Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj subst

ľan -u m.

1. úžitková poľná rastlina pestovaná pre vlákna a semeno, bot. Linum: trhať ľ.

2. vlákna tejto rastliny: česať, priasť ľ.

3. tkanina vyrobená z tohto vlákna: plachta z ľ-u

vlasy ako ľ. farby ako ľan, plavé;

ľanový príd.: ľ. olej, ľ-é vlákno, ľ. uterák; ľ-é vlasy svetlé ako ľan;

ľanovo prísl.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ľan ‑u m.; ľanový; ľanovo prísl.

ľan ľanu m. 1. ▶ rod dvojklíčnolistových rastlín z čeľade ľanovitých združujúci okrem divorastúcich zástupcov aj úžitkový druh a viaceré okrasné druhy: vysoký ľ.; úroda ľanu; kombajn na zber ľanu; ľ. kvitne; siať, trhať, obracať ľ.; liečivý odvar z ľanu z ľanového semena □ bot. ľan siaty Linum usitatissimum úžitková poľná rastlina s modrými kvetmi, pestovaná pre vlákna a olejnaté semená
2. ▶ vlákno získavané zo stoniek tejto poľnej rastliny: česaný ľ.; spracovanie ľanu; zmes bavlny s ľanom; priasť ľ.
3. ▶ tkanina vyrobená z ľanového vlákna; ľanové plátno: hrubý, jemný ľ.; ľ. s matným leskom; košeľa, nohavice z ľanu; prestieradlá z ľanu; ľ. na plachty; šiť z ľanu sviatočné oblečenie
fraz. vlasy ako ľan veľmi svetlé, plavé vlasy ◘ parem. i z krátkeho ľanu bude dlhá niť nezáleží len na veľkosti
ľaníček -čka m. zdrob. expr.: Môj ľan, môj premilený ľaníček! [A. Habovštiak]

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ľan, -u m. druh hospodársky dôležitej, pestovanej olejnatej rastliny; pradivo z nej získané: česať, siať, priasť, močiť, trepať ľ.; vlasy ako ľ. plavé, svetlé; bot. ľ. siaty (Linum usitatissimun);

ľanový príd.: ľ. olej, ľ. kvet, ľ-é vlákno, ľ-é semeno, ľ. uterák, ľ-á priadza, ľ-é plátno; ľ-é vlasy plavé svetlé

ľan m. csl
1. priemyselná rastlina pestovaná na vlákno a pre semeno na olej, bot. ľan siaty (Linum usitatissimum): Pozri na ten najvišší vrch, ňech ten ľan je takí visokí ako vrch (Sielnica ZVO); Zasáli lenu, budú maťi aspom na uťeráki (Bánovce n. Bebr.); Vien koňovi kach viliéčit, šag je lenu doz, aj senného trusu, aj reži (Dol. Súča TRČ); Ľen śe śeje na platno i na oľej (Torysa SAB); To ta_kus poźňejši śe śal ľen, tag v maju (Buglovce LVO); Ľen śe visuši a śe na stolku s kijankami potluče (Rankovce KOŠ)
F. okále ako lan (Likavka RUŽ) - modré oči
2. sstrsl, vsl vlákna z tejto rastliny: Ona zava̋zala chitro ďecku pupog ľanom, otrhla s kúďeľe kus takieho pačesu a handričkou a bolo (Žaškov DK); Keď viprší pazďero, ľan sa skrúca do povesnou (Záv. Poruba LM); Ľen śe zvijal po dvanadz harsce (Lipovce PRE); Za večar spredla dva śvitki ľenu (Studenec LVO)

ľan [lan, len] m
1. úžitková rastlina pestovaná pre vlákna a semeno bot ľan siaty Linum usitatissimum a jeho semeno: Martin prisiewal na geho zemiach každý rok dwe lukne žita, korecz semencza a korecz lnu (ĎURČINÁ 1551); kyty konopi dwe každi sedlak anebo lnu kity dwe ma dat (BUDATÍN 1629); purgkrabi konopneho a lenoweho semena nasjatj da, a to časom swim wipletj a zatim nagprw len, potom konope trhatj, wimocžity, wisussitj, trepatj, česatj, hachlowatj a wedle wahy podelene prastj rozkazatj ma (TRENČÍN 1716)
L. ľ. Matky Božej, P. Márie ľ., ľ. Márie, poľný r., žabí ľ. divorastúca rastlina bot pyštek obyčajný Linaria vulgaris: len Matky Božey ma podobenstwy k lenu; len Marye bez mleka roste (HL 17. st); z ljstjm Panny Marye lenu (HT 1760); linaria: polny len, žaby len (KS 1763)
2. spracované vlákna tejto rastliny, ľan ako textilná surovina: stánek takto udeláss, Moyžjss, (vezmeš) deset záster z bjlého lenu pradeného (KB 1757)
L. kamenný, zemský, nezhorelý ľ. geol azbest: azbestinum: len kamenny; amiantus: zémsky len; asbestum linum: len nezhoraly (KS 1763); -ový, ľanný, lnený príd k 1: rada proty klany: zwar lenowe semeno z wodu, w tom omačeg s ssatku lenowu teplu prykladeg na bok (LR1 17. st); gedne husta ryeczicžka na lanowuo sema ((NITRA) 1737); wezmy lenniho popela (HK 18. st); k 2: try obrusy a dwa lenowe rucznyky (H. MOTEŠICE 1580); lenowe nebilene platno panenske 30 pasen (ILAVA 1683); s powolenjm Pilatowím z krjže snat (Kristus), w raucho lnene geg obwjnuli (KK 1709); dwe lanowie kossele, rukawnie dwe, dwa čepce (BEHAROVCE 1748)


ľanný p. ľan


ľanový p. ľan


len p. ľan


lnený p. ľan

ľan
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) ľan
G (bez) ľanu
D (k) ľanu
A (vidím) ľan
L (o) ľane
I (s) ľanom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) ľany
G (bez) ľanov
D (k) ľanom
A (vidím) ľany
L (o) ľanoch
I (s) ľanmi
a ľanu a konope et de lin et de chanvre
alebo výlučne s ľanom ou uniquement avec du lin
ľan a konope, časť lin et chanvre, partie
ľanu v niektorých regiónoch lin dans certaines régions
splietané alebo oplietané, z ľanu tressés ou non, de lin
škrob, ľan a konope amidon, chanvre et lin
z bavlny a ľanu du coton et du lin
z konope alebo ľanu de chanvre ou de lin
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu