Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ľak -u m. zľaknutie: striasť sa, zblednúť, zmeravieť od ľ-u

ľak ľaku m. obyč. v spojení od ľaku ▶ náhly pocit strachu po neočakávanom objavení sa niečoho nepríjemného, nebezpečného, zlého, zľaknutie, preľaknutie; syn. úľak: prvý, ukrutný ľ.; premohol ho ľ.; vykríknuť, zjojknúť, strhnúť sa od ľaku; takmer umrieť od ľaku; spamätať sa z ľaku; div od ľaku z nôh nespadol; Čosi sa vo mne s ľakom vzoprelo, možno len moja slabosť alebo opatrnosť. [L. Ťažký]

ľak, -u m. zľaknutie, preľaknutie, náhle preniknutie strachom, hrôzou: zomrieť, stŕpnuť, zdrevenieť od ľ-u, temer spadol z nôh od veľkého ľ-u

(jeden) ľak; (bez) ľaku; (k) ľaku; (vidím) ľak; (hej) ľak!; (o) ľaku; (s) ľakom;

(tri) ľaky; (bez) ľakov; (k) ľakom; (vidím) ľaky; (hej) ľaky!; (o) ľakoch; (s) ľakmi;