Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
ľudia, -í, -ďom, -ďoch, -ďmi m.
1. mn. č. k človek; ľudské bytosti, spoločenské tvory, osoby: všední, jednoduchí, poctiví, statoční ľ-ia; ísť, chodiť, prísť medzi ľ-í do spoločnosti; všetci sme ľ-ia všetci sme rovnakí, všetci sme omylní, slabí, máme chyby a pod.; hovor. učení, školení ľ-ia vzdelanci; hovor. naši ľ-ia krajania, našinci, tí ktorí patria k nám, ktorí sa hlásia k nám
● expr. ľ-ia moji, ľ-ia boží (v oslovení al. zvolaní);
2. vo funkcii všeobecného podmetu (= mnohí, niektorí, všetci): ľ-ia vravia, rozprávajú
ľudkovia, -kov m. expr.
1. (v oslovení) drahí, dobrí, milí ľudia: Počkajte tu, ľudkovia, dokiaľ neprídem k vám. (Jégé); ľudkovia moji, ľudkovia boží!; fam. malí ľudkovia o deťoch;
2. iron. malí, bezvýznamní, drobní ľudia: Naopak, takí ľudkovia zamotávajú už i tak zamotané veci. (Vans.)
ľudnatý príd. hojne, husto obývaný, zaľudnený: ľ. kraj, ľ-á oblasť, ľ-á obec, dedina, ľ-é mesto;
ľudnato prísl.;
ľudnatosť, -ti ž. hustota obyvateľstva na určitej ploche
ľudobijca, -u, mn. č. -ovia m. (rus.) pejor. vrah (Jes.)
ľudojed, -a m. ľudožrút, kanibal;
pren. pejor. o ukrutnom, neľudskom človeku, ktorý ničí, hubí, vykorisťuje ľudí;
ľudojedstvo, -a str. ľudožrútstvo
ľud, -u, 5. p. ľud, zastar. i ľude m.
1. najširšie vrstvy obyvateľstva: pospolitý, prostý, pracujúci ľ.; český, slovenský ľ.; vôľa ľ-u; vláda ľ-u demokratická
● hlas ľudu — hlas boží (prísl.) o rozhodujúcej sile vôle ľudu;
2. množstvo ľudí, dav, zástup: kupujúci, predávajúci ľ.