ ľudia (v oslovení al. vo zvolaní): ľ. moji milí; ľ. boží!; vitajte, ľ.; čo na to poviete, ľ.?; spamätajte sa, ľ.!; Jaj, ľudkovia dobrí, tí sú na vine, čo nás tak nahuckali! [A. Lacková-Zora] 2. ▶ (so záporným postojom hovoriaceho) malí, prostí, bezvýznamní ľudia: takí ľ. ma nezaujímajú; na čo sa tí ľ. ustavične sťažujú?; Honosne vyobliekaní ľudkovia sa neprestajne bavili o politických intrigách. [Miloš Ferko]; Bývali tu dvaja starí ľudia, drobní, bezvýznamní. Neuveriteľné, že takíto ľudkovia mohli prísť k takémuto bývaniu. [I. Habaj]
ľudkovia, -kov m. expr.
1. (v oslovení) drahí, dobrí, milí ľudia: Počkajte tu, ľudkovia, dokiaľ neprídem k vám. (Jégé); ľudkovia moji, ľudkovia boží!; fam. malí ľudkovia o deťoch;
2. iron. malí, bezvýznamní, drobní ľudia: Naopak, takí ľudkovia zamotávajú už i tak zamotané veci. (Vans.)
(traja) ľudkovia; (bez) ľudkov; (k) ľudkom; (vidím) ľudkov; (hej) ľudkovia!; (o) ľudkoch; (s) ľudkami;