Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

ľúto vetná prísl. v neos. vetách je, prišlo mu ľ.

1. ľutuje niekoho, súcití s niekým: je mu ľ. chorého otca

2. mrzí, trápi ho: prišlo mu ľ., že odíde; je mi (veľmi) ľ. (veľmi) ľutujem (ospravedlnenie)

3. je mu clivo, banuje: je mu ľ. za mladosťou

4. ľutuje (stratu, námahu ap.): je mu ľ. peňazí (na cestu), roboty

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ľúto vetná prísl.

ľúto prísl. iba vo vetnom základe so slovesami byť, prísť v neosobnom použití 1. (komu koho) ▶ mať pocit ľútosti, pocítiť ľútosť k niekomu, súcit s niekým (v nešťastí, v trápení a pod.), súcitiť: prišlo mu matky ľ.; je mi jej ľ.; bolo im ľ. chorého dieťaťa; Je teraz taký osamotený a v jeho očiach je toľko smútku, že mi ho príde ľúto. [M. Zelinka]; Prišlo mi ho ľúto a súcitne som ho objal okolo ramien. [Slo 2002]
2. (komu za kým, za čím; s vedľajšou vetou; s neurčitkom) ▶ precítiť smútok, clivotu za niečím, za niekým, smútiť, žialiť, cnieť sa: prišlo jej za ním ľ.; je mu ľ. za mladosťou; bude nám za vami ľ.; bolo mi ľ., že už odchádza; je mi ľ. opustiť tento dom a záhradu; Nie je vám ľúto rozlúčiť sa s nimi [s obrazmi]? [LT 1998]
3. (komu s vedľajšou vetou) ▶ mať pocit nespokojnosti, výčitiek, ľutovať; mrzieť, trápiť: je mi ľ., že to tak zle dopadlo; je mi ľ. (toho), čo sa stalo; bolo mu ľ., že tomu venoval toľko času; Ale mi zase bolo ľúto, že ma majú všetci za blázna. [V. Šikula]je mi ľúto nedá sa nič robiť (výraz rezignácie); je mi to ľúto (ospravedlnenie) ľutujem
4. (komu čoho) ▶ nechcieť niečo stratiť, nechcieť do niečoho investovať, banovať: je im ľ. vyhodených peňazí; prišlo jej ľ. strateného času; bolo mu ľ. každej koruny; bolo im ľ. každej premárnenej minúty, príležitosti; človeku je ľ. vyhodiť plesnivý lekvár; Bolo mi ľúto peňazí na vlak. [D. Dušek]; Sneh sa topí, stráca, a ľúto ti ho nepríde. [L. Ballek]

uľútostiť sa, uľútostniť sa pocítiť ľútosť voči niekomu, niečomu: uľútost(n)il sa nad prosiacim a pomohol muneos.: uľútiť saprísť ľútoexpr. neos. zľútiť sa: uľútilo sa, zľútilo sa mu starej ženy; prišlo jej ľúto, že ju nepozvalirozľútostiť sarozľútostniť sarozžialiť sa (prepadnúť ľútosti, žiaľu): rozľútost(n)il sa, rozžialil sa sám nad seboukniž. zželieť sa: zželelo sa mi samej seba

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ľúto vetná prísl. v neos. vetách je, bolo, bude, prišlo mi (ti, mu, jej, nám, vám, im) ľúto;

1. (koho, čoho, s neurč. i so spoj. že) mám (máš...) pocit ľútosti, zármutku, bolesti, žiaľu nad dakým al. z dačoho, mám (máš...) súcit s dakým; ľutujem (ľutuješ...) dakoho, dačo: Vieš, Jano, prišlo mi ťa ľúto. (Urb.) Možno im aj ľúto bolo zbedačeného ľudu. (Fr. Kráľ) Bolo mu ľúto krásnej tkaniny. (Vaj.) Matke Žive ľúto bolo dívať sa na toľkú skazu. (Vlč.) Ľúto mu bolo odrazu, že nemal matku. (Ondr.) „Bude vám ľúto!“ zvolala. (Kuk.)

2. (so spoj. že i bez spoj.) mrzí ma (ťa, ho...), trápi ma (ťa, ho...): Je mi ľúto, že zobudil chlapca. (Heč.) Bolo nám ľúto, ale na návštevy nezbývalo mnoho času. (Kuk.)

3. (za kým, za čím) je, bolo, bude mi (ti...) smutno, clivo, banujem (-eš...), cnie sa mi (ti...): Adam pri kare nemohol vydržať; ľúto mu bolo za otcom. (Jégé) Ej, za jedným mi len bude vždy ľúto, to nezabudnem nikdy! (Stod.)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor