Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

ľad -u m.

1. tuhé skupenstvo vody, voda v zamrznutom stave: prírodný, umelý ľ.; suchý ľ.; ľ. sa topí

2. hovor. šport. ľadová plocha, klzisko: boj mužstiev na ľ-e

studený ako ľ. veľmi; byť ako ľ. veľmi studený; lámať ľ-y; ľ., ľ-y sa láme (-u), ľ-y sa pohli napätie povolilo; nechať niekoho na ľ-e, byť, ostať na ľ-e v zlej situácii; tancovať na tenkom ľ-e; Matej ľ-y láme okolo Mateja sa začína jar;

ľadový príd.

1. súvisiaci s ľadom: ľ-á plocha klzisko; ľ. hokej; ľ-é kryhy; ľ-é kvety za mrazu na oknách; ľ. medveď; geol. ľ-á doba v štvrtohorách; v geogr. názvoch Ľ-é more; Dobšinská ľ-á jaskyňa

2. studený ako ľad: ľ-é ruky;

pren. ľ. pohľad nepriateľský

(traja) ľ-í muži, svätí obyč. chladné dni okolo 12. – 14. mája;

ľadovo prísl.: ľ. studený vietor; ľ. odmietnuť ponuku;

ľadík -a m. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ľad ‑u m.; ľadový; ľadovo prísl.; ľadík ‑a m.

ľadový -vá -vé 2. st. -vejší príd.

ľadový -vá -vé príd. 1. ▶ súvisiaci s ľadom; tvorený al. pokrytý ľadom: ľ. kryštál, kryštálik, cencúľ, kvapeľ; ľadová kryha; ľadové krúpy; sneh s ľadovou kôrou; ľ. obal na elektrických drôtochgeol. ľadová doba štvrtohory; ľadová jaskyňa majúca takú nízku priemernú teplotu, že sa v nej po celý rok udržuje ľad; geogr. ľadový vrch odtrhnutý kus pevninského ľadovca unášaný morskými prúdmi; Ľadový štít tretí najvyšší štít Vysokých Tatier; Severný ľadový oceán obklopujúci severný pól; vin. ľadové víno vzácne víno vyrábané zo zamrznutých bobúľ hrozna; tech. ľadový generátor zariadenie na výrobu umelého ľadu; šport. ľadový hokej zimná kolektívna športová hra na ľade, pri ktorej sa korčuľujúci hráči usilujú hokejkou dostať puk do brány súpera; zool. medveď ľadový Ursus maritimus, syn. medveď biely, žijúci v polárnych oblastiach; kačica ľadová Clangula hyemalis, syn. ľadovka dlhochvostá, na Slovensku vzácny druhDemänovská ľadová jaskyňa národná prírodná pamiatka v Nízkych Tatrách; Dobšinská ľadová jaskyňa národná prírodná pamiatka v Slovenskom raji v Spišsko-gemerskom krase, patriaca do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO; ľadová plocha klzisko, ľad; ľadové lezenie po ľadových stenách, ľadolezectvo; ľadové sochárstvo používajúce ľad ako materiál; ľadový šalát bežné označenie hlávkového šalátu s krehkými pílkovitými listami a sladkastou chuťou, bot. šalát siaty hlávkový ľadový Lactuca sativa subsp. capitata f. nidus jaggeri
2. 2. st. -vejší expr. ▶ majúci veľmi nízku teplotu, veľmi, mimoriadne studený, mrazivý: ľ. vietor, dych; ľ. zábal, obklad; ľadová voda, rieka; ľadové šatne nevykurované; ruky mala čoraz ľadovejšie; dať si ľadovú sprchu; pren. Šebastiána oblial ľadový pot. [A. Hykisch] veľmi sa preľakol □ ľadový čaj, ľadová káva špeciálne pripravované nápoje s čajovým al. kávovým základom, konzumované veľmi vychladené
3. 2. st. -vejšíktorý je veľmi chladný, odmeraný al. nepriateľský: ľ. úsmev; ľ. cynizmus; ľadová kráska; mať ľadové srdce kruté; jeho oči boli ešte ľadovejšie
fraz. ľadová sprcha nečakané nepríjemné prekvapenie, rozčarovanie; ľadové kvety námraza na oknách v podobe kvetov vytvorených kryštálikmi ľadu; ľadové medvede al. ľadoví medvedi otužilci plávajúci v zime vonku, vo veľmi studenej vode ◘ parem. [traja] ľadoví muži obyč. chladné dni okolo 12. - 14. mája na sv. Pankráca, Serváca a Bonifáca

chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mliekochladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené vínovychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá pieckačerstvýsviežiosviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrineľadovýmrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduchdrsnýnevľúdnyneprívetivýkniž. nehostinnýsurovýostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severáksychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasiepren. zubatý: slnko je už zubatéprichladný (priveľmi chladný)

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavurozumovýracionálny: rozumový, racionálny typ človekachladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosťtriezvyrozvážny: triezvy, rozvážny umpokojnýstoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha

3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavýľahostajnývlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažnézdržanlivýrezervovanýneutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťahľadovýmramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvárstrohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slovodmeranýneprístupný: byť k niekomu odmeranýstudený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosťnevľúdnyneprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľadhovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobenýúsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a neláskufrigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálnyformálnyúradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase


ľadový 1. p. studený 1 2. p. nevľúdny 1, odmeraný 1


nenávistný naplnený nenávisťou, silným nepriateľstvom (op. priateľský, milý) • nevraživýnepriateľský: k svojim kolegom mal nenávistný, nevraživý postojexpr. vražednýpren. ľadový: premeral si nás vražednými, ľadovými očamiexpr.: satanskýsatanášskydiabolský (naplnený veľkou nenávisťou): spriadal nenávistné, satanské, diabolské plány; vysmieval sa mu satanským, satanášsky smiechompren.: pichľavýbodavý: nemohol zniesť ich pichľavé, bodavé rečipren. supí: supí pohľad


nepriateľský 1. pociťujúci nepriateľstvo, nenávisť, odpor; svedčiaci o tom (op. priateľský) • znepriatelenýrozvadený: stáli tu proti sebe dva nepriateľské, znepriatelené tábory; znepriatelení, rozvadení sokovianenávistnýnevraživýexpr. vražedný (o prejave intenzívneho nepriateľstva): nenávistný, nevraživý pohľad; nepriateľský, vražedný úmyselpren. ľadový: ľadové prijatie

2. patriaci k nepriateľom, protivníkom, odporcom (op. priateľský) • protivníckykniž. zastar. protivný: bojovať s nepriateľským, protivníckym, protivným vojskomsokovskýrivalský

p. aj opačný 2


nevľúdny 1. ktorý nemá v sebe milotu, vľúdnosť; svedčiaci o nedostatku vľúdnosti (op. vľúdny) • neprívetivýnemilýneláskavý: nevľúdny, neprívetivý pán; dostalo sa nám neprívetivého, nemilého, neláskavého prijatiamrzutýnamrzenýnevrlýnamosúrenýkniž. moróznyhovor. pejor. cerberovský (dávajúci najavo nepríjemnú náladu; svedčiaci o nepríjemnej nálade): mrzutý, nevrlý, morózny človek; namrzený, namosúrený, nevrlý, cerberovský výzorzamračenýmračnýzamosúrenýpochmúrnypošmúrnyzachmúrenýchmúrnyzastar. zahúlený (naplnený nevôľou, mrzutosťou; op. veselý): mračný, zamračený, namosúrený predavač; vrhnúť zamračený, zachmúrený, zahúlený pohľad; mať nevľúdnu, pochmúrnu, chmúrnu náladustudenýchladnýodmeraný (bez vrúcnosti, srdečnosti; op. srdečný, teplý): studené, chladné privítanie; chladné, odmerané správaniemrazivýodmietavýpren. ľadový (svedčiaci až o nevraživosti, pohŕdaní a pod.): mrazivá, odmietavá odpoveď; mrazivý, odmietavý postoj voči niekomupren. expr. kyslý

p. aj nepríjemný; zlý

2. ktorý vyvoláva stiesňujúci, zlý pocit, dojem (op. vľúdny) • neprívetivýnepríjemnýzlý: nevľúdne, neprívetivé, nepríjemné, zlé počasiekniž. nehostinnýdrsný (obyč. nevhodný pre život; op. pohostinný, malebný): nehostinný dom; nehostinný, drsný krajpochmúrnypošmúrnychmúrny (op. veselý): pochmúrne, chmúrne okolie domuťaživýsmutnýkniž. ponurý (vyvolávajúci až depresiu): ťaživé, smutné ráno; ponurá izba


odmeraný 1. ktorý necíti al. neprejavuje citovú náklonnosť; svedčiaci o citovej ľahostajnosti, chlade (op. srdečný) • zdržanlivýstrohýchladný: odmerané, zdržanlivé správanie; byť odmeraný, strohý, chladný voči niekomuľahostajnýnevšímavýneosobný (bez citovej zaujatosti): pozrel na neho ľahostajným, nevšímavým pohľadom; neosobné prečítanie rozsudkuupätý (veľmi kontrolujúci svoje citové prejavy): odmerané, upäté vystupovanieneprístupný (brániaci sa citovej náklonnosti a jej prejavom): neprístupný úradníkneprívetivýnevľúdnynemilýstudenýľadový (bez prívetivosti, vľúdnosti): neprívetivé, nemilé, studené, ľadové prijatie hosťa; neprívetivý, nevľúdny postoj voči niekomusuchýoficiálnyrezervovaný (neprezrádzajúci citovú zaujatosť): suchý, oficiálny tón reči; rezervovaná odpoveďúsečnýstrmýrázny (spojený s istou drsnosťou, odmietaním): úsečná, strmá reč; strmý, rázny spôsob úradovaniaprísny: povedať niečo odmeraným, prísnym hlasom (op. láskavým, teplým) • odmietavýpren. kožený (ktorý nedovolí ani náznak pozitívnych citových pohnutí al. ich prejavov): odmietavý, kožený výraz tvárehovor. škrobený (neprirodzene sa kontrolujúci v citových prejavoch a pod.; op. uvoľnený): odmeraný, škrobený človek; mať škrobené spôsoby

2. p. pravidelný 3


studený 1. ktorý vzbudzuje pocit chladu, ktorý má nízku teplotu, veľmi chladný (op. teplý, horúci) • chladný: opierať sa o studenú, chladnú stenuchladený (op. nechladený): chladené nápojeľadovýmrazivýmraziaci (ktorý mrazí, ktorý je studený ako ľad): ľadové ruky priložila na čelo; mrazivý severný vietorzimomravýzimomrivý (naháňajúci zimomriavky) • nár. zimný: zimomravé ráno; drsný (stále studený a ťažko znesiteľný): drsné podnebieexpr. zried.: studenkastýstudenkavý (trocha studený)

2. p. chladný 1, 3 3. p. mŕtvy1 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ľadový príd. zried. majúci vlastnosti ľadu; ľadový, studený a klzký ako ľad: ľ. chlad (Hviezd.); pren. ľ-á tvár (Vaj.) chladná, ľadová, neprívetivá


ľadový príd.:

1. utvorený, pochádzajúci z ľadu, obsahujúci ľad: ľ-é kvety, ľ-é kry; geogr. Ľadové more; geol. ľ-á doba v štvrtohorách;

2. veľmi studený, chladný, mrazivý: ľ. obklad, ľ. chlad, ľ. vietor;

3. expr. odmeraný, chladný, neprívetivý: ľ. výraz tváre, ľ. pohľad;

ľadovo prísl.

1. veľmi chladno, studeno: ľ. studený veľmi;

2. expr. chladno, bez citu: Ako ľadovo to vyslovila! (Žáry);

ľadovosť, -ti ž. chladnosť

ľadový príd. (ledoví)
1. csl utvorený z ľadu: ľadová sťena (Radvaň BB)
2. strsl, zsl, miest. abov veľmi studený: Dám ti ladoví umšlág na čelo (Likavka RUŽ); Akia máž ledovia ruki (Kameňany REV); Dakedi po pazuchi vo vodze ľadovej staľi, a tag zme tote konope rucaľi, co zme vedz odľežeľi (Kokšov-Bakša KOŠ)
L. ledoví muži (Hor. Orešany TRN) - májové dni, tzv. zmrznutých svätých (Pankrác, Servác, Bonifác), keď býva chladnejšie s prízemnými mrazíkmi
3. jzsl pripomínajúci ľad leskom, tvarom alebo inými vlastnosťami
L. ledoví muškát (Nitr. Hrádok NZ) - popínavý muškát


ledový p. ľadový

Zvukové nahrávky niektorých slov

kruhom a ľadovým poľom polaire et la banquise
marca, ľadové polia nám mars, les champs de glace nous
míle od ľadového poľa milles de la banquise
päť či šesť ľadových cinq ou six montagnes de glace
plavba pod ľadovou bariérou navigation sous la banquise
pred ľadovou bariérou zastaviť arrêter devant la banquise
v ľadovom pancieri, sa dans sa carapace, s'
že ľadové pole je que la banquise est
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu