ľahkomyseľný príd. nie dosť rozvážny a zodpovedný, ľahkovážny: ľ. človek, čin, život;
ľahkomyseľne prísl.;
ľahkomyseľnosť -i ž.
ľahkomyseľne 2. st. -nejšie prísl. ▶ konajúc bez uváženia; prejavujúc v správaní nedostatok zodpovednosti; typicky pre nerozvážne, nerozmyslené správanie; syn. ľahkovážne; op. rozvážne, uvážlivo: ľ. niečo sľúbiť; konať ľ.; ľ. riskovať život; ľ. premárnený majetok; správa sa stále ľahkomyseľnejšie; Ľahko a niekedy ľahkomyseľne sa povie, že nikto nie je nenahraditeľný. [LT 2001]
ľahkomyseľne 1. porov. ľahkomyseľný 2. p. nerozmyslene
nerozmyslene bez predchádzajúceho, obyč. primeraného, zodpovedného uvažovania • bez uváženia • bez rozmyslu • nedomyslene • nepremyslene: bez uváženia skočil do vody; bez rozmyslu, nepremyslene sa pustil do boja • slepo: slepo splní každý príkaz • neuvážene • prenáhlene • unáhlene: neuvážene, prenáhlene zaútočiť na súpera; unáhlene, nerozmyslene odpovedala na to, čo sa jej pýtali • nerozumne • nerozvážne • hazardne: nerozmyslene, nerozumne investovať do nákupu starých strojov; nerozvážne, hazardne začal míňať peniaze na dostihoch • hovor. expr. naverímboha: naverímboha márni čas v krčme • fraz. hlava-nehlava: začal trhať kvety hlava-nehlava • ľahkomyseľne • ľahkovážne (nie dosť rozvážne): ľahkomyseľne, ľahkovážne vydala peniaze na zbytočnosti
porov. aj neuvážený
ľahkomyseľný príd.
1. berúci všetko na ľahkú váhu; nerozvážny: ľ. mladík;
2. neuvážený, nerozmyslený: ľ. život, čin, krok;
ľahkomyseľnosť, -ti ž.