ľútosť -i ž.
1. súcit, sústrasť: vzbudzovať ľ.; bez ľ-i nemilosrdne
2. duš. bolesť, žiaľ: ľ. nad stratou priateľa, za priateľom
□ mať ľ. (s chorým ap.) ľutovať (chorého ap.)
ľútosť -ti ž. 1. ▶ pocit účasti, pochopenia pre starosti, pre utrpenie, bolesť a pod. iných, poľutovanie; syn. súcit, sústrasť: úprimná ľ.; prejav ľútosti; vyjadriť veľkú ľ. nad úmrtím, nad stratou niekoho; vzbudzovať ľ.; hľadieť na niekoho s ľútosťou; cítil k nej nesmiernu ľ.; nepotrebuje ľ., ale pomoc; Starca premkla clivá a súcitná ľútosť. [J. Lenčo]; Hnevala sa na jej falošnú ľútosť, ktorou upokojovala utrápené vdovy. [L. Hrubý] □ práv. účinná ľútosť zánik trestnosti, ak sa páchateľ dobrovoľne prizná, zabráni škode al. napraví škodlivé následky trestného činu □ mať, nemať ľútosť s niekým ľutovať, neľutovať niekoho 2. (i nad čím; za čím, za kým; z čoho) ▶ duševný stav vyznačujúci sa smútkom, skľúčenosťou, trápením; syn. zármutok, žiaľ: pocit hlbokej ľútosti; ľ. nad stratou manžela; ľ. z lúčenia; prejaviť ľ. nad previnením; srdce jej skoro puklo od ľútosti; od veľkej ľútosti jej vyhŕkli slzy; skonštatoval to s ľútosťou v hlase; Premkla ma ľútosť, že to trvalo tak krátko. [E. Dzvoník]; Spomínal si na brata aj on, a krutá ľútosť mu stískala hrdlo. [KŽ 1959]; Dodnes cítim ľútosť a žiaľ, že svoju dcéru už nikdy neuvidím. [VNK 2001] ◘ fraz. bez ľútosti nemilosrdne, kruto; na [svoju] veľkú ľútosť s vedomím al. prejavom (osobnej) účasti na niečom nepríjemnom, nežiaducom
ľútosť 1. p. súcit 2. p. smútok
ľutovať 1. pociťovať súcit, mať citovú účasť s niekým (v trápení) • mať ľútosť • mať súcit: ľutoval trpiacich; mal súcit s trpiacimi • cítiť • kniž.: spolucítiť • súcitiť (s niekým): cítil, spolucítil s každým ukrivdeným • hovor.: šianať • šanovať: šianal, šanoval deti bez matiek
2. pociťovať žiaľ a nespokojnosť s niečím • banovať: ľutoval, banoval svoj čin; banoval, že neprišla • mrzieť (neos.): mrzí ma to • expr. kajať sa • kniž. želieť (ľutovať svoje činy): kajal sa za prečin; želel svoju minulosť • ľútiť • ľútostiť • žialiť (zároveň sa trápiť): ľútostila, žialila nad synovým neúspechom • kniž. žalostiť • nár. expr. ľútať si (Tatarka)
3. p. šetriť 1
smútok stav mysle prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou: zmocňoval sa ho veľký smútok • zármutok: spôsobiť niekomu hlboký zármutok • clivota • clivosť: pochytila ho clivota, clivosť • žiaľ (veľký smútok): plakať, piť od žiaľu • ľútosť (duševná bolesť): ľútosť za priateľom • svetobôľ (nespokojnosť so svetom, životný pesimizmus): romantický svetobôľ • bôľ • bolesť (duševné utrpenie): bôľ, bolesť za rodičmi • chmúra (smútok v tvári): chmúra mu prešla po čele • kniž. žalosť: prežíval žalosť zo straty blízkeho • poet.: stesk • trud (Rázus) • rmut (Figuli) • nár. pokora (Kukučín)
súcit pocit účasti, priateľského porozumenia, pochopenia pre nešťastie, utrpenie iného: hlboký súcit, hľadieť na niekoho so súcitom • poľutovanie: prípad na poľutovanie • ľútosť: svojím výzorom vzbudzuje ľútosť • sústrasť (účasť na utrpení iného): prejaviť, vysloviť sústrasť pozostalým • ľútostivosť • zľutovanie • zmilovanie (súcit s trpiacim): prosiť o zľutovanie, o zmilovanie • milosrdenstvo: prejavovať milosrdenstvo • uznanie: nemá uznania • milosť: byť odkázaný na niečiu milosť • spoluúčasť • kniž. spolucítenie • kniž. spolucit (Timrava) • zastaráv. súcitenie (Jégé) • kniž. útrpnosť
ľútosť, -ti ž.
1. súcit, poľutovanie, sústrasť: cítiť ľ. s úbožiakom, vzbudzovať ľ., pocitiť ľ. k dieťaťu, s ľ-ou dačo vyznať, nepozná ľ-i, má ľ. nad ľudským nešťastím, vykonať dačo z ľ-i, majte ľ.; trestať bez ľ-i bez zľutovania, nemilosrdne, kruto; hospodár mal ľ. nad ňou zmiloval sa;
2. žiaľ, zármutok, bôľ, duševná bolesť: ľ. za materou; ľ. nad stratou dobrého priateľa; plakať od ľ-i; práv. účinná ľ.
(jedna) ľútosť; (bez) ľútosti; (k) ľútosti; (vidím) ľútosť; (hej) ľútosť!; (o) ľútosti; (s) ľútosťou;
(štyri) ľútosti; (bez) ľútostí; (k) ľútostiam; (vidím) ľútosti; (hej) ľútosti!; (o) ľútostiach; (s) ľútosťami;