Ľubica -ce Ľubíc ž. ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ dom. Ľuba Ľuby Ľúb; zdrob. Ľubka -ky Ľubiek, Ľubinka -ky -niek
Ľubica -ce ž. obec na východnom Slovensku v Kežmarskom okrese juhovýchodne od Kežmarku;
Ľubičan -na pl. N -nia m.;
Ľubičanka -ky -niek ž.;
ľubický -ká -ké príd.
ľubica p. milá
milá žena v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnému mužovi • hovor. frajerka: z vojny písať milej, frajerke • priateľka • dievča (zdôrazňuje mladosť, bezzáväzkovosť) • hovor. baba: prišiel aj so svojou babou • hovor. svoja • zastar.: ľúbenica • ľubica • subšt. kočka
porov. aj milenka
ľubica, -e, -bíc ž. kniž. zastar. milá, milenka: Ako milenec o svojej ľubici, s takým oduševnením rozpráva. (Vlč.); pekná ľubica (Sládk.)
(jedna) Ľubica; (bez) Ľubice; (k) Ľubici; (vidím) Ľubicu; (hej) Ľubica!; (o) Ľubici; (s) Ľubicou;
(štyri) Ľubice; (bez) Ľubíc; (k) Ľubiciam; (vidím) Ľubice; (hej) Ľubice!; (o) Ľubiciach; (s) Ľubicami;