Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

ľúbiť -i nedok.

1. prechovávať k niekomu ľúbostné city, milovať, mať rád: ľ. ženu, verne sa ľ-ia

2. pociťovať k niekomu (neerotickú) lásku, sympatie, milovať, mať rád, op. nenávidieť: ľ. deti, vlasť

3. hovor. mať v obľube, mať rád: ľ. dobré jedlo, ľ-i si vypiť

// ľúbiť sa

1. páčiť sa: dievča sa mu ľ-i; ľ-i sa mu, že ...

2. byť vhod, páčiť sa: robí, ako sa mu ľ-i; nech sa ľ-i zdvorilostná formula (pri ponúkaní)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ľúbiť ‑i ‑ia nedok.; ľúbiť sa

ľúbiť -bi -bia ľúb! -bil -biac -biaci -bený -benie nedok. 1. (koho) ▶ prežívať hlbokú citovú a obyč. aj telesnú náklonnosť k inej osobe; prejavovať ľúbostný cit, lásku; syn. milovať: oddane, verne ľ.; nikdy ju neprestal ľ.; manžela úprimne ľúbi; naozaj ju tak veľmi ľúbil?; ľúbila ho z celého srdca
2. (koho, čo) ▶ pociťovať k niekomu citovú náklonnosť, priazeň, sympatie, mať k niečomu citový vzťah; mať niekoho al. niečo rád; syn. milovať; op. nenávidieť: ľ. rodičov; ľ. svoju domovinu; ľúbim tento kraj; Len deti vítajú tak otcov, len deti, ktoré vedia detsky, nespútane, radostne, úprimne ľúbiť. [L. Ťažký]; A jednako, ľúbil som najmä ten úsmev, aj keď som mu nerozumel. [LT 2000]
3. hovor. (čo; s neurčitkom) ▶ pociťovať radosť z niečoho, obľubovať niečo, mať rád; syn. milovať: ľ. jesť; ľúbi si vypiť; ľúbi pekné veci; deti ľúbia sladkosti; Traja bratia nadovšetko ľúbili ponevierať sa večer po tomto trhovisku. [J. Blažková]; Viem, že lečo ľúbiš štipľavé. [P. Vilikovský]
opak. ľúbievať -va -vajú -vaj!


ľúbiť sa -bi sa -bia sa ľúbte sa! -bil sa -biac sa -biaci sa -benie sa nedok. 1.navzájom k sebe pociťovať hlbokú citovú náklonnosť, lásku; syn. milovať sa: veľmi sa ľúbia; najhlavnejšie je, že sa ľúbime; príbeh dvoch ľúbiacich sa sŕdc; Aj tak si dovolím tvrdiť, že sme sa nikdy neprestali a ani nikdy neprestaneme ľúbiť. [P. Janík]; Celú noc sme sa ľúbili. [L. Ťažký] mali sme spolu intímny styk
2. hovor. zastaráv. (komu) ▶ vyvolávať v niekom pocit krásy al. uspokojenia; pôsobiť na niekoho príjemným dojmom, páčiť sa: nové prostredie sa mu ľúbi; robí si, čo sa mu ľúbi; budúci zať sa jej ľúbil; ľúbilo sa jej, že je šľachetný; nie všetkým sa ľúbilo, čo povedal; Takého chlapa ozaj ťažko nájsť. Aj mne samému sa ľúbil. [V. Šikula]; Na nose ti vidím, že sa ti niečo nepozdáva, neľúbi. [A. Bednár]zastaráv. nech sa ľúbi nech sa páči, prosím, zdvorilostná formula (napr. pri ponúkaní)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

holdovať 1. hovor. veľmi, náruživo, dychtivo mať niečo rád a venovať sa tomu • oddávať sa: holduje, oddáva sa športu, pitiuobľubovaťľúbiť: obľubuje, ľúbi sladké jedláhovor. expr. zbožňovať (niečo) • kniž. hovieť (robiť niečo zo záľuby): hovie svojej záľube – maľovaniu

2. kniž. prejavovať úctu, uznanie a pod. • vzdávať hold: holdovať oslávencovi


chcieť sa pociťovať chuť, potrebu niečo uskutočniť • mať chuťmať vôľužiadať sa: chce sa mu, žiada sa mu jesť; nemá chuť, nemá vôľu ostaťpáčiť saľúbiť sazastaráv. ráčiť sa: Ak sa vám bude páčiť, ľúbiť, príďte! Ráčite sa zdržať dlhšie?hovor. sladiť sa (neos. obyč. v zápore): nesladí sa jej žiťneleniť sa: nelení sa jej cestovať

p. aj túžiť


chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlaťmieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľaťpomýšľaťmať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovaťmať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sahotoviť sastrojiť sapriberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

2. mať pocit potreby niečoho • želať sipriať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadaťžiadať sivyžadovaťpožadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť saľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

3. porov. želať


imponovať vzbudzovať obdiv, úctu, uznanie, rešpekt a pod. • robiť dojempáčiť saľúbiť sa: imponuje nám svojím vystupovaním; žiak odpoveďou robí dobrý dojem; páči sa, ľúbi sa nám, že sa nemiešate do cudzích vecípôsobiť (pri kladnom hodnotení): jeho precítený prednes na všetkých pôsobil


lipnúť 1. byť silno pripútaný k niekomu, niečomu: lipne na svojich deťochexpr. visieť: lipne, visí na svojom majetkukniž. zastar.: ľpieťľnúťkniž. zried. lipieť: lipel na svojej matkeľúbiťmať rád (lipnúť s láskou): ľúbi, má rád nové knihytúžiťbažiťdychtiť (lipnúť s túžbou): túži, baží po peniazoch

2. p. lepiť sa 1


ľúbiť sa p. páčiť sa 1, 2


ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížnehomať rád: má rád svoje deti, priateľovrád vidieťvítať: rád videný, vítaný hosťzbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matkulipnúťexpr. visieťkniž. zastar.: ľpieťľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťochzried. návidieť (Dobšinský, Jégé)

2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedláobľubovaťmať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvetyvítať: víta zmenupotrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotuvyhľadávať: vyhľadáva samotu


obľubovať mať citový vzťah k niekomu, niečomu, pociťovať radosť z niečoho, zried. z niekoho • mať v obľubemať rád: obľubuje, má rád ostré jedlá; má v obľube veselú spoločnosťmať záľubumať zaľúbenie: rodičia mali záľubu v hudbehovor.: ľúbiťmilovať: ľúbi chodiť do hôr; miluje kvety, morepren. expr. zbožňovať: zbožňovať hudbu, dobré jedlohovor. holdovaťkniž. hovieť (vo veľkej miere): holduje alkoholu, hovie maľovaniutrpieťpotrpieť si (obľubovať niečo a zároveň vyžadovať): trpí, potrpí si na dobré jedlo, na poriadok, čistotuvyhľadávať: vyhľadáva samotu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ľúbiť, -i, -ia nedok.

1. (koho i bezpredm.) mať rád, milovať: Ľúbi ma zo srdca, zo zvyku, povrchne, málo, nič. (Urb.)

2. (čo i neurč.) mať záľubu v niečom, mať rád, mať v obľube: Paradajky ja veľmi ľúbim. (Jil.) Škovran ľúbi výšky. (Gab.) Ondráš ľúbi jesť veľa, toľko, koľko len má. (Podj.) Kerský ľúbil kvetnato hovoriť. (Vaj.);

opak. ľúbievať, -a, -ajú

|| ľúbiť sa

1. páčiť sa: Cudzie mesto sa mu ľúbilo. (Kuk.) Šla zaň, lebo sa jej ľúbil. (Kuk.)

2. arch. neos. byť vhod, po chuti, ráčiť: Prosím, aby sa grófskej milosti ľúbilo povedať, čo rozkáže. (Jégé)

nech sa ľúbi nech sa páči, prosím, ráčte

Morfologický analyzátor

ľúbiť nedokonavé sloveso
(ja) ľúbim VKesa+; (ty) ľúbiš VKesb+; (on, ona, ono) ľúbi VKesc+; (my) ľúbime VKepa+; (vy) ľúbite VKepb+; (oni, ony) ľúbia VKepc+;

(ja som, ty si, on) ľúbil VLesam+; (ona) ľúbila VLesaf+; (ono) ľúbilo VLesan+; (oni, ony) ľúbili VLepah+;
(ty) ľúb! VMesb+; (my) ľúbme! VMepa+; (vy) ľúbte! VMepb+;
(nejako) ľúbiac VHe+;
ľúbiť_1 ľúbiť ľúbiť_2 ľúbiť ľúbiť_3 ľúbiť ľúbiť_4 ľúbiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor