Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

ľahký ľahší príd.

1. kt. má relatívne malú váhu, hmotnosť, op. ťažký: ľ. kufor; ľ-á tkanina jemná; ľ-á pôda pórovitá; ľ. priemysel vyrábajúci spotrebné predmety; ľ-é strojárstvo vyrábajúce menšie stroje a prístroje; voj. ľ. guľomet s ľahkou hlavňou; šport.: ľ-á atletika súhrn časti atletických disciplín (behy, skoky, chôdza, hody a vrhy)

2. nevyžadujúci veľkú námahu, op. ťažký: ľ-á úloha, ľ. zárobok

3. pokojný, bezstarostný: ľ. spánok, ľ-á smrť, ľ-á myseľ

4. (o oblečení) určený na teplejšie počasie, tenší: ľ-é šaty, ľ. kabát

5. bez ťažkostí stráviteľný, menej výdatný, op. ťažký: ľ-á strava, ľ. obed; ľ-é víno s menším obsahom alkoholu

6. kt. má slabý účinok; mierny, slabý: ľ. mráz, ľ-é zranenie, ľ. trest; ľ-é → drogy; hud. ľ-á doba neprízvučná

7. lahodne pôsobiaci, svižný: ľ. krok; ľ-á hudba určená na zábavu

8. majúci negatívne mravné kvality: ľ-é mravy; ľ-á žena; viesť ľ. život

ľ. ako pierko veľmi; byť ľahší o niečo (napr. o sto korún) prísť o niečo; minúť; nech mu je zem ľ-á rozlúčka s mŕtvym; mať ľahkú ruku zručne písať; s ľ-ým srdcom bez zábran; brať, vziať, zobrať niečo na ľ-ú váhu zľahčovať, podceňovať, zľahčiť, podceniť; mať ľ-ú hlavu a) nemať starosti b) mať jasnú myseľ;

ľahko ľahšie prísl. k 1 – 7 i vetná prísl. k 1, 2: ľ. kráčať; ľ. sa to povie; ľ. sa môže stať, že ...; s tebou je ľahšie dá sa dohodnúť

je mu ľ. na srdci, pri srdci, okolo srdca je veselý, spokojný;

ľahkosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ľahký ľahší; ľahko prísl.; ľahkosť ‑i ž.

ľahko 2. st. ľahšie prísl.

ľahko 2. st. ľahšie prísl. 1.bez vynaloženia (väčšej) námahy, bez ťažkostí, jednoducho; syn. poľahky, pohodlne, hravo; op. ťažko: ľ. nadobudnutá korisť; ľ. zarobené peniaze; ľ. sa dostať do domu; ľ. si overí fakty; nedostatky sa dajú ľ. odstrániť; učili sa veľmi ľ.; jedinú dcéru tak ľ. za hocikoho nedá; Záhady sa ľahko rozplynú, keď sa im bližšie prizrieme. [J. Blažková] rýchlo
2. ▶ v malej miere, v malom rozsahu; s malou intenzitou; syn. zľahka, trochu, mierne; op. silno: má ľ. zvlnené vlasy; ľ. sa dotknúť ruky; zavládla ľ. depresívna nálada; dvaja požiarnici sa ľ. zranili nie vážne
3. ▶ spôsobom určeným na teplejšie dni, naľahko; slabo, nedostatočne: byť ľ. oblečený; ľ. vystrojení sa vybrali na túru
4. ▶ svižným, pružným pohybom, spôsobom: ľ. chodiť, skákať, tancovať; vznáša sa ľ. ako vták; Umytý a oblečený som v očarení vyšiel von a nesmierne ľahko kráčal ulicou. [A. P. Mráz]
5. iba v prísudku (komu s neurčitkom) ▶ vyjadruje, že subjekt vykonáva dej za priaznivých okolností: ľ. jej je koketovať; ľ. im je kritizovať, keď sami futbal nehrajú
6. iba vo vetnom základe (komu) ▶ vyjadruje psychický stav bez starostí, bez problémov, stav duševnej pohody; syn. dobre: zrazu mi bolo ľ. a cítila som sa dobre; myslíš, že mi bolo ľ.?; vám bolo ľ., lebo ste vedeli do čoho idete, čo vás čaká; Ockovi bolo ľahko. Bol majster v zabúdaní. [J. Šimulčíková]
7. ▶ pripúšťajúc silnú možnosť realizácie deja, s veľkou pravdepodobnosťou, šancou: ľ. sa to môže stať; človek sa ľ. nachytá; voz ľ. vhupne do výmoľa; Celkom ľahko môže byť iba polnoc. [J. Pohronský]
fraz. ísť/brať sa/pobrať sa kade ľahšie odísť preč, ujsť, stratiť sa; je mu ľahko pri srdci/na srdci/na duši/okolo srdca je veselý, spokojný; to mu [tak] ľahko neprejde nezostane bez trestu; vám sa [to] ľahko hovorí ste v inej situácii ◘ parem. kto chodí do mlyna, ľahko sa zamúči človek sa rýchlo stane takým ako tí, s ktorými sa stýka; ľahko prišlo, ľahko išlo/odišlo čo sa bez námahy nadobudne, obyčajne sa aj rýchlo minie; ľahšie [je] haniť, ako spraviť; ľahšie [je] povedať, ako urobiť
na ľahkonaľahko

-ko/2351331±1219 4.37: adverbiá 1. st. 222694 rovnako/54445 ťažko/30659 ľahko/19410 ďaleko/18796 krátko/15581 hlboko/12575 vysoko/11914 prudko/11794 blízko/9542 úzko/4450 zakrátko/3733 neďaleko/3567 hladko/2515 (105/23713)

-o/19676156±19853 1.89: adverbiá 1. st. 1090831→1092771
+3373
−2638
často/75845 možno/59413 rovnako/54445 rýchlo/49914 dlho/43451 priamo/40009 ťažko/30659 ráno/29933 dávno/20733 ľahko/19410 ďaleko/18796 nemožno/18664 čoskoro/16893 ticho/15891 krátko/15581 nedávno/15544 rovno/13835 hlboko/12575 vysoko/11914 prudko/11794 nato/10220 neskoro/9870 blízko/9542 skoro/9435 najavo/9234 celkovo/8428 málo/8056 naplno/7794 ľúto/6853 (1536/438040)

bezstarostne bez pocitu zodpovednosti za niekoho, za niečo, bez akýchkoľvek starostí • ľahkopohodlnešťastne: žije si bezstarostne, ľahkopokojne: pokojne, bezstarostne odišiel z domuveselohovor. dínom-dánomexpr. lárom-fárom: peniaze len tak veselo, dínom-dánom rozdával; chodia len tak lárom-fárom po uliciachzastar. fidélne

p. aj ľahko


ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strompohodlnehravohladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohyhovor. v pohode: v pohode sme všetko stihlizaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázkyzľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plothovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadaliexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkopoľahučkypoľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľazried. spoľahky (Švantner)zried. naľahko (Kukučín)nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

porov. aj ľahký 2

2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostnedobrepríjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na dušiexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahkoexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievčatenkoletno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicuvzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodunedostatočneslabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečenípriľahko (príliš, veľmi ľahko)

4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej rukyslabomiernetrochatrochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolelaexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkozľahučkazľahunkazľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch

porov. aj ľahký 3

5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižkosvižnelahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanciexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

6. porov. ľahký 4


slabo 1. vyjadruje malú mieru, intenzitu; v malej miere, s malou silou, intenzitou (op. silno, veľmi) • málo: slabo, málo dotiahnutá skrutkatrochatrochunepatrnenevýrazne: hlas sa jej trochu, nepatrne zachvel; nevýrazne natreté obočiechabo: chabo sa brániťskromneposkromnekniž. sporo: ovocné stromy zarodili skromne, poskromne; sporo zúrodnený krajnedostačujúconedostatočneskúpozried. poskúpepodnormálnepodpriemerne: nedostatočne, skúpo zavlažené poliajemne: niekto jemne, slabo zaklopal na oblokexpr.: slabučkoslabunkoslabulinkoslabuškochabučkochabunko: slabučko, slabunko zvýšená teplota; slabuško, chabučko odporovať nátlakuexpr.: skromnučkoskromnunkoskromnulinko: skromnučko, skromnunko vyhriata miestnosťexpr.: biedneúbohomizerne: biedne, úboho, mizerne osvetlená chodbaposlabšie (trocha slabo): poslabšie sa rozbeholprislaboprimálo (príliš slabo): prislabo, primálo posolená polievkanespráv. nevalne

porov. aj slabý 1, 3

2. nespĺňajúc al. nesplniac isté požiadavky, kritériá; nevyhovujúcim spôsobom (op. dobre) • nedostatočnenedostačujúconepostačujúconeuspokojivoneuspokojujúco: slabo, nedostatočne zabalený tovar; nedostačujúco, nepostačujúco, neuspokojivo preukázal svoje vedomostiľahkonaľahko: v takej zime bola ľahko, naľahko oblečenáchaboexpr.: biedneúbohomizernefraz. nemastno-neslano: vie sa iba veľmi chabo, biedne lyžovať; úboho, mizerne sa pripravil na skúškuexpr.: slabučkoslabunkoslabulinkoslabuško: iba slabučko, slabunko vie po anglickychatrne (slabo a biedne): chatrne zariadená izbahovor. poslabšie (trocha slabo): zatiaľ pláva poslabšieprislabo (príliš slabo): prislabo zorganizované podujatienespráv. nevalne

porov. aj slabý 2


tenko 1. s malou hrúbkou, na malú hrúbku, na tenké kúsky (op. hrubo) • natenko, pís. i na tenko (op. nahrubo): tenko, natenko natretý chlieb; tenko, natenko nakrájať salámuľahkoslabo: do vrchov odišli ľahko, slabo oblečeníexpr.: tenučkotenunkotenulinkotenuškonatenučkonatenunkonatenulinkonatenuško, pís. i na tenučko atď: (na)tenučko, (na)tenulinko vyvaľkané cesto

2. (o zvuku) s vysoko, obyč. slabo znejúcim tónom • fistulovo: spieva tenko, fistulovoexpr.: tenučkotenunkotenulinkotenuško: komár mi tenučko, tenunko píska okolo ucha

porov. aj tenký 3

3. porov. tenký 2


trocha1 1. vyjadruje malé množstvo (op. veľa, mnoho) • trochumálo: vypil trocha, trochu, málo mliekaneveľanemnohoniekoľkokoľko-toľko: zjedol neveľa, nemnoho polievky; našiel iba niekoľko dubákovriedkohovor. poriedko: jabĺk sa urodilo riedko, poriedkoskúpokniž. sporozried. nedosť: skúpo, sporo zakvitnutý stromskromnehovor. poskromne: do batoha si vložil skromne, poskromne jedlaniečodačočosivoľačo: na cestu si niečo, dačo našetril; zostalo tam ešte čosi, voľačo chlebaexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: natrhal troška, trošičku, trošinka trávyexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: na dne zostalo máličko, málinko vodyexpr.: byľkuštipkukvapkukvapkakvapôčkaskromnučkoskromnunkoskromnulinko: do polievky pridala byľku, štipku korenia; vypil kvapku vínaexpr. zamak, pís. i za makfraz.: mačný makza mačný mak

2. vyjadruje okolnosť malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. veľmi, veľa) • trochumálo: trocha, málo si privstalneveľanemnohokoľko-toľko: neveľa, nemnoho nám pomohlinepatrne: nepatrne sa usmialaneveľmineprílišzried. nedosť: neveľmi, nepríliš si pomoholskromneposkromne: skromne, poskromne si oddýcholslabochaboskúpokniž. sporo: slabo, chabo, sporo vykúrená izbajemneľahkozľahka: jemne, ľahko, zľahka ho pohladila po vlasochhovor. ako-tak: ako-tak si polepšilkúsokexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: daj do kúsok, kúštik vyššieexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: troška, trošička, trošinku sa bálaexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: máličko, málinko, málulinko sa zlepšilexpr.: byľkuštipkukvapkukvapôčku: od zimy byľku, štipku vyrástlaexpr.: skromnučkoskromnunkoskromnulinkoexpr. zamak, pís. i za makfraz.: mačný makza mačný mak

3. vyjadruje malý časový rozsah, krátky čas; na krátky čas • trochuchvíľuchvíľkuexpr. chvíľočkuhovor. nezaveľa: trocha, chvíľu, chvíľku si zdriemnuťnachvíľunachvíľku: ešte chcel nachvíľu, nachvíľku zostaťkúsokexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: prídem kúsok, kúštik neskoršieexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: troška, trošičku, trošilinka sa oneskorilfraz. na skok: prišla iba na skok


voľne 1. tak, že je možný istý pohyb, bez upevnenia, nie tesne (op. pevne, tuho) • zvoľna: voľne, zvoľna dotiahnutá skrutkazľahka: šál má zľahka prehodený cez plecepohyblivo: druhá časť je pohyblivo pripojenáexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

2. podľa vlastnej vôle; bez obmedzenia, bez prekážky • slobodneľubovoľne: môžu sa voľne, slobodne pohybovať; má právo voľne, ľubovoľne nakladať so svojím majetkomnehateneneobmedzenenespútaneneviazane: obchod sa nehatene, neobmedzene rozvíja v trhovom hospodárstve; správa sa príliš nespútane, neviazaneexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

3. bez napätia, nie stiesnene, nie meravo • uvoľnene: vonku sa voľne, uvoľnene nadýcholľahkopríjemne: bolo jej ľahko, príjemne na dušiexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

porov. aj voľný 6

4. malou rýchlosťou, pomalým tempom; s postupnou zmenou istého stavu, vlastnosti • pomalyzvoľnapozvoľna: balón voľne, pomaly stúpa k nebu; vlak sa zvoľna, pozvoľna dáva do pohybupostupnemierne: vrchy sa postupne, mierne zvažujú do dolinyležérnehovor. komótneexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko


zľahka 1. bez vynaloženia energie, bez námahy, bez dôrazu (op. sťažka) • ľahko (op. ťažko): zľahka, ľahko si poradil so všetkými problémamijemnezvoľna: jemne, zvoľna stisol matkinu rukunenásilne: nenásilne, zľahka ho vytisol z dveríexpr.: zľahučkazľahunkazľahulinkaľahučkoľahunkoľahulinko: zľahučka, ľahunko si odhrnula vlasy z čelaexpr.: jemnučkojemnunkojemnulinkojemnuško: jemnučko, jemnunko pohladkal dcéru po vlasoch

2. v malej miere • trochatrochumálonepatrne: zľahka, trocha otvorila oči; málo, nepatrne sa ukloniljemne: od prekvapenia jemne zdvihla obočieexpr.: zľahučkazľahunkazľahulinkaľahučkoľahunkoľahulinko: zľahučka, ľahunko ju pobozkalexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkumáličkomálinkomálilinkojemnučkojemnunkojemnulinkojemnuško: trošička, trošilinku, máličko, jemnunko sa jej zakrútila hlava

3. nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom • nedbanlivonedbalo: zľahka, nedbanlivo si prehodil kabát cez plecianestrojenenenúteneležérne: ležérne vyfúkol kolieska dymu;„To je maličkosť“, povedal nestrojene, nenútene.

4. pohybovo rýchlo a šikovne • ľahkosvižkosvižne: zľahka, ľahko vyskočil na múr; svižko, svižne sa rozbehol za električkoupružnevrtkoobratne: pružne, vrtko vybehnúť hore schodmi; obratne sa vyšplhať na stromrezkobystrohybko: rezko, bystro, hybko sa prehupli cez prekážku

5. p. voľne 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ľahko p. ľahký


ľahký, 2. st. ľahší príd.

1. majúci malú váhu (op. ťažký): ľ. vozík, ľ-á noša, ľ-é teleso, ľ. ako pierko; ľ. kov majúci malú špecifickú váhu; ľ. olej, ľ. benzín majúci menšiu hustotu; ľ-á tkanina vyrobená z jemného materiálu; voj. ľ-é delo malého kalibru; voj. ľ. guľomet ľahko prenosný; voj. ľ. tank menší; voj. ľ-é delostrelectvo; ľ. priemysel vyrábajúci spotrebné predmety; ľ-é strojárstvo vyrábajúce menšie stroje a prístroje; šport. ľ-á váha v pästiarstve, v zápasení, vo vzpieraní váha stanovená od určitej hranice po určitú hranicu; ľ-á atletika súhrn určitých športových disciplín; metr. ľ-á doba taktu nedôrazná, neprízvučná, arza; hud. ľ-á doba neprízvučná; ľ-á pôda, ľ-á tehla pórovitá; ľ-é cesto kypré; byť o niečo ľahší menej vážiť, pren. žart. prísť o dačo, stratiť dačo; ľ. vzduch čistý

nech mu je zem ľ-á želanie pokoja mŕtvemu; brať niečo na ľ-ú váhu naľahko, nepripisovať dačomu dôležitosť, význam a pod.; mať ľ-ú ruku zručne, ľahko písať; s ľ-ým srdcom spokojne;

2. dajúci sa bez ťažkosti, bez námahy uskutočniť, dosiahnuť, nie obťažný; jednoduchý: ľ. zárobok, ľ. spôsob; ľ-á vec, ľ-á pomoc, ľ-á úloha; ľ-á reč ktorá sa dá ľahko naučiť; mať ľ-ú prácu s niečím, s niekým málo práce;

3. pokojný, tichý; bezstarostný: ľ. život, ľ-á smrť, ľ-á myseľ; ľ-é svedomie

hovor. mať ľ-ú hlavu nemať starosti; arch. pánboh mu daj ľ-é odpočinutie želanie pokoja nebohému;

4. (o odeve) určený na teplejšie ročné obdobia, na jar a na leto, vzdušný, tenký: ľ. odev, ľ-á sukňa, ľ-é šaty;

5. ľahko stráviteľný: ľ-á strava, ľ-é jedlo, ľ-é mäso; ľ-é víno s menším obsahom alkoholu,

6. majúci slabý účinok, mierny, slabý; malý: ľ. mráz, ľ. mrak, ľ. tieň, ľ. vetrík, ľ. úsmev, ľ. trest; ľ-é zranenie, ublíženie;

7. svižký, pružný: ľ. krok;

pren. vzletný, lahodný (op. vážny, ťažký): ľ. verš, ľ. rytmus; ľ-á hudba estrádna, tanečná; ľ-á komédia menej náročná, zacielená predovšetkým na zábavu;

8. majúci pochybné mravné kvality: ľ-á žena, ľ-é mravy;

ľahko, 2. st. ľahšie prísl.

1. bez námahy, bez ťažkosti: ľ. zrozumiteľný, poznateľný, čitateľný, ľ. si domyslieť, ľ. sa to povie, ľ. sa hovorí, špina ľ. pustí, ľ. si s dakým, s dačím poradiť, ľ. sa môže stať, ľ. dokázať dačo, ľ. sa učiť, ľ. dačomu, dakomu odolať;

2. rýchlo: ľ. zabúdať, ľ. sa vzdať; ľ. zápalný;

3. bezstarostne: ľ. mi je na duši, na srdci;

4. trochu, málo: ľ. sa usmiať, ľ. podfarbený;

5. (o obliekaní) vzdušne, naľahko: ľ. sa obliekať;

6. svižne, pružne: ľ. kráčať;

ľahkosť, -ti ž.

1. pružnosť, svižnosť, hybkosť: kráčať, pohybovať sa s ľ-ou;

2. vzlet, nenútenosť, lahodnosť; zručnosť: ľ. pera, ľ. verša; robiť dačo s ľ-ou

lafko p. ľahko


ľahko (2. st. ľahšie, miest. zsl ľahkejšie, vsl, miest. zsl ľahčejšie)
I. prísl. (ľechko, ľeko, ľefko, lafko) csl
1. naprázdno, bez nákladu: Če_zimu sa priahaju do ľachka, do prázniho voza (Lišov KRU)
2. bez ťažkostí, jednoducho, bez námahy: Aľe mládenci ďiouku mladejmu zaťovi ňevidaľi tag ľachko (Lešť MK); To sa aj ľächko pralo, to zhrebnuo (Žaškov DK); Narobení chlap sa zvalil a kebi aj na poleni ležal, nodz lafko prespal (Dol. Súča TRČ); Koleso moselo biť kročité, abi sa tag lachko ňevivalilo (Nedanovce TOP); Buľi šicke pot slamu z dachami tak, že mohľi ľefko zhoric (Margecany GEL); Hňeśka ľekčejši, bo mame koruni, aľe ftedi češko bulo (Babie GIR); A pražec (ľan) taki bul ňiši, podatňejši a ľehčejši śe robilo (Baldovce LVO); Ňeška še ľekši žije (Brezina TRB)
F. ňeber si to tag ľachko (Košťany n. Tur. MAR) - nesprávaj sa bezstarostne; lachko mu biu̯o do peku̯a, ked mieu̯ čerta kmotra (Senica) - bol zvýhodnený v istej situácii; lachko poviédat, ale ťaško vikonat (Bošáca TRČ) - na uskutočnenie zámeru treba vynaložiť istú námahu; ľeko brac, češko dac (Babie GIR) - dať je ťažšie, ako niečo prijať; ľechko do psoti spadnuc, ľem češko z ňej vijsc (Vranov) - chyba sa ťažko napráva; ja bez ňej barz ľechko budu (Sobrance) - zaobídem sa bez nej
3. rýchlo: Zme sa zhováraľi, zabávaľi ľebo zme si čítaľi kňiške, žebe nán čaz ľakšie prešou̯ (V. Lom MK); To zme bili lachko zjednatí (Mokrý Háj SKA); Náš kamas lachčiéj zabehne jako vi, stará osoba (Myjava); Velice lachko skonal (Bošáca TRČ)
F. šól kaj ľachčie (Brvnište PB), utekal kadi láchčej (Smolinské SEN) - ušiel, rýchlo sa stratil; peňeži ľekši puščaju dolu vodu (Brezina TRB) - bezstarostne míňajú, utrácajú; lachko ťečé voda, ľachčié ale škoda (Bošáca TRČ) - majetok si treba chrániť
4. nie vážne (o zdravot. stave): Bol ľekčejši poraňeni (Čižatice KOŠ)
5. menej výdatne (o strave):
F. ket sceš spat slatko, večeraj lachko! (Červeník HLO) - nejedz veľa ani ťažko stráviteľné jedlo na noc
II. čast. čiast. jzsl azda, vari, snáď: Rezácé handri ešče aj mi lachko voladze máme (Bučany HLO); Tedi se_mohel mad lachko aj sedem roki (Dubová MOD); Nevím, prečo tá bapka nedošli, lachko íh volačo nadešlo (Vištuk MOD); On tam lachko ani neból (Brezová p. Brad. MYJ); Lachko aj Matej nám krádel sliépki (Myjava)


lefko p. ľahko


lechko p. ľahko


lekčejše p. ľahko


leko p. ľahko

ľahko, ľahce [ľa-, le-] prísl
1. bez námahy, bez ťažkostí, op. ťažko: ya toto psanj k Wasseg Oppatrnosty odeslal, nemohuce zanechat tak lehce na krace Wasseg Mudrosty (ŽIAR. n. H. 1590); pakli by mlady Balass proti otcy swemu niečo nepobozneho wypustil, ne tak lechce ma gemu prepačeno byti (S. ĽUPČA 1605); prestiehugte se do zemj egipskeg, abi ste lachčeg žitj mohlj; (Pálfy) uznal wrtkawost peniezy, že sa lachko zakotulagu a nikdy spatky nedokotulagu utratia, minú sa (KT 1753); kdo lachko wery, lachko biwa ossaleny (JASOV 1755) veľká dôverčivosť sa nevypláca; kdy by (artikuly) u nektereho czechmistra w drewenem stawany boly, lachko skrz ohen skazu mohly wzity (CA 1759); widy, že y gini sa posta, a tak lachcegssi pust swug znese (SJ 18. st)
2. rýchlo, skoro: (boli) okolo lechko hrmotajících potokuw pod zeleními stromami (BR 1785); (vdova) skoro a lachčge umre (PR 18. st)
3. (o výbave, odeve) naľahko: magice gednu dceru Messko, Susannu, kdy gu chtel za muž wjdawat, ona nechcegice tak sprostě a lachce gjtj, že nemela ssát y gjnssich potrebnich wecý ((BYTČA) 1682)
L. veles: lechce odeny kdo gest (HD 1706-07) ľahkoodenec
4. mierne, slabo: od woza lachczie naplneneho (TRENČÍN 1731); wesmy prahu skoczkoweho, zmiszay z cinamonem, lechko purguje flegme (RO 18. st)
5. ľahkovážne, ľahkomyseľne, ľahkoverne: my pak tomu welmy se diwugeme, ze Oppatrnosty Wasse tak lechcze swim poddanym werzy (MOŠOVCE 1567 KL); tak lechce ma gemu prepačeno byti (S. ĽUPČA 1605); leviter: lahko, nestále, ledabylo (KS 1763); abj hrobj otcowske sobe lechce newazyly (CS 18. st)
6. je, bolo ľ. vetná prísl (o fyzickom al. duš. stave človeka) dobre: pakli by Wassie Milosti nebylo lehczeg (UHROVEC 1545); gak láhko býwá wernég dussi (BlR 18. st)


lehce p. ľahko

Zvukové nahrávky niektorých slov

kde by sme ľahko nous trouverions facilement
ktoré tak ľahko splývajú qui se confondent si aisément
ľahko dohoniť stratený čas facilement regagner le temps perdu
ľahko viditeľné a jasne facilement visibles et clairement
lesník by ľahko spoznal forestier eût aisément reconnu
sa ľahko mohli usídliť facile de s'installer
sa mohlo ľahko premiestňovať pouvait se déplacer facilement
tak ľahko a všetci si aisément, et tous
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu