ďasno -a -sien obyč. mn. s. sliznicovité tkanivo na okrajoch čeľustí a kŕčkov zubov;
ďasnový príd.
ďasno -na ďasien s.
ďasno -na ďasien s. ▶ mäsité sliznicové tkanivo v ústnej dutine pokrývajúce okraje čeľustí a zubné kŕčky: krvácanie ďasien; mať zapálené ďasná; poraniť si ďasná; Jeho vedomý pokus o úsmev obnažil bezzubé ďasná. [J. Johanides]; Dobrá Vinita mu vypadla z pamäti ako mliečny zub z ďasna. [P. Jaroš] ▷ ďasienko -ka -nok s. zdrob. expr.: Keď ma malé zbadalo, vytrčilo ďasienka a začalo sa smiať. [K. Jarunková]
ďasno, -a, obyč. v mn. č. ďasná, -sien str. mäsitý sliznicovitý obal zubných koreňov;
ďasnový príd.: fon. ď-é spoluhlásky artikulované na ďasnách
ďasienko p. ďasno
ďasno s. (ďásno, džasno, ďaslo, džaslo, džaňslo, zásno, jasno, jejsno) csl obyč. mn. č. obal zubných koreňov: Takie mán zapáľeňie jasná (Pukanec LVI); Celuo jejsno ma boľí (Kociha RS); Jásná už mal celkom rovné, čo ňemal zubóv (Chocholná TRČ); Celé zásna ma zatáhnuté (V. Rovné BYT); Jag me boľa jasna! (Petrovany PRE); Boľa ho džasna od zuboch (Smižany SNV); Boľa me džasla (Torysa SAB); Krev mi idze z džaňsla (Dl. Lúka BAR); ďasienko s. zdrob. expr.: Dzecko ma zapaľene jaselka od zuboch (Markušovce SNV)
džaňslo p. ďasno
džaslo, džasno p. ďasno
jasno p. ďasno
jejsno p. ďasno
ďasno [ďa-, ja-] s časť ústnej dutiny, v ktorej sú uložené zuby: včin mast a tau sobě pomazug diasna (MT 17. st); shnilost diasen (RT 17. st); namazug gasna dytety (LR1 17. st); x. pren gak sladké ďásnám mým reči twé, nad med vstům mým (ŽP 1788) F. to nenj podle gásen (KS 1763) nie je po chuti; -ový príd: gásnowá zhnjlost (KS 1763); ďasienko [-sén-] dem: gingivula: gásénko (KS 1763); po ďasenkach ssomlatiti (StN 1785)
jásenko p. ďasno
jasno, jasnový p. ďasno