ľavá -vej pl. N -vé G -vých ž. ▶ ľavá noha; op. pravá: Vykročí, pre šťastie ľavou, spoza ťažkého závesu. [InZ 2002]; Tramtárara, musíš, synku, do poľa, ľavá, pravá, ľavá, pravá. [V. Šikula] □ ľavá! povel pri pochodovaní al. cvičení ◘ fraz. zvládnuť/urobiť niečo ľavou zadnou a) vykonať náročnú (obyč. zverenú) prácu, úlohu veľmi ľahko, bez námahy b) urobiť, odbaviť zverenú prácu povrchne, nedbalo, ledabolo