ľútosť -ti ž. 1. ▶ pocit účasti, pochopenia pre starosti, pre utrpenie, bolesť a pod. iných, poľutovanie; syn. súcit, sústrasť: úprimná ľ.; prejav ľútosti; vyjadriť veľkú ľ. nad úmrtím, nad stratou niekoho; vzbudzovať ľ.; hľadieť na niekoho s ľútosťou; cítil k nej nesmiernu ľ.; nepotrebuje ľ., ale pomoc; Starca premkla clivá a súcitná ľútosť. [J. Lenčo]; Hnevala sa na jej falošnú ľútosť, ktorou upokojovala utrápené vdovy. [L. Hrubý] □ práv. účinná ľútosť zánik trestnosti, ak sa páchateľ dobrovoľne prizná, zabráni škode al. napraví škodlivé následky trestného činu □ mať, nemať ľútosť s niekým ľutovať, neľutovať niekoho
2. (i nad čím; za čím, za kým; z čoho) ▶ duševný stav vyznačujúci sa smútkom, skľúčenosťou, trápením; syn. zármutok, žiaľ: pocit hlbokej ľútosti; ľ. nad stratou manžela; ľ. z lúčenia; prejaviť ľ. nad previnením; srdce jej skoro puklo od ľútosti; od veľkej ľútosti jej vyhŕkli slzy; skonštatoval to s ľútosťou v hlase; Premkla ma ľútosť, že to trvalo tak krátko. [E. Dzvoník]; Spomínal si na brata aj on, a krutá ľútosť mu stískala hrdlo. [KŽ 1959]; Dodnes cítim ľútosť a žiaľ, že svoju dcéru už nikdy neuvidím. [VNK 2001]
◘ fraz. bez ľútosti nemilosrdne, kruto; na [svoju] veľkú ľútosť s vedomím al. prejavom (osobnej) účasti na niečom nepríjemnom, nežiaducom