Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

ľahký ľahší príd.

1. kt. má relatívne malú váhu, hmotnosť, op. ťažký: ľ. kufor; ľ-á tkanina jemná; ľ-á pôda pórovitá; ľ. priemysel vyrábajúci spotrebné predmety; ľ-é strojárstvo vyrábajúce menšie stroje a prístroje; voj. ľ. guľomet s ľahkou hlavňou; šport.: ľ-á atletika súhrn časti atletických disciplín (behy, skoky, chôdza, hody a vrhy)

2. nevyžadujúci veľkú námahu, op. ťažký: ľ-á úloha, ľ. zárobok

3. pokojný, bezstarostný: ľ. spánok, ľ-á smrť, ľ-á myseľ

4. (o oblečení) určený na teplejšie počasie, tenší: ľ-é šaty, ľ. kabát

5. bez ťažkostí stráviteľný, menej výdatný, op. ťažký: ľ-á strava, ľ. obed; ľ-é víno s menším obsahom alkoholu

6. kt. má slabý účinok; mierny, slabý: ľ. mráz, ľ-é zranenie, ľ. trest; ľ-é → drogy; hud. ľ-á doba neprízvučná

7. lahodne pôsobiaci, svižný: ľ. krok; ľ-á hudba určená na zábavu

8. majúci negatívne mravné kvality: ľ-é mravy; ľ-á žena; viesť ľ. život

ľ. ako pierko veľmi; byť ľahší o niečo (napr. o sto korún) prísť o niečo; minúť; nech mu je zem ľ-á rozlúčka s mŕtvym; mať ľahkú ruku zručne písať; s ľ-ým srdcom bez zábran; brať, vziať, zobrať niečo na ľ-ú váhu zľahčovať, podceňovať, zľahčiť, podceniť; mať ľ-ú hlavu a) nemať starosti b) mať jasnú myseľ;

ľahko ľahšie prísl. k 1 – 7 i vetná prísl. k 1, 2: ľ. kráčať; ľ. sa to povie; ľ. sa môže stať, že ...; s tebou je ľahšie dá sa dohodnúť

je mu ľ. na srdci, pri srdci, okolo srdca je veselý, spokojný;

ľahkosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ľahký ľahší; ľahko prísl.; ľahkosť ‑i ž.

ľahký -ká -ké 2. st. ľahší príd.

ľahký -ká -ké 2. st. ľahší príd. 1. ▶ majúci (relatívne) nízku hmotnosť, málo vážiaci; op. ťažký: ľ. kufor, nákup, materiál; ľ. fotoaparát, paplón; ľahká turistická obuv; kanoe z ľahkého dreva; ľ. sneh jemný, sypký □ stav. ľahký betón materiál s objemovou hmotnosťou 600 – 800 kg na m3; ekon. ľahký priemysel súhrn špecializovaných priemyselných odvetví vyrábajúcich predmety osobnej spotreby z rozličných druhov surovín (napr. textilný, odevný priemysel); ľahké strojárstvo vyrábajúce menšie stroje a prístroje; voj. ľahký guľomet nosený ako ručná zbraň; ľahké delo s malým kalibrom; tech. ľahké kovy s nízkou mernou hmotnosťou (napr. hliník, horčík); ľahký benzín, olej s nízkou mernou hmotnosťou a s pomerne nízkym bodom varu; poľnohosp. ľahká pôda pórovitá, sypká; šport. ľahká váha (vo veslovaní) mužská hmotnostná kategória do 72,5 kg pri jednotlivcoch a kategória do 70 kg v priemere na člena posádky; ženská hmotnostná kategória do 59 kg pri jednotlivkyniach a do 57 kg v priemere na členku posádky; star. šport. ľahká atletika atletika (behy, chôdza, skoky, hody a vrh) □ nech mu je zem ľahká! želanie pokoja mŕtvemu
2.ktorý nevyžaduje (väčšiu) námahu; uskutočniteľný al. prebiehajúci bez ťažkostí, jednoduchý, nenáročný; op. ťažký: ľ. terén; ľ. pôrod; ľ. zárobok, zisk; ľ. prístup k internetu, k informáciám; ľahká dohoda; ľahká čitateľnosť detskej knihy; túra s ľahkou orientáciou; mať ľahkú úlohu; hľadať ľahšiu prácu; to je ľáhká vec to je jednoduché; nebol to ľ. boj, zápas; Život nie je ľahký a nie vždy je fér. [Sme 2006]
3. ▶ (o jedlách, o nápojoch) nezaťažujúci trávenie, menej výdatný; op. ťažký: ľ. obed, šalát; ľahká strava; ľahké občerstvenie; ľahké víno s menším obsahom alkoholu; uprednostňuje ľahšiu stravu
4.málo sa prejavujúci, nezreteľný; majúci slabý účinok, mierny; syn. slabý: ľ. mráz, vánok; ľ. úsmev, dotyk; ľ. prehrešok; ľ. otras mozgu; klásť ľ. odpor; utrpieť ľahšie zranenie; pociťovať ľahkú depresiu; kniha mala ľ. erotický podtónľahká doba a) hud. neprízvučná jednotka hudobného rytmu, taktu b) lit. metricky nedôrazná časť veršovej stopy
5. ▶ určený na používanie v teplejšom počasí, vzdušný, tenký: ľ. kostým, oblek, kabát; ľahké šaty, látky; ľ. úplet; ľahká tkanina, priadza jemná; zabaliť si do kufra ľahšie oblečenie; v lete si oblieka trojštvrťové nohavice a elegantné ľahké topánky
6. ▶ vykonávaný bez námahy a vyvolávajúci dojem svižnosti, pružnosti; lahodný na pohľad; syn. svižný: ľ. krok, skok; ľahká chôdza; ľahké pohyby
7. ▶ určený na oddych, zábavu; syn. oddychový, nenáročný: ľahká literatúra, hudba; ľahké čítanie; na dovolenke dáva prednosť ľahším žánrom
fraz. ľahký ako pavučina/pierko/páper/páperie veľmi málo vážiaci, veľmi ľahký; brať niečo na ľahkú váhu zľahčovať význam niečoho; byť ľahší o niečo a) prísť o niečo (napr. stratou, krádežou) b) minúť istú peňažnú sumu; byť/stať sa ľahkým terčom/cieľom (pre niekoho) a) byť v priamom ohrození, vystavovať sa bezprostrednému nebezpečenstvu b) byť ľahko zraniteľný al. zneužiteľný; hľadať [si] najľahšiu cestičku vyberať si najjednoduchšie riešenie; ísť cestou ľahšieho odporu vyberať si jednoduchšie riešenie; [je to] ľahká/ľahšia cesta (k niečomu) najjednoduchší spôsob, najjednoduchšie riešenie; ľahká korisť [pre zlodejov/páchateľov/násilníkov] a) predmet zle, slabo zabezpečený (pred krádežou) b) dôverčivý, bezbranný al. ľahkovážny človek; ľahká myseľ bezstarostná povaha, jednoduché, bezproblémové myslenie; ľahká smrť pokojná smrť bez fyzického a psychického utrpenia; ľahká žena al. žena/dáma/deva ľahkých mravov a) žena, ktorá poskytuje platený pohlavný styk, prostitútka b) žena, ktorá v pohlavnom živote strieda mužov, žije promiskuitne; ľahké futro (obyč. o žene pochybného správania) ľahkomyseľný, neseriózny človek; ľahký terč/cieľ a) niečo vo väčšej miere ohrozené b) väčšmi zraniteľný al. zneužiteľný človek; mať ľahké nohy (pri chôdzi, tanci, behu) rýchlo a svižne sa pohybovať; mať ľahké pero rýchlo a dobre štylizovať; mať ľahkú hlavu nemať starosti; mať ľahkú ruku zručne (úhľadne) písať; nemať ľahký chlebík ťažko, namáhavo pracovať, zarábať na živobytie; s ľahkým srdcom (niečo robiť, urobiť) bezstarostne, bez zábran

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezstarostný ktorý je bez starosti • ľahkýpohodlnýšťastný: bezstarostný, ľahký, pohodlný život; šťastné detstvopokojnýbezpečný: pokojný, bezpečný spánoktrocha pejor. panský (finančne zabezpečený; o živote) • kniž. fidélny


hladký 1. ktorého povrch al. štruktúra neobsahuje drsnosti, nerovnosti, hrbole, zrnká (op. drsný, drapľavý) • rovný: hladký, rovný povrch; hladká, rovná ľadová plochajemný (op. hrubý): jemná pokožka, jemný krémvyšmýkaný (šmýkaním vyhladený) • expr.: hladučkýhladulinkýhladunkýhladuškýprihladký (príliš hladký)

2. vyznačujúci sa tvarovou jednoduchosťou; bez ozdôb • jednoduchý: hladký, jednoduchý účes; hladká, jednoduchá sadzbarovný (obyč. o šatách jednoduchého strihu); uhladenýexpr.: ulízanýulizkaný (o vlasoch)

3. ktorý je bez prekážok, ťažkostí: hladký štart lietadlaľahký (bez zádrhov; op. ťažký): ľahký chod motora, strojanekomplikovaný (bez komplikácií): nekomplikovaný priebeh operácie, chorobynerušený (plynúci bez prerušovania): nerušený priebeh akcie, generálky

4. p. vypracovaný 5. p. úlisný


jednoduchý 1. ľahko, bez námahy riešiteľný, zvládnuteľný a pod. (op. zložitý) • ľahký (op. ťažký) • nekomplikovaný (op. komplikovaný): jednoduchá, ľahká hra; jednoduchý, ľahký, nekomplikovaný vzorecnenáročný (op. náročný): nenáročná gramatikazákladnýelementárnytriviálnyprimitívny (samozrejmý pre svoju jednoduchosť): nevedieť základné, elementárne, triviálne veciexpr. škôlkarskýškolskýpren. učebnicový: škôlkarské počty; školský, učebnicový príklad

p. aj pohodlný 2

2. ktorý žije, zmýšľa jednoducho (o človeku); svedčiaci o jednoduchosti; založený na jednoduchosti • prostýobyčajný: prostý, obyčajný človek; prostá rečradovýkniž. pospolitý (ktorý je súčasťou spoločenskej väčšiny, bez výnimočného postavenia): radový občan, pospolitý ľudskromnýnenáročný (op. neskromný, náročný): skromné pomery; skromná, jednoduchá stravadiogenovský (akým sa vyznačoval staroveký grécky filozof Diogenes): diogenovský spôsob životahovor. ľudový (nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný pre väčšinu; typický pre väčšinu ľudí): jednoduché, ľudové bývanie; ľudová rečstrohýtriezvy (bez ozdôb, prehnanej zložitosti): jednoduché, strohé, triezve tvary (op. zložité, komplikované) • kniž.: simplicitnýsimplexný; prirodzenýcivilný (jednoduchý v prejave; op. strojený, neprirodzený): prirodzený, civilný prednesprimitívnynedokonalý (odrážajúci jednoduchosť na najnižšom stupni vývoja): primitívne jaskynné kresby; primitívne, nedokonalé nástroje pračlovekaprostoduchýprostodušnýprostomyseľný (vyznačujúci sa jednoduchým myslením; o človeku) • expr.: prostučkýprostunkýprostulinkýjednoduchučký


jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaninyhebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasyľahkýpavučinkovýpavučinkovitýpavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závojpáperistýpáperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavyhladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvárpren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasyexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučkýhebunkýhebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký)

2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelándelikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuťhovor. výberový: výberové maslovyberanýhovor.: fajnovýfajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenielahôdkovýpochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syryexpr. jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabýnepatrnýnebadateľnýľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyksvetlýbledýpastelový (o jemných farbách) • nevtieravýdecentný: nevtieravá, decentná vôňanevýraznýnenápadnýmierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornamentdiskrétnytlmený: diskrétne, tlmené svetlomäkkýnežný: mäkké tóny, nežný hlaspríjemnýlahodnýpoet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfyprejemnenýrafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presnýprecízny: jemná, presná, precízna robota filigránskydetailnýdrobnýkrehkýminuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperkkniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanieexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivýdobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístrojpresný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovaniebystrý: bystrý pozorovací talentvycibrenývybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivýjemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná ženaútlocitnýprejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkusútlykrehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievčakniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črtynežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, rukapren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krásauhladenýkultivovanýdistingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanievyberanýdelikátnyhovor.: fajnovýfajný; noblesnýhovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dámazduchovnenýkniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnenýodb.: eufemickýeufemistický: zjemnený, eufemistický výrazexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1


kyprý 1. pozostávajúci z čiastočiek, ktoré nedržia pevne pokope; ktorý sa ľahko sype, oddeľuje • sypkýzried. sypkavý: pozorovať hru vetra s kyprým, sypkým snehom; sypkavé snehové páperieľahký: sadiť do ľahkej pôdy (prevzdušnenej, drobivej); opatrne spracúvať ľahké cesto (riedke a dobre vykysnuté) • jemnýmäkký: zahryznúť do jemného, mäkkého koláča

2. p. tučný 1


ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taškanízkymalýmuší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhepáperový (ľahký ako páper): padá páperový snehvzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkaninanadýchanýnadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatáchkyprýpórovitýriedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betóntenkýjemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabátexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchýprostýnekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrodpohodlnýbezstarostnýpren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzáciapokojnýtichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavnýnenáročnýsalónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladbahladkýnerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh chorobyhravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážkuexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • miernyslabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malýnepatrnýzried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotykneprízvučnýnedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba

4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétnynemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlánekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava

5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvospotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel

6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný


letný1 súvisiaci s letom, typický pre leto • prázdninovýdovolenkový (týkajúci sa letných prázdnin a dovoleniek): letný, prázdninový detský tábor; letný, dovolenkový bytľahký (obyč. o letnom oblečení): letné, ľahké šaty, blúzy


mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúšpoddajnýohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kovformovateľnýtvárny: formovateľná, tvárna hlinavláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cestojemnýhebkýhodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperkysypkýkyprýľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôdariedkykašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinkýhebučkýhebunký (veľmi al. príjemne mäkký)

2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemnýlahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíkajemnýtlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčnypružnýplynulýharmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systémoblýnevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tvárehud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinký

3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človekcitlivýdobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá ženasúcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechypoddajnýpovoľnýústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahuprístupnýzhovievavýblahosklonnýznášanlivýtolerantnýkniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politiknežnýmilýláskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ľahký, 2. st. ľahší príd.

1. majúci malú váhu (op. ťažký): ľ. vozík, ľ-á noša, ľ-é teleso, ľ. ako pierko; ľ. kov majúci malú špecifickú váhu; ľ. olej, ľ. benzín majúci menšiu hustotu; ľ-á tkanina vyrobená z jemného materiálu; voj. ľ-é delo malého kalibru; voj. ľ. guľomet ľahko prenosný; voj. ľ. tank menší; voj. ľ-é delostrelectvo; ľ. priemysel vyrábajúci spotrebné predmety; ľ-é strojárstvo vyrábajúce menšie stroje a prístroje; šport. ľ-á váha v pästiarstve, v zápasení, vo vzpieraní váha stanovená od určitej hranice po určitú hranicu; ľ-á atletika súhrn určitých športových disciplín; metr. ľ-á doba taktu nedôrazná, neprízvučná, arza; hud. ľ-á doba neprízvučná; ľ-á pôda, ľ-á tehla pórovitá; ľ-é cesto kypré; byť o niečo ľahší menej vážiť, pren. žart. prísť o dačo, stratiť dačo; ľ. vzduch čistý

nech mu je zem ľ-á želanie pokoja mŕtvemu; brať niečo na ľ-ú váhu naľahko, nepripisovať dačomu dôležitosť, význam a pod.; mať ľ-ú ruku zručne, ľahko písať; s ľ-ým srdcom spokojne;

2. dajúci sa bez ťažkosti, bez námahy uskutočniť, dosiahnuť, nie obťažný; jednoduchý: ľ. zárobok, ľ. spôsob; ľ-á vec, ľ-á pomoc, ľ-á úloha; ľ-á reč ktorá sa dá ľahko naučiť; mať ľ-ú prácu s niečím, s niekým málo práce;

3. pokojný, tichý; bezstarostný: ľ. život, ľ-á smrť, ľ-á myseľ; ľ-é svedomie

hovor. mať ľ-ú hlavu nemať starosti; arch. pánboh mu daj ľ-é odpočinutie želanie pokoja nebohému;

4. (o odeve) určený na teplejšie ročné obdobia, na jar a na leto, vzdušný, tenký: ľ. odev, ľ-á sukňa, ľ-é šaty;

5. ľahko stráviteľný: ľ-á strava, ľ-é jedlo, ľ-é mäso; ľ-é víno s menším obsahom alkoholu,

6. majúci slabý účinok, mierny, slabý; malý: ľ. mráz, ľ. mrak, ľ. tieň, ľ. vetrík, ľ. úsmev, ľ. trest; ľ-é zranenie, ublíženie;

7. svižký, pružný: ľ. krok;

pren. vzletný, lahodný (op. vážny, ťažký): ľ. verš, ľ. rytmus; ľ-á hudba estrádna, tanečná; ľ-á komédia menej náročná, zacielená predovšetkým na zábavu;

8. majúci pochybné mravné kvality: ľ-á žena, ľ-é mravy;

ľahko, 2. st. ľahšie prísl.

1. bez námahy, bez ťažkosti: ľ. zrozumiteľný, poznateľný, čitateľný, ľ. si domyslieť, ľ. sa to povie, ľ. sa hovorí, špina ľ. pustí, ľ. si s dakým, s dačím poradiť, ľ. sa môže stať, ľ. dokázať dačo, ľ. sa učiť, ľ. dačomu, dakomu odolať;

2. rýchlo: ľ. zabúdať, ľ. sa vzdať; ľ. zápalný;

3. bezstarostne: ľ. mi je na duši, na srdci;

4. trochu, málo: ľ. sa usmiať, ľ. podfarbený;

5. (o obliekaní) vzdušne, naľahko: ľ. sa obliekať;

6. svižne, pružne: ľ. kráčať;

ľahkosť, -ti ž.

1. pružnosť, svižnosť, hybkosť: kráčať, pohybovať sa s ľ-ou;

2. vzlet, nenútenosť, lahodnosť; zručnosť: ľ. pera, ľ. verša; robiť dačo s ľ-ou

lafký p. ľahký


ľahký (2. st. ľahší, miest. zsl ľahkejší, miest. zsl, vsl ľahčejší) príd. (ľechki, ľeki, lafkí, lefki) csl
1. majúci malú hmotnosť: Ľachkuo prasa sa predávalo na dari, na Noví rok (Dol. Kubín); Tkani pokrovci su ľeki a dobre še z ňima narabia (Brezina TRB); Šak to maš ľefke, to odňeśeš sama (Torysa SAB); Ľekčejše drevo potim u_śe zrubovalo dookola po oblaki (Bodovce SAB)
L. lefkia koňe (Rochovce ROŽ) - zapriahané do povoza s malým nákladom; ľachká zem (Kaľamenová MAR), lachká bielica (Hlboké SEN) - kyprá, pórovitá, sypká pôda; lachkí vós s košinu (Modranka TRN) - s vypletanými košinovými stenami na ľahký náklad; ľachkuo zrno (Jalovec LM) - podradné; ľachká sekera (Priekopa MAR) - úzka s dlhou rúčkou; lachké bráni (Mojmírovce NIT) - poľnohospodársky nástroj s 2 - 3 radmi zubov na kyprenie zoranej pôdy; lachkí cúg (Siladice HLO) - osobný vlak; lachká slípka (Lukáčovce HLO) - nie nosná; lachkí hrnec (Modra) - hrnč. jemne vypracovaný s tenkými stenami; ľehka potkova (Trebišov) - používaná v lete; leki mlatok (Hanušovce n. Top. GIR) - kladivo na pribíjanie podkov
F. lächkí ako piarco (Brusník REV), lechkí ani viatr (Nandraž REV), ľeki jak pavučina (Brezina TRB) - veľmi ľahký
2. nie zložitý, jednoduchý, dajúci sa uskutočniť bez námahy: Ľachkú robotu som mau̯ a dobre son si zarobiu̯ (V. Lom MK); Ej, šak son to ja ňemala lachké po vidaji, šecko bolo na mojéj hlave (Lapáš NIT)
F. maď ľachkí život (Rim. Píla RS) - mať sa dobre; lachká paráda (Čelovce MK) - o nenáročnej práci; lächká prácä ňebíva trvácä (Jasenová DK) - výsledok nekvalitnej práce sa rýchlo pokazí, rýchlo pominie; nech mu dá panbu lachkí otpočinek (Hlboké SEN), nech mu dá panbu lachké papuče (Hlboké SEN) - o mŕtvom; lachká smrt (Bošáca TRČ) - umieranie bez trápenia; chitadz za ľeki koňec (Dl. Lúka BAR) - vyhýbať sa práci, hľadať výhody; braď na ľachkú váhu (Rim. Píla RS) - podceňovať, správať sa nezodpovedne
3. vzdušný, tenký (o odeve, tkanine): Tej bole ľem ot parade, ľem z ľachkeho a rietkeho pláťenka (Čelovce MK); Mam ľechke šati (Remeniny GIR)
4. stráviteľný bez ťažkostí: Mäsko e to chutnuo a ľachkuo, pre choreho dobruo aj pre ďietke (Čelovce MK); To víno bolo lachké (Trakovice HLO); Já mám račié votku, je lachšá (Dol. Súča TRČ); Zo pšeničnej muki bul hľeb najľekši (Kokšov-Bakša KOŠ)
5. obratný, svižný: Akia su vám lechkia tia kone! (Kameňany REV); Do hvór moseli bit kone pevné a lachká noha (Trenč. Závada TRČ)
F. maď ľachkie nohi (Rim. Píla RS) - pružne kráčať
6. pejor. majúci ľahkovážne al. nemravné správanie: Ona bola lachká, dobre že sa rozejšli (Lapáš NIT)
F. ľachkí továr (Rim. Píla RS), lachke futro (Modra), lachká ženská (Bošáca TRČ) - o pobehlici; ľeki rozum (V. Kazimír TRB) - o ľahkovážnom konaní; lechkí na peňíze (Brodské SKA) - márnotratný
7. nemajetný, chudobný: Koj si prehral, tak si už hodne lekší (o peniaze) (Kameňany REV)
F. lachkí človek (Šípkové PIE) - o človeku bez peňazí
8. ľahšie stráviteľné mäso z vnútorností (pečeň, pľúca, srdce, slezina) iba v spoj.: ľachké pľúcá (Bytča); lafké plúca (Terchová ŽIL); ľachká pečeň (Kys. N. Mesto); lachké maso (Rozbehy SEN)


lefký p. ľahký


lechký p. ľahký


leký p. ľahký

ľahký [ľa-, le-] príd
1. kt. má relatívne malú hmotnosť, op. ťažký: lechkosti se wzhůru táhnu lehké, dolu sáknu ťežké (CC 1655); kamenia lachkeho na kominy a okna a kde sa sklepilo (DOMANIŽA 1697); predessle mjri, lechké y tesské wáhi zrussili (VP 1764); petoritum: lahký wúz, hintow; liburna: potočny hagow, lahky hagow, lod; celox: lahky hagow riečna loď; rorarij milites: lahkég zbrogj wogáci; expediti eqvites: lahcy konjci ľahká jazda; veles: lahky kozák ľahkoodenec (KS 1763); takoweho wogska chevaux-legers, to gest lechkých dragoniow (Kur 1782) ľahkej jazdy; do plének z lechkího plátna obwili (umrlca) (BR 1785) z jemného; grunt piskowity a lachky (WL 1789)
F. každému swe brjme težssj, v gineho ma za lechssj (Se 18. st) vlastné problémy sú najťažšie; vážiť si za ľ-ú vec nevážiť si: (ženy) za lechku wecz sobe waziti nemame (BAg 1585)
2. ľahko dosiahnuteľný, nie obťažný: odtud spaseňý twé čekag, neb gest snádne, lechké (CC 1655); poradilo mu wlastnj milowanj, aby mladence zabil, co když lechkym spusobem učiniť mohl, manželku k pomoci namluvil; lechkym spusobem (SK 1697) ľahko; práca lachká (MP 1718); lehky porod (TT 1745); lechka gest cesta do pekla (MC 18. st)
3. pokojný, tichý, príjemný: Bože, račz mu daty lechké blahoslawene skončeny (AgS 1708) želanie pokojnej smrti; noci twrde a tesske obratili se nam na lechke (SQ 1781)
F. náb prosiť za ľ. súd boží želať mŕtvemu spasenie: prosil za lahky sud boži (KT 1753)
4. (o ľahko pohyblivých veciach) svižný, rýchly, prudký: agilis: čerstwy, lahky, ohybny; levipes: lahkónohy, lahkych noh (KS 1763);
x. pren lehky gazyk wsse zgewuge (NK 1721) veľavravný
5. (o jedle) ľahko stráviteľný; (o víne) obsahujúci menej alkoholu: w lechkim wyne (LR1 17. st); lechki pokrm (SPr 1783); lekssi gest woda z winom gako wino ciste (PR 18. st)
6. majúci nízku, malú hodnotu, neveľký: lehká škoda (ASL 1676); penyezy nyemam, neb nebohy pan welmy lachkim pokladem ma nechal (MODRA 1680)
7. slabý, mierny: žaludkowý lehky elixyr (TT 1745); lahka ťažoba; lahka zymnička; lahke uďereny (KS 1763); urázki bár ťasské, bár lachké býwagú (BlR 18. st)
8. (o ľuďoch) majúci pochybné morálne kvality: mne pan za lechkeho czlowieka poczita (TRENČÍN 1529); ambubajae: nanichodné, lahké, nečisté ženi (KS 1763) prostitútky
F. kdo snadno rečam weri, lechke srdce máwa (GV 1755) ľahkoverný človek nie je schopný hlbokého citu
P. atpn Lehky (v Prievidzi 1407); Egidium Lachky (v Hrkovciach 1427)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ĽAHKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 126×, celkový počet lokalít: 40, najčastejšie výskyty v lokalitách:
BRUSNO (obec CHRENOVEC-BRUSNO), okr. PRIEVIDZA – 11×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 9×;
PRIEVIDZA III-NECPALY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 8×;
VEĽKÉ STANKOVCE (obec TRENČIANSKE STANKOVCE), okr. TRENČÍN – 7×;
MALÉ STANKOVCE (obec TRENČIANSKE STANKOVCE), okr. TRENČÍN – 6×;
PUSTÝ CHOTÁR (obec BELADICE), okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 6×;
UHROVEC, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 6×;
PODHORIE (obec BELUŠA), okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 5×;
SEBEDRAŽIE, okr. PRIEVIDZA – 5×;
KREMNICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 4×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

a že je ľahké et qu'il est facile
čo je ľahké, je ce qui est facile est
je všetko ľahké, všetko tout est facile, tout est
ľahká hmla ako dym un brouillard léger comme la fumée
ľahké čítať v srdci facile de lire dans le coeur
ľahký a nepotopiteľný, slúži légère et insubmersible, qui sert
ľahký flór na pleciach cette gaze aux épaules
že čo je ľahké que ce qui est facile
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu