Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ľudia -í m.

1. mn. k človek; ľudské bytosti: jednoduchí, mladí, cudzí ľ., zástup ľ-í

2. (vo funkcii všeob. podmetu) mnohí, všetci, niektorí: ľ. vravia, rozprávajú

3. expr. (v oslovení, zvolaní) vy (všetci): ľ., pomoc! ľ. (moji, dobrí, boží)!

● ľ-í ako maku veľa; chodiť medzi ľ-í a) do spoločnosti b) neizolovať sa; byť ľ-om na očiach byť predmetom pozornosti; všetci sme ľ., sme len ľ. v podstate sme všetci rovnakí (v chybách, vlastnostiach ap.); nešťastie nechodí po horách, ale po ľ-och

---

ľudkovia -kov m. expr. ľudia: ľ. (moji, dobrí, boží)! v oslovení, zvolaní; často iron. (boli tam) všelijakí ľ. prostí, bezvýznamní ľudia

---

ľudnatý príd. husto obývaný; zaľudnený: ľ-á oblasť; ľ-á ulica;

ľudnatosť -i ž.

---

ľudojed -a m. ľudožrút, kanibal;

ľudojedstvo -a s.

---

ľudomil -a mn. -ovia m. kniž. ľudomilný človek, dobrodinec: lekár ľ.;

ľudomilka -y -liek ž.;

ľudomilský príd.;

ľudomilstvo -a s.

---

ľud -u m.

1. najširšie vrstvy obyvateľstva (obyč. v protiklade k vládnucej al. bohatej vrstve obyvateľstva): slovenský ľ., dedinský ľ.; je to človek z ľ-u; cirk. Boží ľ. spoločenstvo veriacich ľudí, cirkev

2. množstvo ľudí, ľudia: ľ. sa zbieha, prišlo veľa ľ-u

ľudia ‑í m. mn.

---

ľudkovia ‑kov m. mn.

---

Ľudmila ‑y ‑míl ž.

---

ľudnatý; ľudnatosť ‑i ž.

---

ľudojed ‑a m.; ľudojedstvo ‑a s.

---

ľud ‑u m.

ľudia G a A ľudí D ľuďom L ľuďoch I ľuďmi m.

---

ľudkovia -kov pl. m.

---

ľud ľudu m.

---

Ľudmila -ly -míl ž.

---

ľudnatosť -ti ž.

---

ľudnato 2. st. -tejšie prísl.

---

ľudnatý -tá -té 2. st. -tejší príd.

---

ľudojed -da pl. N -di m.

ľudia G a A ľudí D ľuďom L ľuďoch I ľuďmi m. 1. pl. k človek ▶ ľudské bytosti s rozumovou schopnosťou, vedomím a rečou: starí, dospelí ľ.; dnešní ľ.; obyčajní, jednoduchí ľ.; bohatí ľ.; čestní, úprimní, bezcitní, vypočítaví ľ.; mestskí ľ.; domáci, miestni ľ.; ľ. bez domova; ľ. rôznych pováh; vzťahy medzi ľuďmi; rozhovor dvoch ľudí; aktivity, vlastnosti, schopnosti, problémy ľudí; pozorovať na ulici neznámych ľudí; spoliehať sa na cudzích ľudí; pomohli mu dobrí ľ.; Nemám rád týchto mladých ľudí, lebo si nevedia vážiť, čo majú, a nevedia byť ľuďmi. [A. Bednár]; Naverbovali sme zhruba tridsať uchádzačov, ktorí už absolvovali školenia, no nie sú to hotoví ľudia. [VNK 2004] odborne pripravení, s praxou i skúsenosťami
2. ▶ bližšie neurčené osoby, niektorí, mnohí, všetci: ľ. hovoria, že zomrel; ľ. si o tom šepkali už dávno; ľ. kadečo povymýšľajú; ľ. sa čudujú, že...
3. expr. ▶ vy všetci (v oslovení, vo zvolaní): ľ. boží, ratujte!; počuli ste tú novinu, ľ. moji?; ľ., prestaňte klebetiť!; „Hore ste, ľudia?“ ozvalo sa s tichým zaklopkaním spoza obloka. [Ľ. Zúbek]
◘ fraz. ľudí ako maku veľa ľudí; byť ľuďom na očiach byť stredobodom pozornosti; chodiť medzi ľudí a) chodiť do spoločnosti b) neizolovať sa; ľudia od pera spisovatelia al. novinári; ľudia veľkého sveta ľudia z vyššej spoločnosti; naši ľudia a) pochádzajúci z toho istého mesta, kraja, štátu, krajania, rodáci b) patriaci k nám, vyznávajúci rovnaké hodnoty ako my, našinci; všetci sme [len] ľudia všetci sme si podobní, máme svoje slabosti, nedostatky a pod. ◘ parem. aj vo Viedni ľudia biedni všade žijú aj bohatí, aj chudobní; žart. nemôžu byť všetci páni, musia byť aj ľudia; nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch ľudský život často sprevádza trápenie, nešťastie; s ľuďmi sa raď, [a] svojho rozumu sa drž

---

ľudkovia -kov pl. m. expr. 1. ▶ ľudia (v oslovení al. vo zvolaní): ľ. moji milí; ľ. boží!; vitajte, ľ.; čo na to poviete, ľ.?; spamätajte sa, ľ.!; Jaj, ľudkovia dobrí, tí sú na vine, čo nás tak nahuckali! [A. Lacková-Zora]
2. ▶ (so záporným postojom hovoriaceho) malí, prostí, bezvýznamní ľudia: takí ľ. ma nezaujímajú; na čo sa tí ľ. ustavične sťažujú?; Honosne vyobliekaní ľudkovia sa neprestajne bavili o politických intrigách. [Miloš Ferko]; Bývali tu dvaja starí ľudia, drobní, bezvýznamní. Neuveriteľné, že takíto ľudkovia mohli prísť k takémuto bývaniu. [I. Habaj]

---

ľud ľudu m. 1. ▶ všetky vrstvy a sociálne skupiny obyvateľstva (často v protiklade k vládnucim al. majetnejším vrstvám): poddaný, neslobodný ľ.; pospolitý, pracujúci ľ.; nábožný, veriaci ľ.; reportáž o živote kysuckého ľudu v minulosti; utláčať, vykorisťovať ľ.; pozdvihnúť kultúrnu úroveň ľudu; ľ. si volí svojich zástupcov; ožobračovať chudobný ľ.; ľ. sa búril proti vrchnosti; sucho zbedačilo dedinský ľ.; vojnové útrapy doľahli na ľ. □ cirk. Boží ľud veriaci a kňazi; práv. sudca z ľudu kto zasadá na súde ako laik, op. sudca z povolania
2. hovor. ▶ spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, históriou a kultúrou dlhodobo obývajúce to isté územie, národ: slovenský ľ.; nemecký ľ.; vystúpiť v mene českého ľudu
3. ▶ veľa ľudí zhromaždených na jednom mieste, dav, zástup: zbehlo sa tam veľa ľudu; všetok ľ. spieval; Zhluknutý ľud zahrmel a notársky úrad zasypal dážď kameňov. [L. Ťažký]; Pred domom „mladého hrdinu“ sa začína zhromažďovať plačúci ľud so sviečkami a kvetmi. [InZ 2001]
◘ fraz. človek z ľudu kto pochádza z ľudových vrstiev, často s vyšším spoločenským postavením, kto rozumie ľuďom, vie s nimi komunikovať ◘ parem. hlas ľudu - hlas Boží názor najširších vrstiev obyvateľstva je rozhodujúci

---

Ľudmila -ly -míl ž. ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ dom. Ľuda Ľudy Ľúd, Ľudina -ny Ľudín; zdrob. Ľudmilka -ky -liek, Ľudka -ky Ľudiek, Ľudinka -ky -niek

---

Ľudovít -ta pl. N -tovia m. ⟨nem.⟩ ▶ mužské rodné (krstné) meno ▷ dom. Ľudo Ľuda pl. N Ľudovia, Ľudvo -va pl. N -vovia, Lajo Laja pl. N Lajovia, Lajoš -ša pl. N -šovia; zdrob. Ľudovítko, Ľudko, Lajoško -ka pl. N -kovia

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

ľudia, -í, -ďom, -ďoch, -ďmi m.

1. mn. č. k človek; ľudské bytosti, spoločenské tvory, osoby: všední, jednoduchí, poctiví, statoční ľ-ia; ísť, chodiť, prísť medzi ľ-í do spoločnosti; všetci sme ľ-ia všetci sme rovnakí, všetci sme omylní, slabí, máme chyby a pod.; hovor. učení, školení ľ-ia vzdelanci; hovor. naši ľ-ia krajania, našinci, tí ktorí patria k nám, ktorí sa hlásia k nám

● expr. ľ-ia moji, ľ-ia boží (v oslovení al. zvolaní);

2. vo funkcii všeobecného podmetu (= mnohí, niektorí, všetci): ľ-ia vravia, rozprávajú

---

ľudkovia, -kov m. expr.

1. (v oslovení) drahí, dobrí, milí ľudia: Počkajte tu, ľudkovia, dokiaľ neprídem k vám. (Jégé); ľudkovia moji, ľudkovia boží!; fam. malí ľudkovia o deťoch;

2. iron. malí, bezvýznamní, drobní ľudia: Naopak, takí ľudkovia zamotávajú už i tak zamotané veci. (Vans.)

---

ľudnatý príd. hojne, husto obývaný, zaľudnený: ľ. kraj, ľ-á oblasť, ľ-á obec, dedina, ľ-é mesto;

ľudnato prísl.;

ľudnatosť, -ti ž. hustota obyvateľstva na určitej ploche

---

ľudobijca, -u, mn. č. -ovia m. (rus.) pejor. vrah (Jes.)

---

ľudojed, -a m. ľudožrút, kanibal;

pren. pejor. o ukrutnom, neľudskom človeku, ktorý ničí, hubí, vykorisťuje ľudí;

ľudojedstvo, -a str. ľudožrútstvo

---

ľud, -u, 5. p. ľud, zastar. i ľude m.

1. najširšie vrstvy obyvateľstva: pospolitý, prostý, pracujúci ľ.; český, slovenský ľ.; vôľa ľ-u; vláda ľ-u demokratická

● hlas ľudu — hlas boží (prísl.) o rozhodujúcej sile vôle ľudu;

2. množstvo ľudí, dav, zástup: kupujúci, predávajúci ľ.

lidej p. ľudia

---

lid p. ľud

---

ľuďa p. ľudia

---

ľudia m. (mn. č. k človek) (ľude, ludé, ludí, ľuďej, ľiďej, luďie, ľuďa)
1. csl ľudské bytosti, osoby: Tag ľiečiľi múdri ľuďa̋ (Žaškov DK); No tak sa trápiľi ľuďia šeľiako (M. Lehota NB); Ľiďej sa zbehľi na pomoc (Turíčky LUČ); Dakotré lude v nedelu seda̋ na laviškách (Španie Pole REV); To boľi ľudzia, kerí sa tomu rozumeľi (Podmanín PB); Šecci ludí nemali pokosené (Hlohovec); Toti ľudze še barz od Rumunoh baľi (Brezina TRB); Dachtore ľude jedza kože mľeko (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. ňeveďeu̯ sä pred ľiďmí opstáťi (Kokava n. Rim. RS) - nemohol sa už pretvarovať; ludé spravá s komára vola (Rochovce ROŽ) - ľudia niekedy zveličujú; ľudze ho vźaľi do jazikoch (Kendice PRE) - ohovárali ho; šeci ľuďia šecko veďia (Čelovce MK), šecci luďé šetko veďá (Bošáca TRČ) - viacerí si ľahšie spolu poradia; medzi ludma luckí, doma psota ždicki (Lukáčovce HLO) - na verejnosti sa pretvaruje; ludé bez luďí žit nemožú (Skalica), ľudze z ľudzami (Dl. Lúka BAR) - ľudia sa navzájom potrebujú; šeľičo choďí po luďach (V. Bielice TOP) - 1. všeličo sa hovorí, 2. ľudí trápia mnohé neduhy; je to z ludzí zešporené (Mor. Lieskové NMV) - nasporili to ľudia; gdo sa nesrovnáva s chlebem, nesrovnáva sa aňi z ludma (Kátov SKA) - o tom, kto nakrivo krájal peceň; on aňi ku ľudzom, aňi ku bohu (Markušovce SNV) - nemá dobrý vzťah k nikomu; keľo ľudzi, teľo povah (Fintice PRE) - každý máme inú povahu; dum ňe koscil, ľudze ňe angeľi (Dl. Lúka BAR) - doma sa prihodí všeličo, t. j. aj dobré, aj zlé; keľo jes ľudzi na cinteru, co bi chceľi ta_kašľedz jag mi (Bracovce MCH) - nesťažujme sa na svoj stav či položenie
2. csl (vo funkcii všeobecného podmetu) mnohí, všetci: Ve_ca ván tedi ľuďia ňechovaľi tag ako teras (Lišov KRU); No tak sa trápiľi ľuďia šeľiako (M. Lehota PDZ); Prvé ludzá sa inádž nosili (V. Rovné BYT); Ludé neviedzeli co robit (Záh. Ves MAL); Ňeśka ľudze dojzdz zavičľivi (Brezina TRB); Povedaju ľudze, že to budze (Kokšov-Bakša KOŠ)
3. csl expr. (v oslovení, zvolaní) vy (všetci): Ľuďe dobrí, ratívajťe nás! (Klenovec RS); A tu, ľiďie moji! (Rovňany LUČ); Ludé moji, videli ste?! (Biely Kostol TRN); No čo nestávate, ludie boží? (Val. Belá PDZ); Ta ja uš tu, dobre ľudze! (Medzany SAB)

---

ľudkovia m. mn. č. (ľutkove) expr. (v dôvernom oslovení); ľudia: Ľutkovia moji, ďeže sťe sa vibraľi? (Králiky BB); Ach, lutkové dobrí, čo sa ščiléj stává, to je uš proci Pánu Bohu (Bošáca TRČ)

---

ľud m. (ľid)
1. strsl, jzsl najširšie vrstvy obyvateľstva: Ľud bou̯ rozíďeňí na laziech (Laskomerské BB); Náž ľid je dobrí a pracovití (Kokava n. Rim. RS); Koreli boli tri rázi, tak tu lud vihinul (Ružindol TRN); Farár abi držav z ludom (V. Bielice TOP)
2. strsl, zsl množstvo ľudí: Tam je tolko ludu, že ani o hodinu bi som neprišla na rat (Likavka RUŽ); Strach, kelo ludu bulo u mesa̋re (Kameňany REV); Čo tam bolo ludu nahnatého! (Lukáčovce HLO); Dau̯ porobid náboje, zbroje, že kolko ludu bude (Záh. Bystrica BRA)

---

ľudnatý príd. husto obývaný, zaľudnený: Najvádz ludnaté to bolo blískosťi vodi, réki (Lapáš NIT); lunnatí dom (Bošáca TRČ)

---

ľutkove p. ľudkovia

ľudia [ľu-, li-; -ia, -ie, -é] m pl
1. ľudské bytosti: jakos my pissete o ty luzy o stubnany, že bich s nymy milostive nalozil (BUDATÍN 1449-51 E); pred lidmy a y pred prawom kupil (JELŠAVA 1595) za prítomnosti svedkov; die 19. julij bylo prawo na panskem dome, dalo se masa do kuchyne skrz zemanske lidy (ŽILINA 1599) pre zemanov; lidie stari, kteri to pamatugu (KUBRÁ 1718)
L. druhy gde w obecz a swiedssy obeczniem lidem (ŽK 1473) členom obecnej rady: od zemie magi pokog miti kniezi a duchowni lide (ŽK 1473) príslušníci duchovenstva; czysarskym lidem, ktery wezli penize (ŽILINA 1586) štátnym úradníkom; učenj lide ke wsseckemu spusobnj bity nalezenj bjwagj (KoB 1666) učenci; človek upadá do jamy bydlíce s ludmi sprostými (PV 17.-18. st) s jednoduchými ľuďmi; prace s pessimy ludma sme vikonavaly (M. KAMEŇ 1151) bez povozov; múdri, opatrní, poctiví ľ. vážení občania: stalo se zgednany meczy dwema múdrimi a oppaternimy lydmy o vrek (L. TRNOVEC 1582); skrze prítomnost poctywich lidi se stalo (ČAJKOV 1686); my biedni, úbohí, mizerní ap. ľ. súčasť formúl, ktorými sa obracali poddaní na vrchnosť: my ubozi lide a poddani osviceneho pana (LOVČA 1682 LP); nam mizernym a psotnym lidem (NEMČIŇANY 1727 LP); my biedni a mizerni lide (BOROVÉ 1775 LP); vojenskí, zbrojní ľ. vojaci: wogensczi ludie ((NITRA) 1712); z zbrognimj ludmj (V. ČEPČÍN 1785);
x. práv zeswal bozenych lydi a przed nami poruczenstwie delal (ŽK 1485) prísažných; dobri lidia wczinili meczi nimi zrownani (MARTIN 1581) arbitri; gestli gich w gruntiech nassich zastichneme, tak gako pokog swati lomicich lidy poberati budeme (LIPTOV 17. st) rušiteľov pokoja, poriadku; pred ľ-mi verejne, za prítomnosti svedkov: w dome swedkowom pred ludmi platil (DRAŽKOVCE 1714); w truhle ma 500 fl mymo tych, ktore gsau u ludj (PONIKY 1793) požičané; expr iron v nadávke: lileczku mater wy wiete, driecžny ste wi mne ludia (MARTIN 1731)
F. statky tohoto sweta z lidj sa na lidj spadagj (MARTIN 1590) dedia sa; po dobrich ludoch, po žebrani jiti (STAŠKOV 1671 LP) žobrať;
x. bibl pokog lidom dobrég wuli (KB 1756)
2. vo funkcii všeobecného podmetu: ludia mluwilj, že gesste ta pohorelina smrdj (BYTČA 1670); wrawga ludga, že my p. Požony ten prscten neda (KRUPINA 1745) povráva sa

---

ľudiatka [liďat-] s pl dem malý národ, národík: popellus: maly lid, liďatka (KS 1763)

---

ľud [ľud, lid] m
1. ľudia žijúci v istom prostredí, za istých sociálnych podmienok, spoločenská skupina, napr. vojsko, veriaci ap.: lid izrahelitsky (BAg 1585); lid krestansky (HP 1596) kresťania; wogenskeho lidu (ŽILINA 1599) vojakov; lyd rozličny nemecky, vhersky y stoličny (RUŽOMBEROK 1603); se wssym cysarskym lydem tahl proti hayduchom (RUŽOMBEROK 1605) s cisárskym vojskom; tulawy lid tuláci: mjstrowskeho lidu cechi; natio: lid gedneho rodu (KS 1763); ženský lid (BR 1785) ženy
2. ľudia, najširšie vrstvy obyvateľstva: holuby, zerawi y wsselikterake ptacztwo, gestli na pole leti, wssemu lidu su obeczni (ŽK 1473); panu rychtarowy sprawczy lidu (B. ŠTIAVNICA 1572); nemalo lidu pospoliteho vpadlo (RUŽOMBEROK 1601); kazatelowe lid obecnj zdržeti mohly (WO 1670)
L. starssy z lidu (AgS 1708) členovia obecnej rady; stolicze desczene pre lid (TRENČÍN 1713) jednoduché, nižšej kvality; (my) ubohi lud (HRABOVKA 1726) formula v prosebných listoch panstvu;
x. bibl rybári lidu (KB 1756); kňazi; (kňazi) od svetského lidu (sa) rozeznávajú (BR 1785)
F. qvot homines, tot sententisae: koliko gest lidu, toliko gest rozumnosti (KS 1763) každý sa rozumie do niečoho iného
3. zhromaždenie, dav: gedna osoba zenska z woyskem lidu do miesta (prišla); zhromaždil se lid k swemu handli (BÁNOVCE n. B. 1555; 1699 LP); w dome ludu plno (ASL 1781)

---

ľudný [ľu-, li-] príd ľudnatý: w slawnem a lidnem mestie Sodomie (KT 1753); Olerona ludne mesto (KrP 1760); populosus: lidny (KS 1763); -osť ž ľudnatosť: populositas: lidnost, mnozstwi lidu (KS 1763)

---

ľudojed, ľudojedec [li-] m ľudožrút, kanibal: anthropophagus: lidoged; lidogedci, ktery masso lidské gedi (KS 1763); anthropophagus: lidoged (GrP 1771); hay gest též morský žiwočích a z geho rodu gest to stworenj, které obzwlásste po lidském masse dychtj, a proto se lidogec (!) gménuge (BH 1798)

---

ľudokradač [li-] m únosca ľudí: plaglator: kradač lidu, lidokradač (KS 1763)

---

ľudožráč [li-] m zool hyena: hyaena: hltaun zwjře, lidožráč (GU 1793); hyaena: hltaun, lidožráč (KrN 1795)

človek
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	človek	že cezeň možno kúpiť všetko, čo	človek	chce. Je to pravda? Aspirín, knihu	✋
G	(bez)	človeka	v akom stave je nervový systém	človeka	. „Dokáže určiť, do akej miery	✋
D	(k)	človekovi	ale tiež - a vlastne najmä -	človekovi	Feldekovi. Jeho hravosť je	✋
D	(k)	človeku	som sa, že skutočná láska vtrhne	človeku	do života zrazu — ako búrka.	✋
A	(vidím)	človeka	ciest a chodníkov, ktoré lákajú	človeka	aj na bezstarostné vandrovky,	✋
V	(hej)	človek!	deklamoval labutí text: „Ahoj, ty	človek	, čo sa teraz na mňa dívaš!	✋
V	(hej)	človeče!	„Ten váš chlieb bol špinavý,	človeče	!“ zvolal Hunsden. „Špinavý a	✋
L	(o)	človekovi	na mysliacom alebo hovoriacom	človekovi	. Stvorenia nie sú, ale stále	✋
L	(o)	človeku	ľudskosť – človečenstvo v	človeku	. S tým sa spája potreba nielen	✋
I	(s)	človekom	každý naokolo zatúži byť lepším	človekom	. Táto kniha mu patrí rovnako	✋

mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyria)	ľudia	mi svoje šaty a kapucňu, aby ma	ľudia	na ulici nespoznali? Musím odtiaľto	✋
G	(bez)	ľudí	povedala, že Anglicko je plné	ľudí	, ktorí hľadajú prácu. Myslím,	✋
D	(k)	ľuďom	zverovať ich počas vystúpení cudzím	ľuďom	. Dnes Musu Ludens tvorí päťčlenná	✋
A	(vidím)	ľudí	vidia iba deti – pre ostatných	ľudí	je neviditeľný. Ako anjel je tiež	✋
L	(o)	ľuďoch	podobné ako inde. Všade je to o	ľuďoch	, dôležité je, aby chodili na	✋
I	(s)	ľuďmi	Brahmanom a Márom, bohmi a	ľuďmi	, na svete nie je nik, kto by	✋

---

ľudkovia
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dvaja)	ľudkovia	skrinku. Pobiehali po nej zábavní	ľudkovia	s veľkými bielymi klobúkmi.	✋
G	(bez)	ľudkov	fajčilo z fajok niekoľko čudesných	ľudkov	. Na lane natiahnutom medzi dvoma	✋
D	(k)	ľudkom	tak urobila. Maruška z úcty k	ľudkom	nepovie, že ruža zo soli nevonia,	✋
A	(vidím)	ľudkov	akými sa ešte nikdy nestretol, pre	ľudkov	s tenkými, obratnými prstami,	✋
L	(o)	ľudkoch	upracovaných a aj znevažovaných	ľudkoch	. Oveľa menej bolo tých, ktorí	✋
I	(s)	ľudkami	navštevovaný niekoľkými fajnovými	ľudkami	z veľkomesta a močariny, pláže	✋

---

ľudkovia
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyria)	ľudkovia	skrinku. Pobiehali po nej zábavní	ľudkovia	s veľkými bielymi klobúkmi.	✋
G	(bez)	ľudkov	fajčilo z fajok niekoľko čudesných	ľudkov	. Na lane natiahnutom medzi dvoma	✋
D	(k)	ľudkom	tak urobila. Maruška z úcty k	ľudkom	nepovie, že ruža zo soli nevonia,	✋
A	(vidím)	ľudkov	akými sa ešte nikdy nestretol, pre	ľudkov	s tenkými, obratnými prstami,	✋
L	(o)	ľudkoch	upracovaných a aj znevažovaných	ľudkoch	. Oveľa menej bolo tých, ktorí	✋
I	(s)	ľudkami	navštevovaný niekoľkými fajnovými	ľudkami	z veľkomesta a močariny, pláže	✋

---

ľudkovia
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyria)	ľudkovia	skrinku. Pobiehali po nej zábavní	ľudkovia	s veľkými bielymi klobúkmi.	✋
G	(bez)	ľudkov	fajčilo z fajok niekoľko čudesných	ľudkov	. Na lane natiahnutom medzi dvoma	✋
D	(k)	ľudkom	tak urobila. Maruška z úcty k	ľudkom	nepovie, že ruža zo soli nevonia,	✋
A	(vidím)	ľudkov	akými sa ešte nikdy nestretol, pre	ľudkov	s tenkými, obratnými prstami,	✋
L	(o)	ľudkoch	upracovaných a aj znevažovaných	ľudkoch	. Oveľa menej bolo tých, ktorí	✋
I	(s)	ľudkami	navštevovaný niekoľkými fajnovými	ľudkami	z veľkomesta a močariny, pláže	✋

---

ľud
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	ľud
G	(bez)	ľudu
D	(k)	ľudu
A	(vidím)	ľud
L	(o)	ľude
I	(s)	ľudom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	ľudy
G	(bez)	ľudov
D	(k)	ľudom
A	(vidím)	ľudy
L	(o)	ľudoch
I	(s)	ľudmi

---

ľud
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	ľud
G	(bez)	ľudu
D	(k)	ľudu
A	(vidím)	ľud
L	(o)	ľude
I	(s)	ľudom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	ľudy
G	(bez)	ľudov
D	(k)	ľudom
A	(vidím)	ľudy
L	(o)	ľudoch
I	(s)	ľudmi

---

Ľudo
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	Ľudo
G	(bez)	Ľuda
D	(k)	Ľudovi
A	(vidím)	Ľuda
L	(o)	Ľudovi
I	(s)	Ľudom

mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyria)	Ľudovia
G	(bez)	Ľudov
D	(k)	Ľudom
A	(vidím)	Ľudov
L	(o)	Ľudoch
I	(s)	Ľudami

---

Ľudo
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	Ľudo
G	(bez)	Ľuda
D	(k)	Ľudovi
A	(vidím)	Ľuda
L	(o)	Ľudovi
I	(s)	Ľudom

mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(traja)	Ľudovia
G	(bez)	Ľudov
D	(k)	Ľudom
A	(vidím)	Ľudov
L	(o)	Ľudoch
I	(s)	Ľudami

48 Banská Bystrica BB/BC zvolen. 1966 pričl. o. Laskomerské (1960 zlúč. o. Podlavice a Skubín do o. Laskomerské), Majer, Radvaň-Kráľová (1964 zlúč. o. Radvaň nad Hronom a Kráľová, po 1902 k o. Kráľová pričl. o. Iliaš), Rudlová a Sásová; 1970 pričl. o. Jakub, Kostiviarska, Kremnička, Rakytovce (po 1808 zlúč. o. Dolný Rakytovec a Horný Rakytovec), Senica, Šalková; 1970–1990 pričl. o. Kynceľová, Nemce; 1970–1992 pričl. o. Malachov; 1979 pričl. o. Uľanka; 1979–1990 pričl. o. Vlkanová; 1979–1992 pričl. o. Hronsek.
1773 Neozolium, Besztercz-Bánya, Neüsoll, Banska Bistryca, 1786 Neusohl, Novisolium, Besztercze-Bánya, Banská Bystrice, 1808 Neosolium, Beszterczebánya, Neusohl, Banská Bystřice, 1863–1913 Besztercebánya, 1920 Baňská Bystrica, 1927– Banská Bystrica
Laskomerské: 1960–1966 Laskomerské
Podlavice: 1773 Podlavicz, 1786 Podlawicz, 1808 Podlavicza, 1863–1882 Podlavic, 1888–1913 Pallós, 1920–1960 Podlavice
Skubín: 1773, 1786, 1863–1882 Szkubin, 1808 Szkubin, Skubín, 1888–1913 Szakbény, 1920–1960 Skubín
Majer: 1773 Majorfalva, 1786 Majorfalwa, Mayersdorf, 1808 Majorfalva, Mayersdorf, Majer, 1863, 1888–1913 Majorfalva, 1873–1882 Majorfalu, 1920–1966 Majer
Radvaň-Kráľová: 1964–1966 Radvaň-Kráľová
Kráľová: 1773 Kyralyfalva, 1786 Királyfalwa, 1808 Királyfalva, Králowá, 1863, 1888–1902 Királyfalva, 1873–1882 Királyfalu, 1907–1913 Garamkirályfalva, 1920–1964 Kráľová
Radvaň: 1773 Radvan, 1786 Radwány, 1808 Radvány, Radwany, 1863–1913 Radvány, 1920 Radvaň, 1927–1946 Radvaň nad Hronom, 1946–1964 Radvaň
Iliaš: 1773 Illésfalva, 1786 Illéschfalwa, Jalssowce, 1808 Éliás, Éliásfalva, Illyésfalva, Felső Petőfalva, Jalssowce, 1863 Éliás, 1873–1882 Illésfalu, 1888–1902 Illésfalva
Rudlová: 1773, 1863–1882 Rudlova, 1786 Rudlowa, Rudolphsdorf, 1808 Rudlova, Rudlowá, 1888–1913 Rudló, 1920 Rudlová, Ľudrová, 1927–1966 Rudlová
Sásová: 1773, 1863 Szaszova, 1786 Saszowa, Sachsendorf, 1808 Szászova, Sachsendorf, Sásowa, 1873–1882 Szászova, 1888 Szászfalva, 1892–1902 Szászfalu, 1907–1913 Zólyomszászfalu, 1920–1966 Sásová
Jakub: 1773 Sz[ent]-Jakab, 1786 S[ent]-Jakab, 1808 Szent-Jakab, Swatý Jakub, 1863–1877 Szentjakab, 1882, 1892–1902 Jakabfalva, 1888, 1907–1913 Szentjakabfalva, 1920–1968 Svätý Jakub, 1968–1970 Jakub
Kostiviarska: 1808 Kosztevjárszka, Kostěwjárska, 1863 Kosztiviarszka, 1873–1882 Kosztivjarszka, 1888–1902 Élesd, 1907–1913 Kisélesd, 1920–1970 Kostiviarska
Kremnička: 1773 Körmöske, 1786 Körmecschke, Kremnička, 1808 Kremnicska, Körmöcske, Kremnička, 1863–1873 Körmöcske, 1877–1882 Körmöcke, 1888–1913 Keremcse, 1920–1970 Kremnička
Rakytovce: 1863–1882 Rakitóc, 1888–1913 Rakolc, 1920 Rakytovce, Rakovec, 1927–1970 Rakytovce
Dolný Rakytovec: 1773 Alsó-Rokitocz, 1786 Alschó-Rakitócz, Rakitowec, 1808 Alsó-Rakitócz, Dolní Rakytowec
Horný Rakytovec: 1773 Felschő-Rokitocz, 1786 Felschő-Rakitócz, Rakitowec, 1808 Felső-Rakitócz, Horní Rakytowec
Senica: 1773 Szenicze, 1786 Senicze, 1808 Szenyicze, Senice, 1863 Szenice, 1873–1882 Szenic, 1888–1913 Szénás, 1920 Senica, Selnica, 1927–1970 Senica
Šalková: 1773 Szalkove, 1808 Salkova, Ssalgowá, Ssalkowá, 1863–1882 Salkova, 1888–1902 Sálfalva, 1907–1913 Garamsálfalva, 1920–1970 Šalková
Uľanka: 1773, 1786,1863–1882, 1920–1948 Ulmanka, 1808 Ulmánka, 1888–1913 Olmányfalva, 1948–1978 Uľanka

---

1332 Ľudovítová NR/NI nitr. 1960–1994 pričl. k o. Výčapy-Opatovce.
1773 Lajosfalva, Lojschow, Lojssow, 1786 Lajoschfalwa, Lajssow, 1808 Lajosfalva, Lajossowá, 1863–1907 Lajosfalu, 1913 Lajos, 1920 Lajošová, 1927–1948 Lajšová, Lajos, 1948–1960, 1994– Ľudovítová

Priezvisko ĽUDMA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 45×, celkový počet lokalít: 13, v lokalitách:
ORAVSKÁ POLHORA, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 18×;
SIHELNÉ, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 5×;
ZLATÉ MORAVCE, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 4×;
NÁMESTOVO, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 3×;
ŠÚROVCE, okr. TRNAVA – 2×;
LIPTOVSKÁ ONDRAŠOVÁ (obec LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ), okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 2×;
MALÝ ČEPČÍN, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 2×;
MARTIN, okr. MARTIN – 2×;
POPRAD, okr. POPRAD – 2×;
VEĽKÝ KRTÍŠ, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 2×;
KOŠÚTY (obec MARTIN), okr. MARTIN – 1×;
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 1×;
SVIT, okr. POPRAD – 1×;

---

Priezvisko ĽUDMOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 43×, celkový počet lokalít: 15, v lokalitách:
ORAVSKÁ POLHORA, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 15×;
SIHELNÉ, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 7×;
ŠÚROVCE, okr. TRNAVA – 3×;
NÁMESTOVO, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 3×;
KOŠÚTY (obec MARTIN), okr. MARTIN – 2×;
LIPTOVSKÁ ONDRAŠOVÁ (obec LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ), okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 2×;
POPRAD, okr. POPRAD – 2×;
SVIT, okr. POPRAD – 2×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 1×;
MALÝ ČEPČÍN, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 1×;
MARTIN, okr. MARTIN – 1×;
PODHÁJ (obec MARTIN), okr. MARTIN – 1×;
VEĽKÝ KRTÍŠ, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 1×;
ZLATÉ MORAVCE, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 1×;

---

Priezvisko ĽUDROVANOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 6×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
DETVA-SÍDLISKO (obec DETVA), okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 2×;
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 2×;
KALINKA (obec VÍGĽAŠSKÁ HUTA-KALINKA), okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 1×;
SLATINSKÉ LAZY, okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 1×;

---

Priezvisko ĽUDROVAN sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 7×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 2×;
SLATINSKÉ LAZY, okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 2×;
KALINKA (obec VÍGĽAŠSKÁ HUTA-KALINKA), okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 1×;
PLIEŠOVCE, okr. ZVOLEN – 1×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 1×;

---

Priezvisko ĽUDROVSKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
JAKLOVCE, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 GELNICA) – 1×;
SPIŠSKÉ VLACHY, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 1×;

---

Priezvisko ĽUDVIKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 29×, celkový počet lokalít: 13, v lokalitách:
LIPOVEC, okr. MARTIN – 7×;
RAJECKÁ LESNÁ, okr. ŽILINA – 7×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 2×;
POPRAD, okr. POPRAD – 2×;
PRIEKOPA (obec MARTIN), okr. MARTIN – 2×;
RADOĽA, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 2×;
ŠUJA (obec RAJEC), okr. ŽILINA – 1×;
JANOVA LEHOTA, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 1×;
KVETNICA (obec POPRAD), okr. POPRAD – 1×;
PEZINOK, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 1×;
RAJEC, okr. ŽILINA – 1×;
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 1×;
VIKARTOVCE, okr. POPRAD – 1×;

---

Priezvisko ĽUDVIK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 21×, celkový počet lokalít: 6, v lokalitách:
LIPOVEC, okr. MARTIN – 7×;
RAJECKÁ LESNÁ, okr. ŽILINA – 6×;
PRIEKOPA (obec MARTIN), okr. MARTIN – 5×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;
JANOVA LEHOTA, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 1×;
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 1×;

---

V obci ĽUDOVÍTOVÁ (okr. NITRA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: KOVÁČOVÁ 15×; KOVÁČ 12×; SAHULČÍK 9×; SAHULČÍKOVÁ 6×; KOŠTA 5×; MAZURKOVIČ 5×; KOŠŤÁL 4×; BERNÁT 4×; JURÍK 4×; KOLLÁR 4×; ADAMČA 4×; BERNÁTOVÁ 4×; LIBAYOVÁ 3×; JAROŠ 3×; KOŠŤÁLOVÁ 3×; FICOVÁ 3×; GAZDÍK 3×; PAVLOVIČ 3×; BUDAYOVÁ 3×; ADAMČOVÁ 3×; LIBAY 3×; JAROŠOVÁ 3×; KOLLÁROVÁ 3×; ŽÁKOVÁ 3×; SENNEŠ 2×; ŠTEFANKOVÁ 2×; MACHO 2×; DAFČÍKOVÁ 2×; ČATAYOVÁ 2×; ČINČUROVÁ 2×; UHRINOVÁ 2×; SLOBODA 2×; GAZDÍKOVÁ 2×; JÁNOŠÍKOVÁ 2×; FERANSKÁ 2×; MASTÍKOVÁ 2×; CANDRÁKOVÁ 2×; FICO 2×; CIGÁŇOVÁ 2×; MASTÍK 2×; NEDEĽKOVÁ 2×; MAGÁTHOVÁ 2×; SENNEŠOVÁ 2×; MACHOVÁ 2×; ČENTÉŠOVÁ 2×; JURÍKOVÁ 2×; NEDEĽKA 2×; BUDAY 2×; UHRIN 2×; DUDOVÁ 2×; MAGÁTH 2×; BANÁS 2×; MINÁROVÁ 2×; DUDA 2×; MÚČKA 2×; MIŠKOLCIOVÁ 2×; KÉRIOVÁ 2×; HORECKÁ 1×; KROMPASKÁ 1×; HORKOVÁ 1×; LOJŠOVÁ 1×; VIRECOVÁ 1×; SASKOVÁ 1×; MIŠKOLCI 1×; BUCHOVÁ 1×; VAŠKOVÁ 1×; SABÓ 1×; ŽÁK 1×; BAČINSKÝ 1×; ŠIMANSKÝ 1×; KUPCOVÁ 1×; LAČNÁ 1×; SVORADOVÁ 1×; OČKOVSKÁ 1×; VATTEROVÁ 1×; OŠKRABANÁ 1×; SLOBODOVÁ 1×; KRAJČÍKOVÁ 1×; ŠIMANSKÁ 1×; DJOBEK 1×; HRÍBIKOVÁ 1×; GAZDIKOVÁ 1×; JÁNOŠÍK 1×; KUNOVÁ 1×; POLÁKOVÁ 1×; ĎJOBEK 1×; KIJAK 1×; BERNATOVÁ 1×; MAZURKOVIČOVÁ 1×; FRAŇO 1×; BRADÁČOVÁ 1×; MÚČKOVÁ 1×; ČINČURA 1×; KOPRDOVÁ 1×; MAJERČÍKOVÁ 1×; HUDÁKOVÁ 1×; ŠIMOVÁ 1×; MELUŠOVÁ 1×; JAKUBIČKOVÁ 1×; GOLSKÝ 1×; FERANSKÝ 1×; JANÍKOVÁ 1×; ĎUGOVÁ 1×; GOLSKÁ 1×; BODIŠOVÁ 1×; DJOBEKOVÁ 1×; BIHÁRYOVÁ 1×; MINÁR 1×; VNADOVÁ 1×; CHYNORANSKÁ 1×; LABAJOVÁ 1×; LICHTNÉR 1×; KUBICZA 1×; SEDLÁŘOVÁ 1×; MENTOVÁ 1×; LOVÁSOVÁ 1×; NOVOTNÁ 1×; JAŠUŠÁK 1×; BORBELYOVÁ 1×; DAFČIK 1×; BANÁSOVÁ 1×; BANASOVÁ 1×; TLKANCOVÁ 1×; URBÁNEKOVÁ 1×; JANČOVÁ 1×; ČENTÉŠ 1×; SCHAYOVÁ 1×; NEREČOVÁ 1×, ...

Urbanonymum ĽUD. KUKORELIHO v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
MICHALOVCE

---

Urbanonymum ĽUD. KUKORELÍHO v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
MICHALOVCE

---

Urbanonymum ĽUD. KUKORELLIHO v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
MICHALOVCE

---

Urbanonymum ĽUD. ŠTÚRA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
MICHALOVCE

---

Urbanonymum NÁM. ĽUD. MILÍCIÍ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
TRENČÍN

ľudia: ^{→speex →vorbis}

---

ľudovec: ^{→speex →vorbis}

---

ľudový: ^{→speex →vorbis}

---

ľudskosť: ^{→speex →vorbis}

---

ľudský: ^{→speex →vorbis}

---

ľud: ^{→speex →vorbis}

---

ľudstvo: ^{→speex →vorbis}

a hlas ľudu, ktorý ≈ et la voix du peuple, qui
ľud môj, v tichu ≈ mon peuple, dans le silence
ľudu, jeho utrpenie je ≈ peuple, sa souffrance est
môjho ľudu, jeho utrpenie ≈ mon peuple, sa souffrance
na chlieb pre ľud ≈ en pain pour le peuple
poézia týkajúca sa ľudu ≈ poésie concernant le peuple
tak ako ľud zaplní ≈ comme le peuple encombre
týkajúca sa ľudu nie ≈ concernant le peuple n'
...

Amaru oznámil zhromaždenému ľudu ≈ Amaru oznámil shromážděnému lidu
domorodý ľud s prichádzajúcim ≈ domorodý lid s přivandrovalým
ľudských práv mjanmarského ľudu ≈ lidských práv myanmarského lidu
ľudu na námestiach a ≈ lidu na náměstích a
očí nakopeného kľačiaceho ľudu ≈ očí nakupeného klečícího lidu
pánom a otrokárom ľudu ≈ pánům a otrokářům lidu
skandujú vojaci a ľud ≈ skandují vojáci a lid
všade prekypel hnev ľudu ≈ všude překypěl hněv lidu
...

a ich ľud, ktoré ≈ and their peoples which
ani jeho ľudu, ani ≈ neither its people nor
informácie o sčítaní ľudu ≈ information on the census
jeho ľudu, ani jeho ≈ its people nor its
ľudu a proti ľudskosti ≈ people, and against humanity
práva a slobody ľudu ≈ rights and grassroots freedoms
sčítania ľudu na základe ≈ census on the basis
sčítaní ľudu v Taliansku ≈ the census in Italy
...