ľúbiť -i nedok.
1. prechovávať k niekomu ľúbostné city, milovať, mať rád: ľ. ženu, verne sa ľ-ia
2. pociťovať k niekomu (neerotickú) lásku, sympatie, milovať, mať rád, op. nenávidieť: ľ. deti, vlasť
3. hovor. mať v obľube, mať rád: ľ. dobré jedlo, ľ-i si vypiť
// ľúbiť sa
1. páčiť sa: dievča sa mu ľ-i; ľ-i sa mu, že ...
2. byť vhod, páčiť sa: robí, ako sa mu ľ-i; nech sa ľ-i zdvorilostná formula (pri ponúkaní)
ľúbiť -bi -bia ľúb! -bil -biac -biaci -bený -benie nedok. 1. (koho) ▶ prežívať hlbokú citovú a obyč. aj telesnú náklonnosť k inej osobe; prejavovať ľúbostný cit, lásku; syn. milovať: oddane, verne ľ.; nikdy ju neprestal ľ.; manžela úprimne ľúbi; naozaj ju tak veľmi ľúbil?; ľúbila ho z celého srdca 2. (koho, čo) ▶ pociťovať k niekomu citovú náklonnosť, priazeň, sympatie, mať k niečomu citový vzťah; mať niekoho al. niečo rád; syn. milovať; op. nenávidieť: ľ. rodičov; ľ. svoju domovinu; ľúbim tento kraj; Len deti vítajú tak otcov, len deti, ktoré vedia detsky, nespútane, radostne, úprimne ľúbiť. [L. Ťažký]; A jednako, ľúbil som najmä ten úsmev, aj keď som mu nerozumel. [LT 2000] 3. hovor. (čo; s neurčitkom) ▶ pociťovať radosť z niečoho, obľubovať niečo, mať rád; syn. milovať: ľ. jesť; ľúbi si vypiť; ľúbi pekné veci; deti ľúbia sladkosti; Traja bratia nadovšetko ľúbili ponevierať sa večer po tomto trhovisku. [J. Blažková]; Viem, že lečo ľúbiš štipľavé. [P. Vilikovský] ▷ opak. ľúbievať -va -vajú -vaj!
ľúbiť sa -bi sa -bia sa ľúbte sa! -bil sa -biac sa -biaci sa -benie sa nedok. 1. ▶ navzájom k sebe pociťovať hlbokú citovú náklonnosť, lásku; syn. milovať sa: veľmi sa ľúbia; najhlavnejšie je, že sa ľúbime; príbeh dvoch ľúbiacich sa sŕdc; Aj tak si dovolím tvrdiť, že sme sa nikdy neprestali a ani nikdy neprestaneme ľúbiť. [P. Janík]; Celú noc sme sa ľúbili. [L. Ťažký] mali sme spolu intímny styk 2. hovor. zastaráv. (komu) ▶ vyvolávať v niekom pocit krásy al. uspokojenia; pôsobiť na niekoho príjemným dojmom, páčiť sa: nové prostredie sa mu ľúbi; robí si, čo sa mu ľúbi; budúci zať sa jej ľúbil; ľúbilo sa jej, že je šľachetný; nie všetkým sa ľúbilo, čo povedal; Takého chlapa ozaj ťažko nájsť. Aj mne samému sa ľúbil. [V. Šikula]; Na nose ti vidím, že sa ti niečo nepozdáva, neľúbi. [A. Bednár] □ zastaráv. nech sa ľúbi nech sa páči, prosím, zdvorilostná formula (napr. pri ponúkaní)
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
holdovať 1. hovor. veľmi, náruživo, dychtivo mať niečo rád a venovať sa tomu • oddávať sa: holduje, oddáva sa športu, pitiu • obľubovať • ľúbiť: obľubuje, ľúbi sladké jedlá • hovor. expr. zbožňovať (niečo) • kniž. hovieť (robiť niečo zo záľuby): hovie svojej záľube – maľovaniu
2. kniž. prejavovať úctu, uznanie a pod. • vzdávať hold: holdovať oslávencovi
chcieť sa pociťovať chuť, potrebu niečo uskutočniť • mať chuť • mať vôľu • žiadať sa: chce sa mu, žiada sa mu jesť; nemá chuť, nemá vôľu ostať • páčiť sa • ľúbiť sa • zastaráv. ráčiť sa: Ak sa vám bude páčiť, ľúbiť, príďte! Ráčite sa zdržať dlhšie? • hovor. sladiť sa (neos. obyč. v zápore): nesladí sa jej žiť • neleniť sa: nelení sa jej cestovať
p. aj túžiť
chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlať • mieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť? • zamýšľať • pomýšľať • mať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť? • plánovať • mať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôr • chystať sa • hotoviť sa • strojiť sa • priberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať list • zastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť
2. mať pocit potreby niečoho • želať si • priať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokoj • zastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo? • žiadať • žiadať si • vyžadovať • požadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracovisku • túžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matke • páčiť sa • ľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?
3. porov. želať
imponovať vzbudzovať obdiv, úctu, uznanie, rešpekt a pod. • robiť dojem • páčiť sa • ľúbiť sa: imponuje nám svojím vystupovaním; žiak odpoveďou robí dobrý dojem; páči sa, ľúbi sa nám, že sa nemiešate do cudzích vecí • pôsobiť (pri kladnom hodnotení): jeho precítený prednes na všetkých pôsobil
lipnúť 1. byť silno pripútaný k niekomu, niečomu: lipne na svojich deťoch • expr. visieť: lipne, visí na svojom majetku • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť • kniž. zried. lipieť: lipel na svojej matke • ľúbiť • mať rád (lipnúť s láskou): ľúbi, má rád nové knihy • túžiť • bažiť • dychtiť (lipnúť s túžbou): túži, baží po peniazoch
2. p. lepiť sa 1
ľúbiť sa p. páčiť sa 1, 2
ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížneho • mať rád: má rád svoje deti, priateľov • rád vidieť • vítať: rád videný, vítaný hosť • zbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matku • lipnúť • expr. visieť • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťoch • zried. návidieť (Dobšinský, Jégé)
2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedlá • obľubovať • mať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvety • vítať: víta zmenu • potrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu
obľubovať mať citový vzťah k niekomu, niečomu, pociťovať radosť z niečoho, zried. z niekoho • mať v obľube • mať rád: obľubuje, má rád ostré jedlá; má v obľube veselú spoločnosť • mať záľubu • mať zaľúbenie: rodičia mali záľubu v hudbe • hovor.: ľúbiť • milovať: ľúbi chodiť do hôr; miluje kvety, more • pren. expr. zbožňovať: zbožňovať hudbu, dobré jedlo • hovor. holdovať • kniž. hovieť (vo veľkej miere): holduje alkoholu, hovie maľovaniu • trpieť • potrpieť si (obľubovať niečo a zároveň vyžadovať): trpí, potrpí si na dobré jedlo, na poriadok, čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu
ľúbiť, -i, -ia nedok.
1. (koho i bezpredm.) mať rád, milovať: Ľúbi ma zo srdca, zo zvyku, povrchne, málo, nič. (Urb.)
2. (čo i neurč.) mať záľubu v niečom, mať rád, mať v obľube: Paradajky ja veľmi ľúbim. (Jil.) Škovran ľúbi výšky. (Gab.) Ondráš ľúbi jesť veľa, toľko, koľko len má. (Podj.) Kerský ľúbil kvetnato hovoriť. (Vaj.);
opak. ľúbievať, -a, -ajú
|| ľúbiť sa
1. páčiť sa: Cudzie mesto sa mu ľúbilo. (Kuk.) Šla zaň, lebo sa jej ľúbil. (Kuk.)
2. arch. neos. byť vhod, po chuti, ráčiť: Prosím, aby sa grófskej milosti ľúbilo povedať, čo rozkáže. (Jégé)
● nech sa ľúbi nech sa páči, prosím, ráčte