Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

ľahnúť, ľahnúť si -e -ú -hol dok.

1. uložiť sa do vodorovnej polohy: ľ. (si) na zem, na bok, na chrbát; ísť si ľ. ísť odpočívať al. spať

2. uložiť sa na lôžko (spať, odpočívať, pre chorobu ap.): ľ. si zavčasu; ľ-l (si) a už nevstal neuzdravil sa

3. iba ľahnúť padnúť dolu, klesnúť: hmla ľ-la do dolín

kniž. ľ. popolom zhorieť na popol; ako si ustelieš, postelieš, tak si ľ-š ako si život zariadiš, tak budeš žiť;

nedok. líhať, líhať si -a

1. k 1, 2

2. iba líhať hovor. (s kým) pohlavne sa stýkať

l., vstávať s niečím ustavične na niečo myslieť, s niečím sa zaoberať; vstávajúc – l-úc ustavične;

opak. k 1 líhavať, líhavať si, k 2 líhavať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ľahnúť, ľahnúť si ‑e ‑ú ‑hol dok.

ľahnúť, ľahnúť si -hne (si) -hnú (si) -hni (si)! -hol (si) -hla (si) -hnúc (si) -hnutý -hnutie (si) dok. 1. (kam; ako) ▶ položiť sa do vodorovnej polohy: ľ. si do trávy, do snehu; ľ. si na bok, na brucho; vyzvať ľudí, aby (si) ľahli na zem; ľahol si na dosku s kolieskami a rúti sa dole kopcom; Skočili na mňa, hodili ma na zem, Klanica mi ľahol na nohy, Belko s Klementom na ruky. [L. Ťažký]ľahni! povel pri výcviku psa
2. (kam; s neurčitkom; ø) ▶ uložiť sa na lôžko s cieľom spať, odpočívať, pre chorobu a pod.: ľ. (si) do postele; ľ. si spať; unavil sa, musí si ísť na chvíľu ľ.; Skrútil som sa do deky, ľahol na dlážku a pokúsil som sa zaspať. [R. Dobiáš]
3. iba ľahnúť ▶ spustiť sa dolu, klesnúť, padnúť: hmla ľahla do údolia; na kraj ľahla tma; strom ľahol pod zubmi buldozéra; obilie je ľahnuté zvalené na zemi; Zem na hrobe poriadne neľahla a pobrali sa na druhý svet i sváko Smolan. [J. Podhradský]; pren. Akási zlá predtucha mu ľahla na dušu. [I. Habaj] začala ho znepokojovať, trápiťšport. slang. ľahnúť do lopty v páde zahrať loptu
fraz. ľahnúť popolom úplne, celkom zhorieť; ľahnúť si pod nôž/pod skalpel/na operačný stôl dať sa operovaťparem. ako si ustelieš/postelieš, tak si ľahneš o spokojný život sa najskôr treba pričiniť
nedok.líhať, líhať si


líhať si, líhať -ha (si) -hajú (si) -haj (si)! -hal (si) -hajúc (si) -hajúci (si) -hanie (si) nedok. 1. (kam; kde; ako) ▶ dávať sa, ukladať sa do vodorovnej polohy na určitú plochu: l. si do trávy, na zem; l. (si) na brucho, na bok; psi líhali pri jeho posteli; striedavo si líhala na žinenku a vstávala; zabalený v plachte si líhal na masérsky stôl; Starší slon si líha nerád, lebo jeho obrovskému telu sa takto ťažko dýcha. [P7 2000]
2. (kedy; kam; ako) ▶ pripravovať sa na (nočný) odpočinok, ukladať sa: vstávať zavčasu, neskoro (si) l.; v pokoji (si) večer l. do postele; l. si s dobrými predsavzatiami do nového dňa
3. iba líhať hovor. expr. (s kým) ▶ pohlavne sa stýkať s niekým; syn. spávať: chcem byť milovaná, chcem s tebou l.; podľa slov susedky líhala s viacerými
opak. líhavať si, líhavať -va (si) -vajú (si) -val (si); dok.ľahnúť si, ľahnúť

klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zempoklesnúťsadnúťusadnúťusadiť sakľaknúťuľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľaklaprepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadolzľahnúťľahnúťzosadnúť: zem zľahla, zosadlaznížiť saopadnúť (o vode): rieka opadlaovisnúťkniž. zvisnúťsklesnúťspustiť sa: krídla ovisli, spustili saexpr.: odkvacnúťodkväcnúťodkvicnúťspadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrodyzviezť sazložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zemzried. zvesiť sa (Timrava)

2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížilaubudnúť: počet záujemcov ubudol

3. p. upadnúť 1


ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť saľahnúťzaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasupoložiť sa: ustatý sa položil do postelehovor. natiahnuť saexpr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gaučpriľahnúťpriľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovipoet. poľahnúť (Sládkovič)hovor.: prehodiť saprevaliť sazvaliť sahovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovkuexpr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicufam.: ľažkať siľažinkať sibucnúť si: ľažinkaj si, synáčikexpr.: usalašiť sauvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteliexpr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matkeexpr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahlapolíhať (si)expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu

2. iba ľahnúť p. poľahnúť


poľahnúť z pôvodnej vzpriamenej polohy sa pod tlakom priblížiť k zemi (o tráve, obilí, zried. i o iných rastlinách) • ľahnúťzľahnúť: po búrke pšenica ľahla, poľahla, zľahlapovaliť sapováľať sazváľať sa: obáva sa, aby sa zrelé obilie vo víchrici nepovalilo, nezváľalo


zaľahnúť 1. zaujať vodorovnú polohu (obyč. na dlhší čas) s cieľom skryť sa, odpočinúť si a pod. • ľahnúť (si): zaľahol, ľahol (si) do trávy a spal do večeraexpr. al. det.: ľažkať siľažinkať sibucnúť sa: po obede si ľaž(in)kajte, bucnite sa do postieľky

2. vlastnou váhou tesne doľahnúť na niečo • priľahnúťpritlačiťpritisnúťpridláviť: zaľahnúť, priľahnúť mláďa; pritlačiť, pritisnúť, pridláviť niekoho celou váhou telazvaliť sa (na niekoho, na niečo)

3. expr. psychicky ťažko zapôsobiť na niekoho • doľahnúťzachvátiťzasiahnuť: smútok zaľahol, doľahol na jeho dušu; zachvátil, zasiahol ma bôľexpr. privaliť sa: na srdce sa privalila ťažobaopanovaťovládnuť (o niečom ťaživom): úzkosť ho opanovala; žiaľ ovládol celú jej bytosť


zhorieť 1. podľahnúť ohňu, byť zachvátený ohňom: pri požiari zhoreli tri domyvyhorieť (zhorieť do základov): stodola celkom vyhorelaspáliť sa (podľahnúť skaze vysokým teplom): koláč sa v rúre spálil, zhorelpohorieť (zhorieť vo väčšom množstve): všetko seno pohorelozblčaťexpr. zblkotať (zhorieť plameňom): stoh slamy zblčal, zblkotal od iskryfraz. kniž. ľahnúť popolom (zhorieť na popol) • obhorieťohorieťzastaráv. uhorieť (zhorieť dookola na povrchu): brvná o(b)horelizuhoľnatieť (zhorieť na uhoľ) • prehorieťprepáliť sa (zhorieť skrz niečo): dno celkom prehorelo, prepálilo savypáliť sa (zničiť sa ohňom, elektrinou): tráva sa vypálila

2. p. blamovať sa 3. p. vybuchnúť 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ľahnúť (si), -ne, -nú, -hol dok.

1. položiť si telo do vodorovnej polohy, uložiť sa: ľ. si na zem, na posteľ, na diván, ľ. si na bok, naznak; ľahni! povel pre psa; ísť si ľ. ísť odpočívať, spať;

2. hovor. uložiť sa do postele pre chorobu, odpočinok, spánok: Starý si ľahol, mladí sú všetci doma, opatria ho. (Ráz.);

nedok. líhať si

|| ľahnúť padnúť, klesnúť k zemi: zbožie, obilie ľahlo poľahlo; Hmly ľahli do dolín. (Janč.)

kniž. ľ. popolom (Al.) zhorieť do tla;

nedok. líhať

Morfologický analyzátor

ľahnúť dokonavé sloveso
(ja) ľahnem VKdsa+; (ty) ľahneš VKdsb+; (on, ona, ono) ľahne VKdsc+; (my) ľahneme VKdpa+; (vy) ľahnete VKdpb+; (oni, ony) ľahnú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) ľahol VLdsam+; (ona) ľahla VLdsaf+; (ono) ľahlo VLdsan+; (oni, ony) ľahli VLdpah+;
(ty) ľahni! VMdsb+; (my) ľahnime! VMdpa+; (vy) ľahnite! VMdpb+;
(nejako) ľahnúc VHd+;
ľahnúť ľahnúť

Zvukové nahrávky niektorých slov

ľahnúť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor