ľudia -í m.
1. mn. k človek; ľudské bytosti: jednoduchí, mladí, cudzí ľ., zástup ľ-í
2. (vo funkcii všeob. podmetu) mnohí, všetci, niektorí: ľ. vravia, rozprávajú
3. expr. (v oslovení, zvolaní) vy (všetci): ľ., pomoc! ľ. (moji, dobrí, boží)!
● ľ-í ako maku veľa; chodiť medzi ľ-í a) do spoločnosti b) neizolovať sa; byť ľ-om na očiach byť predmetom pozornosti; všetci sme ľ., sme len ľ. v podstate sme všetci rovnakí (v chybách, vlastnostiach ap.); nešťastie nechodí po horách, ale po ľ-och
ľudia G a A ľudí D ľuďom L ľuďoch I ľuďmi m. 1. pl. k človek ▶ ľudské bytosti s rozumovou schopnosťou, vedomím a rečou: starí, dospelí ľ.; dnešní ľ.; obyčajní, jednoduchí ľ.; bohatí ľ.; čestní, úprimní, bezcitní, vypočítaví ľ.; mestskí ľ.; domáci, miestni ľ.; ľ. bez domova; ľ. rôznych pováh; vzťahy medzi ľuďmi; rozhovor dvoch ľudí; aktivity, vlastnosti, schopnosti, problémy ľudí; pozorovať na ulici neznámych ľudí; spoliehať sa na cudzích ľudí; pomohli mu dobrí ľ.; Nemám rád týchto mladých ľudí, lebo si nevedia vážiť, čo majú, a nevedia byť ľuďmi. [A. Bednár]; Naverbovali sme zhruba tridsať uchádzačov, ktorí už absolvovali školenia, no nie sú to hotoví ľudia. [VNK 2004] odborne pripravení, s praxou i skúsenosťami 2. ▶ bližšie neurčené osoby, niektorí, mnohí, všetci: ľ. hovoria, že zomrel; ľ. si o tom šepkali už dávno; ľ. kadečo povymýšľajú; ľ. sa čudujú, že... 3. expr. ▶ vy všetci (v oslovení, vo zvolaní): ľ. boží, ratujte!; počuli ste tú novinu, ľ. moji?; ľ., prestaňte klebetiť!; „Hore ste, ľudia?“ ozvalo sa s tichým zaklopkaním spoza obloka. [Ľ. Zúbek] ◘ fraz. ľudí ako maku veľa ľudí; byť ľuďom na očiach byť stredobodom pozornosti; chodiť medzi ľudí a) chodiť do spoločnosti b) neizolovať sa; ľudia od pera spisovatelia al. novinári; ľudia veľkého sveta ľudia z vyššej spoločnosti; naši ľudia a) pochádzajúci z toho istého mesta, kraja, štátu, krajania, rodáci b) patriaci k nám, vyznávajúci rovnaké hodnoty ako my, našinci; všetci sme [len] ľudia všetci sme si podobní, máme svoje slabosti, nedostatky a pod. ◘ parem. aj vo Viedni ľudia biedni všade žijú aj bohatí, aj chudobní; žart. nemôžu byť všetci páni, musia byť aj ľudia; nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch ľudský život často sprevádza trápenie, nešťastie; s ľuďmi sa raď, [a] svojho rozumu sa drž
človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudí • osoba • osobnosť • individualita: je to významná osoba • ľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvora • ľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiam • život: straty na životoch boli veľké • hlava: výkon, spotreba na hlavu • tvár: nevidieť ani jednu známu tvár • postava: z tmy sa vynorila neznáma postava • dieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížiny • expr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvora • obyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvorenie • zastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak) • expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníka • hovor. duša: suseda je dobrá duša • hovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinec • jednotlivec • obyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduum • obyč. pejor.: kreatúra • persóna
2. p. chlap 1
ľudia dav, zhromaždenie ľudí • ľud • hovor.: ľudstvo • národ • svet: bolo tam ľudí, ľudstva, ľudu, sveta, že sme ani nič nevideli
populácia súbor ľudských jedincov žijúcich na určitom území v určitom období • ľudnatosť: pokles, rast populácie, ľudnatosti • obyvateľstvo • obyvatelia: všetci obyvatelia boli očkovaní • občianstvo • občania (príslušníci štátu al. obce) • ľudia: chrípka postihla obyvateľstvo, ľudí vyšších vekových kategórií
ľudia, -í, -ďom, -ďoch, -ďmi m.
1. mn. č. k človek; ľudské bytosti, spoločenské tvory, osoby: všední, jednoduchí, poctiví, statoční ľ-ia; ísť, chodiť, prísť medzi ľ-í do spoločnosti; všetci sme ľ-ia všetci sme rovnakí, všetci sme omylní, slabí, máme chyby a pod.; hovor. učení, školení ľ-ia vzdelanci; hovor. naši ľ-ia krajania, našinci, tí ktorí patria k nám, ktorí sa hlásia k nám
● expr. ľ-ia moji, ľ-ia boží (v oslovení al. zvolaní);
2. vo funkcii všeobecného podmetu (= mnohí, niektorí, všetci): ľ-ia vravia, rozprávajú
(jeden) človek; (bez) človeka; (k) človekovi, človeku; (vidím) človeka; (hej) človeče!; (o) človekovi, človeku; (s) človekom;
(dvaja) ľudia; (bez) ľudí; (k) ľuďom; (vidím) ľudí; (hej) ľudia!; (o) ľuďoch; (s) ľuďmi;
(traja) ľudia; (bez) ľudí; (k) ľuďom; (vidím) ľudí; (hej) ľudia!; (o) ľuďoch; (s) ľuďmi;