ľalia, -ie, ií, -iám, -iách ž. druh ozdobnej záhradnej kvetiny: krásny, biely, štíhly, čistý ako ľalia; Zbledla ani ľalia. (Hviezd.); bot. ľ. cibuľkonosná (Lilium bulbiferum); ľ. biela (L. candidum);
pren. o drahej, milej osobe (obyč. o žene al. dievčati): Moja ľalia! — čo vám chybí, čo vás bolí, že ste taká zamyslená? (Kal.);
ľaliový príd.
1. pochádzajúci z ľalie: ľ. kvet, ľ-á vôňa;
2. bás. pripomínajúci belosťou ľaliu, biely ako ľalia, belostný: ľ-á rúčka (Vaj.); ľ-é ramená (Záb.);
3. hovor. zdobený kvetmi podobajúcimi sa ľalii: ľ-á kabanička (Sládk.)