ľudia -í m.
1. mn. k človek; ľudské bytosti: jednoduchí, mladí, cudzí ľ., zástup ľ-í
2. (vo funkcii všeob. podmetu) mnohí, všetci, niektorí: ľ. vravia, rozprávajú
3. expr. (v oslovení, zvolaní) vy (všetci): ľ., pomoc! ľ. (moji, dobrí, boží)!
● ľ-í ako maku veľa; chodiť medzi ľ-í a) do spoločnosti b) neizolovať sa; byť ľ-om na očiach byť predmetom pozornosti; všetci sme ľ., sme len ľ. v podstate sme všetci rovnakí (v chybách, vlastnostiach ap.); nešťastie nechodí po horách, ale po ľ-och
ľudia G a A ľudí D ľuďom L ľuďoch I ľuďmi m.
ľudia G a A ľudí D ľuďom L ľuďoch I ľuďmi m. 1. pl. k človek ▶ ľudské bytosti s rozumovou schopnosťou, vedomím a rečou: starí, dospelí ľ.; dnešní ľ.; obyčajní, jednoduchí ľ.; bohatí ľ.; čestní, úprimní, bezcitní, vypočítaví ľ.; mestskí ľ.; domáci, miestni ľ.; ľ. bez domova; ľ. rôznych pováh; vzťahy medzi ľuďmi; rozhovor dvoch ľudí; aktivity, vlastnosti, schopnosti, problémy ľudí; pozorovať na ulici neznámych ľudí; spoliehať sa na cudzích ľudí; pomohli mu dobrí ľ.; Nemám rád týchto mladých ľudí, lebo si nevedia vážiť, čo majú, a nevedia byť ľuďmi. [A. Bednár]; Naverbovali sme zhruba tridsať uchádzačov, ktorí už absolvovali školenia, no nie sú to hotoví ľudia. [VNK 2004] odborne pripravení, s praxou i skúsenosťami 2. ▶ bližšie neurčené osoby, niektorí, mnohí, všetci: ľ. hovoria, že zomrel; ľ. si o tom šepkali už dávno; ľ. kadečo povymýšľajú; ľ. sa čudujú, že... 3. expr. ▶ vy všetci (v oslovení, vo zvolaní): ľ. boží, ratujte!; počuli ste tú novinu, ľ. moji?; ľ., prestaňte klebetiť!; „Hore ste, ľudia?“ ozvalo sa s tichým zaklopkaním spoza obloka. [Ľ. Zúbek] ◘ fraz. ľudí ako maku veľa ľudí; byť ľuďom na očiach byť stredobodom pozornosti; chodiť medzi ľudí a) chodiť do spoločnosti b) neizolovať sa; ľudia od pera spisovatelia al. novinári; ľudia veľkého sveta ľudia z vyššej spoločnosti; naši ľudia a) pochádzajúci z toho istého mesta, kraja, štátu, krajania, rodáci b) patriaci k nám, vyznávajúci rovnaké hodnoty ako my, našinci; všetci sme [len] ľudia všetci sme si podobní, máme svoje slabosti, nedostatky a pod. ◘ parem. aj vo Viedni ľudia biedni všade žijú aj bohatí, aj chudobní; žart. nemôžu byť všetci páni, musia byť aj ľudia; nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch ľudský život často sprevádza trápenie, nešťastie; s ľuďmi sa raď, [a] svojho rozumu sa drž
človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudí • osoba • osobnosť • individualita: je to významná osoba • ľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvora • ľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiam • život: straty na životoch boli veľké • hlava: výkon, spotreba na hlavu • tvár: nevidieť ani jednu známu tvár • postava: z tmy sa vynorila neznáma postava • dieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížiny • expr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvora • obyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvorenie • zastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak) • expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníka • hovor. duša: suseda je dobrá duša • hovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinec • jednotlivec • obyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduum • obyč. pejor.: kreatúra • persóna
2. p. chlap 1
ľudia dav, zhromaždenie ľudí • ľud • hovor.: ľudstvo • národ • svet: bolo tam ľudí, ľudstva, ľudu, sveta, že sme ani nič nevideli
populácia súbor ľudských jedincov žijúcich na určitom území v určitom období • ľudnatosť: pokles, rast populácie, ľudnatosti • obyvateľstvo • obyvatelia: všetci obyvatelia boli očkovaní • občianstvo • občania (príslušníci štátu al. obce) • ľudia: chrípka postihla obyvateľstvo, ľudí vyšších vekových kategórií
ľudia, -í, -ďom, -ďoch, -ďmi m.
1. mn. č. k človek; ľudské bytosti, spoločenské tvory, osoby: všední, jednoduchí, poctiví, statoční ľ-ia; ísť, chodiť, prísť medzi ľ-í do spoločnosti; všetci sme ľ-ia všetci sme rovnakí, všetci sme omylní, slabí, máme chyby a pod.; hovor. učení, školení ľ-ia vzdelanci; hovor. naši ľ-ia krajania, našinci, tí ktorí patria k nám, ktorí sa hlásia k nám
● expr. ľ-ia moji, ľ-ia boží (v oslovení al. zvolaní);
2. vo funkcii všeobecného podmetu (= mnohí, niektorí, všetci): ľ-ia vravia, rozprávajú
lidej p. ľudia
ľuďa p. ľudia
ľudia m. (mn. č. k človek) (ľude, ludé, ludí, ľuďej, ľiďej, luďie, ľuďa) 1. csl ľudské bytosti, osoby: Tag ľiečiľi múdri ľuďa̋ (Žaškov DK); No tak sa trápiľi ľuďia šeľiako (M. Lehota NB); Ľiďej sa zbehľi na pomoc (Turíčky LUČ); Dakotré lude v nedelu seda̋ na laviškách (Španie Pole REV); To boľi ľudzia, kerí sa tomu rozumeľi (Podmanín PB); Šecci ludí nemali pokosené (Hlohovec); Toti ľudze še barz od Rumunoh baľi (Brezina TRB); Dachtore ľude jedza kože mľeko (Kokšov-Bakša KOŠ) F. ňeveďeu̯ sä pred ľiďmí opstáťi (Kokava n. Rim. RS) - nemohol sa už pretvarovať; ludé spravá s komára vola (Rochovce ROŽ) - ľudia niekedy zveličujú; ľudze ho vźaľi do jazikoch (Kendice PRE) - ohovárali ho; šeci ľuďia šecko veďia (Čelovce MK), šecci luďé šetko veďá (Bošáca TRČ) - viacerí si ľahšie spolu poradia; medzi ludma luckí, doma psota ždicki (Lukáčovce HLO) - na verejnosti sa pretvaruje; ludé bez luďí žit nemožú (Skalica), ľudze z ľudzami (Dl. Lúka BAR) - ľudia sa navzájom potrebujú; šeľičo choďí po luďach (V. Bielice TOP) - 1. všeličo sa hovorí, 2. ľudí trápia mnohé neduhy; je to z ludzí zešporené (Mor. Lieskové NMV) - nasporili to ľudia; gdo sa nesrovnáva s chlebem, nesrovnáva sa aňi z ludma (Kátov SKA) - o tom, kto nakrivo krájal peceň; on aňi ku ľudzom, aňi ku bohu (Markušovce SNV) - nemá dobrý vzťah k nikomu; keľo ľudzi, teľo povah (Fintice PRE) - každý máme inú povahu; dum ňe koscil, ľudze ňe angeľi (Dl. Lúka BAR) - doma sa prihodí všeličo, t. j. aj dobré, aj zlé; keľo jes ľudzi na cinteru, co bi chceľi ta_kašľedz jag mi (Bracovce MCH) - nesťažujme sa na svoj stav či položenie 2. csl (vo funkcii všeobecného podmetu) mnohí, všetci: Ve_ca ván tedi ľuďia ňechovaľi tag ako teras (Lišov KRU); No tak sa trápiľi ľuďia šeľiako (M. Lehota PDZ); Prvé ludzá sa inádž nosili (V. Rovné BYT); Ludé neviedzeli co robit (Záh. Ves MAL); Ňeśka ľudze dojzdz zavičľivi (Brezina TRB); Povedaju ľudze, že to budze (Kokšov-Bakša KOŠ) 3. csl expr. (v oslovení, zvolaní) vy (všetci): Ľuďe dobrí, ratívajťe nás! (Klenovec RS); A tu, ľiďie moji! (Rovňany LUČ); Ludé moji, videli ste?! (Biely Kostol TRN); No čo nestávate, ludie boží? (Val. Belá PDZ); Ta ja uš tu, dobre ľudze! (Medzany SAB)
ľudia [ľu-, li-; -ia, -ie, -é] m pl 1. ľudské bytosti: jakos my pissete o ty luzy o stubnany, že bich s nymy milostive nalozil (BUDATÍN 1449-51 E); pred lidmy a y pred prawom kupil (JELŠAVA 1595) za prítomnosti svedkov; die 19. julij bylo prawo na panskem dome, dalo se masa do kuchyne skrz zemanske lidy (ŽILINA 1599) pre zemanov; lidie stari, kteri to pamatugu (KUBRÁ 1718) L. druhy gde w obecz a swiedssy obeczniem lidem (ŽK 1473) členom obecnej rady: od zemie magi pokog miti kniezi a duchowni lide (ŽK 1473) príslušníci duchovenstva; czysarskym lidem, ktery wezli penize (ŽILINA 1586) štátnym úradníkom; učenj lide ke wsseckemu spusobnj bity nalezenj bjwagj (KoB 1666) učenci; človek upadá do jamy bydlíce s ludmi sprostými (PV 17.-18. st) s jednoduchými ľuďmi; prace s pessimy ludma sme vikonavaly (M. KAMEŇ 1151) bez povozov; múdri, opatrní, poctiví ľ. vážení občania: stalo se zgednany meczy dwema múdrimi a oppaternimy lydmy o vrek (L. TRNOVEC 1582); skrze prítomnost poctywich lidi se stalo (ČAJKOV 1686); my biedni, úbohí, mizerní ap. ľ. súčasť formúl, ktorými sa obracali poddaní na vrchnosť: my ubozi lide a poddani osviceneho pana (LOVČA 1682 LP); nam mizernym a psotnym lidem (NEMČIŇANY 1727 LP); my biedni a mizerni lide (BOROVÉ 1775 LP); vojenskí, zbrojní ľ. vojaci: wogensczi ludie ((NITRA) 1712); z zbrognimj ludmj (V. ČEPČÍN 1785); x. práv zeswal bozenych lydi a przed nami poruczenstwie delal (ŽK 1485) prísažných; dobri lidia wczinili meczi nimi zrownani (MARTIN 1581) arbitri; gestli gich w gruntiech nassich zastichneme, tak gako pokog swati lomicich lidy poberati budeme (LIPTOV 17. st) rušiteľov pokoja, poriadku; pred ľ-mi verejne, za prítomnosti svedkov: w dome swedkowom pred ludmi platil (DRAŽKOVCE 1714); w truhle ma 500 fl mymo tych, ktore gsau u ludj (PONIKY 1793) požičané; expr iron v nadávke: lileczku mater wy wiete, driecžny ste wi mne ludia (MARTIN 1731) F. statky tohoto sweta z lidj sa na lidj spadagj (MARTIN 1590) dedia sa; po dobrich ludoch, po žebrani jiti (STAŠKOV 1671 LP) žobrať; x. bibl pokog lidom dobrég wuli (KB 1756) 2. vo funkcii všeobecného podmetu: ludia mluwilj, že gesste ta pohorelina smrdj (BYTČA 1670); wrawga ludga, že my p. Požony ten prscten neda (KRUPINA 1745) povráva sa