Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs ssj ssn hssj subst

ľalia -ie ž. ozdobná al. poľná rastlina s voňavými zvonovitými, obyč. bielymi kvetmi, bot. Lilium;

pren. symbol čistoty, nevinnosti

byť (čistý, nevinný) ako ľ.;

ľaliový príd.: ľ. kvet, ľ-á vôňa;

pren. ľ-é rúčky, hrdlo biele ako ľalia;

ľaliovo prísl.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ľalia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.; ľaliový; ľaliovo prísl.

ľalia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.

ľalia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.lat. ‹ orient.⟩ 1. ▶ rod rastlín z čeľade ľaliovitých zahŕňajúci divorastúce i pestované druhy väčšinou s veľkými voňavými kvetmi: vysoká, poľná ľ.; kalich, listy ľalie; biele, žlté kvety ľalie; kytica z krásnych ľalií; sadiť ľaliebot. ľalia cibuľkonosná Lilium bulbiferum; ľalia biela Lilium candidum
2. poet., kniž.biely kvet tejto rastliny ako symbol, znak čistoty, nevinnosti: ani ľalie nie sú snehobiele a nevinné. [LT 1998]; Básnici prisahajú, že krása žije, i keď ľalia umiera. [DF 2001]
3.dekoratívny motív perzského pôvodu v tvare kvetu ľalie symbolizujúci nádej a čistotu (častý v heraldike): francúzska, skautská ľ.; ľ. v košickom mestskom erbe
fraz. biely ako ľalia (obyč. o žene, o dievčati) krásne biely, belostný; byť čistý/nevinný ako ľalia a) (o dievčati) byť panna, byť poctivá b) i iron. byť mravne úplne bezúhonný; pekný ako ľalia veľmi pekný; [ja] tvoju/jeho/vašu ľaliu! zahrešenie vyjadrujúce hnev, rozhorčenie

-lia/154967±210 5.27: substantíva ž. N sg. 14420→14540
+46
−47
lia/2465 Biblia/1994 Brazília/1319 Natália/1308 Julia/1069→1189
+41
−42
Austrália/1145 Emília/1045 melanchólia/477 Celia/460 ľalia/349 Rozália/304 lia/227 Amália/220 (41/2038)

ľalia -ie ž. ‹l < orient›

1. bot. rod rastlín Lilium s početnými druhmi, pôvodne z Prednej Ázie, z ktorých mnohé sa pestujú na okrasu: ľ. zlatá; ľ. kráľovská; ľ. tigrovaná

2. jeden druh z tohto rodu (ľalia biela), vysoká rastlina s úzkymi listami a s veľkými bielymi, silne voňajúcimi zvončekovitými kvetmi; v ustál. spoj. a prirovnaniach vyjsť z niečoho ako ľ. bez úhony, bez poškvrny; čistý, nevinný ako ľ.

3. záhr. etiópska ľ. kolokánia

4. znak v podobe štylizovaného ľaliového kvetu; aj heraldické znamenie: bourbonská ľ.; skautská ľ.

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ľalia, -ie, ií, -iám, -iách ž. druh ozdobnej záhradnej kvetiny: krásny, biely, štíhly, čistý ako ľalia; Zbledla ani ľalia. (Hviezd.); bot. ľ. cibuľkonosná (Lilium bulbiferum); ľ. biela (L. candidum);

pren. o drahej, milej osobe (obyč. o žene al. dievčati): Moja ľalia! — čo vám chybí, čo vás bolí, že ste taká zamyslená? (Kal.);

ľaliový príd.

1. pochádzajúci z ľalie: ľ. kvet, ľ-á vôňa;

2. bás. pripomínajúci belosťou ľaliu, biely ako ľalia, belostný: ľ-á rúčka (Vaj.); ľ-é ramená (Záb.);

3. hovor. zdobený kvetmi podobajúcimi sa ľalii: ľ-á kabanička (Sládk.)

ľalia ž. (ľaľuja, lelija, leluja, ľeľija, galija)
1. csl druh záhradnej al. poľnej kvetiny so zvonovitými kvetmi, bot. ľalia (Lilium): Biela ľaľija je na porezáňa (Vrbovce n. Rim. RS); Ľaľuje voňajú tuho, aš príkro slatkasto, takou umrlčinou (Pukanec LVI); Ľeľije, to bars šumne v zahrace (Dl. Lúka BAR); V našej zahracce kvitňe bila lelija (Petrovany PRE); horská ľaľuja (Pukanec LVI)
F. bledá ako lalija (Likavka RUŽ) - veľmi bledá; bialá ag lelije (Kameňany REV) - veľmi, čisto biela; pekní jako galija (Bošáca TRČ), krasni jag ľeľija (Sveržov BAR), šumni jag ľeľija (Okruhlé GIR), švarni jag lelija (M. Zalužice MCH) - veľmi pekný; čista jag ľaľija (Záhradné PRE) - cnostná
2. v dvojslovných názvoch iných rastlín: vonná lalija (Nitr. Hrádok NZ), svetlá lalija (Bošáca TRČ), žutá lalija (Vaďovce MYJ); svietu̯á leluja (Hlboké SEN) - bot. kosatec (Iris); šťietouská ľaluja (Dol. Rykynčice KRU) - bot. konvalinka (Convallaria); lelija (Dargov TRB, Bánovce n. Ond. MCH), žovta lelija (Kačanov MCH, Čierne Pole VK) - bot. záružlie močiarne (Caltha palustris); Jozefkova ľaľija (St. Hory BB) - (?); ľaliový príd. k 1, 2: ľaľijoví kvet (Martin)


ľaliový p. ľalia


ľaľuja p. ľalia


lelija p. ľalia


leluja p. ľalia

ľalia [ľa-, li-, leluja; -ia, -ie] ž, lilium [li-; -um, -om] s gr/lat
1. rastlina z rodu Lilium, najmä ľalia biela Lilium candidum: z ruže a z lilie (ASL 1603-04)
L. wezmy byleg lalige to žlute w prostredku a ztlucž (LR1 17. st); Artaxerxes porucyl priwesty do mesta Susan, což wyznamenawa lalium neb lelugu bylu (MC 18. st); pren o morálne čistej podobe: krasna lilia, panno Marya (CC 1655); teba, šuhaj, nech haní svet, veru ťa nezhnusím, lalia billa, kvet (AD 1723-65);
L. martagon gest lalia krwaweg barwy (PR 18. st) ľ. zlatohlavá Lilium martagon: ľ. modrá rastlina z rodu kosatec Iris: iris: lilium modre (GF 1717); iris: modra liliom, kosaček (KS 1763); ľ. poľná rastlina z rodu ľaliovka Hemerocallis: patrire na lilie polnj, kterak rostu, nepracugi (Le 1730); dag geg (svini) polnu laligu žrati (PL 1787)
F. Florentia, láskavá moja, holubica moja vivolená, jako lalia čistá, ruža moja (BR 1785)
2. znak v podobe kvetu ľalie: (boli) plnj zlých činuw, welikych chljpnosti a nečistoty, že museli franczúszkymi wypálenými liliemi ceychowani byti (FP 1744); -ový príd k 1: lysty lyliowe; semeno lyliowe; lyliowy bylina (ML 1779); susinum oleum: liliowy oleg; lilietum: liliowa záhrada v ktorej sa pestujú ľalie (KS 1763);
x. pren (mníška) po dlhokém dabla pokúšaní uríďila do sveta vistúpiťi a laliovú svú čistotu poprzňiťi (BR 1785)


leluja p. ľalia


liliom, lilium, liliový p. ľalia

ľalia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) ľalia
G (bez) ľalie
D (k) ľalii
A (vidím) ľaliu
L (o) ľalii
I (s) ľaliou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) ľalie
G (bez) ľalií
D (k) ľaliám
A (vidím) ľalie
L (o) ľaliách
I (s) ľaliami
sir, v tejto ľalii sire, dans ce lis
tejto ľalii, ak ste ce lis si vous êtes

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu