ľalia -ie ž. ozdobná al. poľná rastlina s voňavými zvonovitými, obyč. bielymi kvetmi, bot. Lilium;
pren. symbol čistoty, nevinnosti
● byť (čistý, nevinný) ako ľ.;
ľaliový príd.: ľ. kvet, ľ-á vôňa;
pren. ľ-é rúčky, hrdlo biele ako ľalia;
ľaliovo prísl.
ľalia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
ľalia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat. ‹ orient.⟩ 1. ▶ rod rastlín z čeľade ľaliovitých zahŕňajúci divorastúce i pestované druhy väčšinou s veľkými voňavými kvetmi: vysoká, poľná ľ.; kalich, listy ľalie; biele, žlté kvety ľalie; kytica z krásnych ľalií; sadiť ľalie □ bot. ľalia cibuľkonosná Lilium bulbiferum; ľalia biela Lilium candidum 2. poet., kniž. ▶ biely kvet tejto rastliny ako symbol, znak čistoty, nevinnosti: Už ani ľalie nie sú snehobiele a nevinné. [LT 1998]; Básnici prisahajú, že krása žije, i keď ľalia umiera. [DF 2001] 3. ▶ dekoratívny motív perzského pôvodu v tvare kvetu ľalie symbolizujúci nádej a čistotu (častý v heraldike): francúzska, skautská ľ.; ľ. v košickom mestskom erbe ◘ fraz. biely ako ľalia (obyč. o žene, o dievčati) krásne biely, belostný; byť čistý/nevinný ako ľalia a) (o dievčati) byť panna, byť poctivá b) i iron. byť mravne úplne bezúhonný; pekný ako ľalia veľmi pekný; [ja] tvoju/jeho/vašu ľaliu! zahrešenie vyjadrujúce hnev, rozhorčenie
ľalia -ie ž. ‹l < orient›
1. bot. rod rastlín Lilium s početnými druhmi, pôvodne z Prednej Ázie, z ktorých mnohé sa pestujú na okrasu: ľ. zlatá; ľ. kráľovská; ľ. tigrovaná
2. jeden druh z tohto rodu (ľalia biela), vysoká rastlina s úzkymi listami a s veľkými bielymi, silne voňajúcimi zvončekovitými kvetmi; v ustál. spoj. a prirovnaniach vyjsť z niečoho ako ľ. bez úhony, bez poškvrny; čistý, nevinný ako ľ.
3. záhr. etiópska ľ. kolokánia
4. znak v podobe štylizovaného ľaliového kvetu; aj heraldické znamenie: bourbonská ľ.; skautská ľ.
ľalia, -ie, ií, -iám, -iách ž. druh ozdobnej záhradnej kvetiny: krásny, biely, štíhly, čistý ako ľalia; Zbledla ani ľalia. (Hviezd.); bot. ľ. cibuľkonosná (Lilium bulbiferum); ľ. biela (L. candidum);
pren. o drahej, milej osobe (obyč. o žene al. dievčati): Moja ľalia! — čo vám chybí, čo vás bolí, že ste taká zamyslená? (Kal.);
ľaliový príd.
1. pochádzajúci z ľalie: ľ. kvet, ľ-á vôňa;
2. bás. pripomínajúci belosťou ľaliu, biely ako ľalia, belostný: ľ-á rúčka (Vaj.); ľ-é ramená (Záb.);
3. hovor. zdobený kvetmi podobajúcimi sa ľalii: ľ-á kabanička (Sládk.)
ľalia ž. (ľaľuja, lelija, leluja, ľeľija, galija) 1. csl druh záhradnej al. poľnej kvetiny so zvonovitými kvetmi, bot. ľalia (Lilium): Biela ľaľija je na porezáňa (Vrbovce n. Rim. RS); Ľaľuje voňajú tuho, aš príkro slatkasto, takou umrlčinou (Pukanec LVI); Ľeľije, to bars šumne v zahrace (Dl. Lúka BAR); V našej zahracce kvitňe bila lelija (Petrovany PRE); horská ľaľuja (Pukanec LVI) F. bledá ako lalija (Likavka RUŽ) - veľmi bledá; bialá ag lelije (Kameňany REV) - veľmi, čisto biela; pekní jako galija (Bošáca TRČ), krasni jag ľeľija (Sveržov BAR), šumni jag ľeľija (Okruhlé GIR), švarni jag lelija (M. Zalužice MCH) - veľmi pekný; čista jag ľaľija (Záhradné PRE) - cnostná 2. v dvojslovných názvoch iných rastlín: vonná lalija (Nitr. Hrádok NZ), svetlá lalija (Bošáca TRČ), žutá lalija (Vaďovce MYJ); svietu̯á leluja (Hlboké SEN) - bot. kosatec (Iris); šťietouská ľaluja (Dol. Rykynčice KRU) - bot. konvalinka (Convallaria); lelija (Dargov TRB, Bánovce n. Ond. MCH), žovta lelija (Kačanov MCH, Čierne Pole VK) - bot. záružlie močiarne (Caltha palustris); Jozefkova ľaľija (St. Hory BB) - (?); ľaliový príd. k 1, 2: ľaľijoví kvet (Martin)
ľaliový p. ľalia
ľaľuja p. ľalia
lelija p. ľalia
leluja p. ľalia
ľalia [ľa-, li-, leluja; -ia, -ie] ž, lilium [li-; -um, -om] s gr/lat 1. rastlina z rodu Lilium, najmä ľalia biela Lilium candidum: z ruže a z lilie (ASL 1603-04) L. wezmy byleg lalige to žlute w prostredku a ztlucž (LR1 17. st); Artaxerxes porucyl priwesty do mesta Susan, což wyznamenawa lalium neb lelugu bylu (MC 18. st); pren o morálne čistej podobe: krasna lilia, panno Marya (CC 1655); teba, šuhaj, nech haní svet, veru ťa nezhnusím, lalia billa, kvet (AD 1723-65); L. martagon gest lalia krwaweg barwy (PR 18. st) ľ. zlatohlavá Lilium martagon: ľ. modrá rastlina z rodu kosatec Iris: iris: lilium modre (GF 1717); iris: modra liliom, kosaček (KS 1763); ľ. poľná rastlina z rodu ľaliovka Hemerocallis: patrire na lilie polnj, kterak rostu, nepracugi (Le 1730); dag geg (svini) polnu laligu žrati (PL 1787) F. Florentia, láskavá moja, holubica moja vivolená, jako lalia čistá, ruža moja (BR 1785) 2. znak v podobe kvetu ľalie: (boli) plnj zlých činuw, welikych chljpnosti a nečistoty, že museli franczúszkymi wypálenými liliemi ceychowani byti (FP 1744); -ový príd k 1: lysty lyliowe; semeno lyliowe; lyliowy bylina (ML 1779); susinum oleum: liliowy oleg; lilietum: liliowa záhrada v ktorej sa pestujú ľalie (KS 1763); x. pren (mníška) po dlhokém dabla pokúšaní uríďila do sveta vistúpiťi a laliovú svú čistotu poprzňiťi (BR 1785)
liliom, lilium, liliový p. ľalia