ľalia -ie ž. ozdobná al. poľná rastlina s voňavými zvonovitými, obyč. bielymi kvetmi, bot. Lilium;
pren. symbol čistoty, nevinnosti
● byť (čistý, nevinný) ako ľ.;
ľaliový príd.: ľ. kvet, ľ-á vôňa;
pren. ľ-é rúčky, hrdlo biele ako ľalia;
ľaliovo prísl.
ľalia -ie ž. ‹l < orient›
1. bot. rod rastlín Lilium s početnými druhmi, pôvodne z Prednej Ázie, z ktorých mnohé sa pestujú na okrasu: ľ. zlatá; ľ. kráľovská; ľ. tigrovaná
2. jeden druh z tohto rodu (ľalia biela), vysoká rastlina s úzkymi listami a s veľkými bielymi, silne voňajúcimi zvončekovitými kvetmi; v ustál. spoj. a prirovnaniach vyjsť z niečoho ako ľ. bez úhony, bez poškvrny; čistý, nevinný ako ľ.
3. záhr. etiópska ľ. kolokánia
4. znak v podobe štylizovaného ľaliového kvetu; aj heraldické znamenie: bourbonská ľ.; skautská ľ.
ľalia, -ie, ií, -iám, -iách ž. druh ozdobnej záhradnej kvetiny: krásny, biely, štíhly, čistý ako ľalia; Zbledla ani ľalia. (Hviezd.); bot. ľ. cibuľkonosná (Lilium bulbiferum); ľ. biela (L. candidum);
pren. o drahej, milej osobe (obyč. o žene al. dievčati): Moja ľalia! — čo vám chybí, čo vás bolí, že ste taká zamyslená? (Kal.);
ľaliový príd.
1. pochádzajúci z ľalie: ľ. kvet, ľ-á vôňa;
2. bás. pripomínajúci belosťou ľaliu, biely ako ľalia, belostný: ľ-á rúčka (Vaj.); ľ-é ramená (Záb.);
3. hovor. zdobený kvetmi podobajúcimi sa ľalii: ľ-á kabanička (Sládk.)
(jedna) ľalia; (bez) ľalie; (k) ľalii; (vidím) ľaliu; (hej) ľalia!; (o) ľalii; (s) ľaliou;
(dve) ľalie; (bez) ľalií; (k) ľaliám; (vidím) ľalie; (hej) ľalie!; (o) ľaliách; (s) ľaliami;