Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

ľudiam.

1. mn. k človek; ľudské bytosti: jednoduchí, mladí, cudzí ľ., zástup ľ-í

2. (vo funkcii všeob. podmetu) mnohí, všetci, niektorí: ľ. vravia, rozprávajú

3. expr. (v oslovení, zvolaní) vy (všetci): ľ., pomoc! ľ. (moji, dobrí, boží)!

ľ-í ako maku veľa; chodiť medzi ľ-í a) do spoločnosti b) neizolovať sa; byť ľ-om na očiach byť predmetom pozornosti; všetci sme ľ., sme len ľ. v podstate sme všetci rovnakí (v chybách, vlastnostiach ap.); nešťastie nechodí po horách, ale po ľ-och

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ľudia ‑í m. mn.

ľudia G a A ľudí D ľuďom L ľuďoch I ľuďmi m. 1. pl. k človek ▶ ľudské bytosti s rozumovou schopnosťou, vedomím a rečou: starí, dospelí ľ.; dnešní ľ.; obyčajní, jednoduchí ľ.; bohatí ľ.; čestní, úprimní, bezcitní, vypočítaví ľ.; mestskí ľ.; domáci, miestni ľ.; ľ. bez domova; ľ. rôznych pováh; vzťahy medzi ľuďmi; rozhovor dvoch ľudí; aktivity, vlastnosti, schopnosti, problémy ľudí; pozorovať na ulici neznámych ľudí; spoliehať sa na cudzích ľudí; pomohli mu dobrí ľ.; Nemám rád týchto mladých ľudí, lebo si nevedia vážiť, čo majú, a nevedia byť ľuďmi. [A. Bednár]; Naverbovali sme zhruba tridsať uchádzačov, ktorí už absolvovali školenia, no nie sú to hotoví ľudia. [VNK 2004] odborne pripravení, s praxou i skúsenosťami
2.bližšie neurčené osoby, niektorí, mnohí, všetci: ľ. hovoria, že zomrel; ľ. si o tom šepkali už dávno; ľ. kadečo povymýšľajú; ľ. sa čudujú, že...
3. expr. ▶ vy všetci (v oslovení, vo zvolaní): ľ. boží, ratujte!; počuli ste tú novinu, ľ. moji?; ľ., prestaňte klebetiť!; „Hore ste, ľudia?“ ozvalo sa s tichým zaklopkaním spoza obloka. [Ľ. Zúbek]
fraz. ľudí ako maku veľa ľudí; byť ľuďom na očiach byť stredobodom pozornosti; chodiť medzi ľudí a) chodiť do spoločnosti b) neizolovať sa; ľudia od pera spisovatelia al. novinári; ľudia veľkého sveta ľudia z vyššej spoločnosti; naši ľudia a) pochádzajúci z toho istého mesta, kraja, štátu, krajania, rodáci b) patriaci k nám, vyznávajúci rovnaké hodnoty ako my, našinci; všetci sme [len] ľudia všetci sme si podobní, máme svoje slabosti, nedostatky a pod. ◘ parem. aj vo Viedni ľudia biedni všade žijú aj bohatí, aj chudobní; žart. nemôžu byť všetci páni, musia byť aj ľudia; nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch ľudský život často sprevádza trápenie, nešťastie; s ľuďmi sa raď, [a] svojho rozumu sa drž

človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudíosobaosobnosťindividualita: je to významná osobaľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvoraľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiamživot: straty na životoch boli veľkéhlava: výkon, spotreba na hlavutvár: nevidieť ani jednu známu tvárpostava: z tmy sa vynorila neznáma postavadieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížinyexpr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvoraobyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvoreniezastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak)expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníkahovor. duša: suseda je dobrá dušahovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinecjednotlivecobyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduumobyč. pejor.: kreatúrapersóna

2. p. chlap 1


ľudia dav, zhromaždenie ľudí • ľudhovor.: ľudstvonárodsvet: bolo tam ľudí, ľudstva, ľudu, sveta, že sme ani nič nevideli


populácia súbor ľudských jedincov žijúcich na určitom území v určitom období • ľudnatosť: pokles, rast populácie, ľudnatostiobyvateľstvoobyvatelia: všetci obyvatelia boli očkovaníobčianstvoobčania (príslušníci štátu al. obce) • ľudia: chrípka postihla obyvateľstvo, ľudí vyšších vekových kategórií

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ľudia, -í, -ďom, -ďoch, -ďmi m.

1. mn. č. k človek; ľudské bytosti, spoločenské tvory, osoby: všední, jednoduchí, poctiví, statoční ľ-ia; ísť, chodiť, prísť medzi ľ-í do spoločnosti; všetci sme ľ-ia všetci sme rovnakí, všetci sme omylní, slabí, máme chyby a pod.; hovor. učení, školení ľ-ia vzdelanci; hovor. naši ľ-ia krajania, našinci, tí ktorí patria k nám, ktorí sa hlásia k nám

expr. ľ-ia moji, ľ-ia boží (v oslovení al. zvolaní);

2. vo funkcii všeobecného podmetu (= mnohí, niektorí, všetci): ľ-ia vravia, rozprávajú

Morfologický analyzátor

človek podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) človek; (bez) človeka; (k) človekovi, človeku; (vidím) človeka; (hej) človeče!; (o) človekovi, človeku; (s) človekom;

(dvaja) ľudia; (bez) ľudí; (k) ľuďom; (vidím) ľudí; (o) ľuďoch; (s) ľuďmi;


ľudia podstatné meno, mužský rod, životné

(traja) ľudia; (bez) ľudí; (k) ľuďom; (vidím) ľudí; (o) ľuďoch; (s) ľuďmi;

človek
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) človek že cezeň možno kúpiť všetko, čo človek chce. Je to pravda? Aspirín, knihu
G (bez) človeka v akom stave je nervový systém človeka . „Dokáže určiť, do akej miery
D (k) človekovi ale tiež - a vlastne najmä - človekovi Feldekovi. Jeho hravosť je
D (k) človeku som sa, že skutočná láska vtrhne človeku do života zrazu — ako búrka.
A (vidím) človeka ciest a chodníkov, ktoré lákajú človeka aj na bezstarostné vandrovky,
V (hej) človek! deklamoval labutí text: „Ahoj, ty človek , čo sa teraz na mňa dívaš!
V (hej) človeče! „Ten váš chlieb bol špinavý, človeče !“ zvolal Hunsden. „Špinavý a
L (o) človekovi na mysliacom alebo hovoriacom človekovi . Stvorenia nie sú, ale stále
L (o) človeku ľudskosť – človečenstvo v človeku . S tým sa spája potreba nielen
I (s) človekom každý naokolo zatúži byť lepším človekom . Táto kniha mu patrí rovnako
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyria) ľudia mi svoje šaty a kapucňu, aby ma ľudia na ulici nespoznali? Musím odtiaľto
G (bez) ľudí povedala, že Anglicko je plné ľudí , ktorí hľadajú prácu. Myslím,
D (k) ľuďom zverovať ich počas vystúpení cudzím ľuďom . Dnes Musu Ludens tvorí päťčlenná
A (vidím) ľudí vidia iba deti – pre ostatných ľudí je neviditeľný. Ako anjel je tiež
L (o) ľuďoch podobné ako inde. Všade je to o ľuďoch , dôležité je, aby chodili na
I (s) ľuďmi Brahmanom a Márom, bohmi a ľuďmi , na svete nie je nik, kto by

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor