Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

ľútosť -i ž.

1. súcit, sústrasť: vzbudzovať ľ.; bez ľ-i nemilosrdne

2. duš. bolesť, žiaľ: ľ. nad stratou priateľa, za priateľom

mať ľ. (s chorým ap.) ľutovať (chorého ap.)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ľútosť ‑i ž.

ľútosť -ti ž. 1. ▶ pocit účasti, pochopenia pre starosti, pre utrpenie, bolesť a pod. iných, poľutovanie; syn. súcit, sústrasť: úprimná ľ.; prejav ľútosti; vyjadriť veľkú ľ. nad úmrtím, nad stratou niekoho; vzbudzovať ľ.; hľadieť na niekoho s ľútosťou; cítil k nej nesmiernu ľ.; nepotrebuje ľ., ale pomoc; Starca premkla clivá a súcitná ľútosť. [J. Lenčo]; Hnevala sa na jej falošnú ľútosť, ktorou upokojovala utrápené vdovy. [L. Hrubý]práv. účinná ľútosť zánik trestnosti, ak sa páchateľ dobrovoľne prizná, zabráni škode al. napraví škodlivé následky trestného činu □ mať, nemať ľútosť s niekým ľutovať, neľutovať niekoho
2. (i nad čím; za čím, za kým; z čoho) ▶ duševný stav vyznačujúci sa smútkom, skľúčenosťou, trápením; syn. zármutok, žiaľ: pocit hlbokej ľútosti; ľ. nad stratou manžela; ľ. z lúčenia; prejaviť ľ. nad previnením; srdce jej skoro puklo od ľútosti; od veľkej ľútosti jej vyhŕkli slzy; skonštatoval to s ľútosťou v hlase; Premkla ma ľútosť, že to trvalo tak krátko. [E. Dzvoník]; Spomínal si na brata aj on, a krutá ľútosť mu stískala hrdlo. [KŽ 1959]; Dodnes cítim ľútosť a žiaľ, že svoju dcéru už nikdy neuvidím. [VNK 2001]
fraz. bez ľútosti nemilosrdne, kruto; na [svoju] veľkú ľútosť s vedomím al. prejavom (osobnej) účasti na niečom nepríjemnom, nežiaducom

ľútosť 1. p. súcit 2. p. smútok


ľutovať 1. pociťovať súcit, mať citovú účasť s niekým (v trápení) • mať ľútosťmať súcit: ľutoval trpiacich; mal súcit s trpiacimicítiťkniž.: spolucítiťsúcitiť (s niekým): cítil, spolucítil s každým ukrivdenýmhovor.: šianaťšanovať: šianal, šanoval deti bez matiek

2. pociťovať žiaľ a nespokojnosť s niečím • banovať: ľutoval, banoval svoj čin; banoval, že neprišlamrzieť (neos.): mrzí ma toexpr. kajať sakniž. želieť (ľutovať svoje činy): kajal sa za prečin; želel svoju minulosťľútiťľútostiťžialiť (zároveň sa trápiť): ľútostila, žialila nad synovým neúspechomkniž. žalostiťnár. expr. ľútať si (Tatarka)

3. p. šetriť 1


smútok stav mysle prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou: zmocňoval sa ho veľký smútokzármutok: spôsobiť niekomu hlboký zármutokclivotaclivosť: pochytila ho clivota, clivosťžiaľ (veľký smútok): plakať, piť od žiaľuľútosť (duševná bolesť): ľútosť za priateľomsvetobôľ (nespokojnosť so svetom, životný pesimizmus): romantický svetobôľbôľbolesť (duševné utrpenie): bôľ, bolesť za rodičmichmúra (smútok v tvári): chmúra mu prešla po čelekniž. žalosť: prežíval žalosť zo straty blízkehopoet.: stesktrud (Rázus)rmut (Figuli)nár. pokora (Kukučín)


súcit pocit účasti, priateľského porozumenia, pochopenia pre nešťastie, utrpenie iného: hlboký súcit, hľadieť na niekoho so súcitompoľutovanie: prípad na poľutovanieľútosť: svojím výzorom vzbudzuje ľútosťsústrasť (účasť na utrpení iného): prejaviť, vysloviť sústrasť pozostalýmľútostivosťzľutovaniezmilovanie (súcit s trpiacim): prosiť o zľutovanie, o zmilovaniemilosrdenstvo: prejavovať milosrdenstvouznanie: nemá uznaniamilosť: byť odkázaný na niečiu milosťspoluúčasťkniž. spolucíteniekniž. spolucit (Timrava)zastaráv. súcitenie (Jégé)kniž. útrpnosť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ľútosť, -ti ž.

1. súcit, poľutovanie, sústrasť: cítiť ľ. s úbožiakom, vzbudzovať ľ., pocitiť ľ. k dieťaťu, s ľ-ou dačo vyznať, nepozná ľ-i, má ľ. nad ľudským nešťastím, vykonať dačo z ľ-i, majte ľ.; trestať bez ľ-i bez zľutovania, nemilosrdne, kruto; hospodár mal ľ. nad ňou zmiloval sa;

2. žiaľ, zármutok, bôľ, duševná bolesť: ľ. za materou; ľ. nad stratou dobrého priateľa; plakať od ľ-i; práv. účinná ľ.

Morfologický analyzátor

ľútostiť nedokonavé sloveso
(ja) ľútostím VKesa+; (ty) ľútostíš VKesb+; (on, ona, ono) ľútostí VKesc+; (my) ľútostíme VKepa+; (vy) ľútostíte VKepb+; (oni, ony) ľútostia VKepc+;

(ja som, ty si, on) ľútostil VLesam+; (ona) ľútostila VLesaf+; (ono) ľútostilo VLesan+; (oni, ony) ľútostili VLepah+;
(ty) ľútosti, ľútosť! VMesb+; (my) ľútosťme, ľútostime! VMepa+; (vy) ľútosťte, ľútostite! VMepb+;
(nejako) ľútostiac VHe+;

ľútosť podstatné meno, ženský rod

(jedna) ľútosť; (bez) ľútosti; (k) ľútosti; (vidím) ľútosť; (o) ľútosti; (s) ľútosťou;

(štyri) ľútosti; (bez) ľútostí; (k) ľútostiam; (vidím) ľútosti; (o) ľútostiach; (s) ľútosťami;

ľútosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) ľútosť
G (bez) ľútosti
D (k) ľútosti
A (vidím) ľútosť
L (o) ľútosti
I (s) ľútosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) ľútosti
G (bez) ľútostí
D (k) ľútostiam
A (vidím) ľútosti
L (o) ľútostiach
I (s) ľútosťami

Zvukové nahrávky niektorých slov

ľútosť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor