ľahkomyseľný príd. nie dosť rozvážny a zodpovedný, ľahkovážny: ľ. človek, čin, život;
ľahkomyseľne prísl.;
ľahkomyseľnosť -i ž.
ľahkomyseľnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. (i v čom) ▶ sklon konať neuvážene; vlastnosť toho, kto je ľahkomyseľný, nerozvážny, bezstarostnosť; syn. ľahkovážnosť; op. rozvážnosť: prekvapujúca, zarážajúca ľ.; ľ. v investovaní peňazí; nepodnecujme ľ. v dieťati; doplatili na svoju ľ.; Všetci brali pobyt vo väznici s ľahkomyseľnosťou mladých. [R. Dobiáš] 2. ▶ ľahkomyseľný, nerozvážny skutok, pochabosť: treba informovať o podvodníkoch, aby sa občania nedopúšťali ľahkomyseľností; Svadobčania sa mali vyhýbať neslušným tancom a všetkým ľahkomyseľnostiam. [Hs 2009]
ľahkomyseľný príd.
1. berúci všetko na ľahkú váhu; nerozvážny: ľ. mladík;
2. neuvážený, nerozmyslený: ľ. život, čin, krok;
ľahkomyseľnosť, -ti ž.
(jedna) ľahkomyseľnosť; (bez) ľahkomyseľnosti; (k) ľahkomyseľnosti; (vidím) ľahkomyseľnosť; (hej) ľahkomyseľnosť!; (o) ľahkomyseľnosti; (s) ľahkomyseľnosťou;
(tri) ľahkomyseľnosti; (bez) ľahkomyseľností; (k) ľahkomyseľnostiam; (vidím) ľahkomyseľnosti; (hej) ľahkomyseľnosti!; (o) ľahkomyseľnostiach; (s) ľahkomyseľnosťami;