ľudia -í m.
1. mn. k človek; ľudské bytosti: jednoduchí, mladí, cudzí ľ., zástup ľ-í
2. (vo funkcii všeob. podmetu) mnohí, všetci, niektorí: ľ. vravia, rozprávajú
3. expr. (v oslovení, zvolaní) vy (všetci): ľ., pomoc! ľ. (moji, dobrí, boží)!
● ľ-í ako maku veľa; chodiť medzi ľ-í a) do spoločnosti b) neizolovať sa; byť ľ-om na očiach byť predmetom pozornosti; všetci sme ľ., sme len ľ. v podstate sme všetci rovnakí (v chybách, vlastnostiach ap.); nešťastie nechodí po horách, ale po ľ-och
človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudí • osoba • osobnosť • individualita: je to významná osoba • ľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvora • ľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiam • život: straty na životoch boli veľké • hlava: výkon, spotreba na hlavu • tvár: nevidieť ani jednu známu tvár • postava: z tmy sa vynorila neznáma postava • dieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížiny • expr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvora • obyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvorenie • zastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak) • expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníka • hovor. duša: suseda je dobrá duša • hovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinec • jednotlivec • obyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduum • obyč. pejor.: kreatúra • persóna
2. p. chlap 1
ľudia dav, zhromaždenie ľudí • ľud • hovor.: ľudstvo • národ • svet: bolo tam ľudí, ľudstva, ľudu, sveta, že sme ani nič nevideli
populácia súbor ľudských jedincov žijúcich na určitom území v určitom období • ľudnatosť: pokles, rast populácie, ľudnatosti • obyvateľstvo • obyvatelia: všetci obyvatelia boli očkovaní • občianstvo • občania (príslušníci štátu al. obce) • ľudia: chrípka postihla obyvateľstvo, ľudí vyšších vekových kategórií
ľudia, -í, -ďom, -ďoch, -ďmi m.
1. mn. č. k človek; ľudské bytosti, spoločenské tvory, osoby: všední, jednoduchí, poctiví, statoční ľ-ia; ísť, chodiť, prísť medzi ľ-í do spoločnosti; všetci sme ľ-ia všetci sme rovnakí, všetci sme omylní, slabí, máme chyby a pod.; hovor. učení, školení ľ-ia vzdelanci; hovor. naši ľ-ia krajania, našinci, tí ktorí patria k nám, ktorí sa hlásia k nám
● expr. ľ-ia moji, ľ-ia boží (v oslovení al. zvolaní);
2. vo funkcii všeobecného podmetu (= mnohí, niektorí, všetci): ľ-ia vravia, rozprávajú
(jeden) človek; (bez) človeka; (k) človekovi, človeku; (vidím) človeka; (hej) človeče!; (o) človekovi, človeku; (s) človekom;
(štyria) ľudia; (bez) ľudí; (k) ľuďom; (vidím) ľudí; (hej) ľudia!; (o) ľuďoch; (s) ľuďmi;