ľudkovia -kov pl. m. expr. 1. ▶ ľudia (v oslovení al. vo zvolaní): ľ. moji milí; ľ. boží!; vitajte, ľ.; čo na to poviete, ľ.?; spamätajte sa, ľ.!; Jaj, ľudkovia dobrí, tí sú na vine, čo nás tak nahuckali! [A. Lacková-Zora]
2. ▶ (so záporným postojom hovoriaceho) malí, prostí, bezvýznamní ľudia: takí ľ. ma nezaujímajú; na čo sa tí ľ. ustavične sťažujú?; Honosne vyobliekaní ľudkovia sa neprestajne bavili o politických intrigách. [Miloš Ferko]; Bývali tu dvaja starí ľudia, drobní, bezvýznamní. Neuveriteľné, že takíto ľudkovia mohli prísť k takémuto bývaniu. [I. Habaj]