ďalekohľad -u m. opt. prístroj na zväčšovanie vzdialených predmetov;
ďalekohľadový príd.
ďalekohľad -du pl. N -dy m.
ďalekohľad -du pl. N -dy m. ▶ optický prístroj na pozorovanie vzdialených objektov: divadelný ď.; puškový ď.; šošovkový ď.; zrkadlový ď. ktorého objektív je duté zrkadlo; astronomický, hvezdársky ď. umiestnený obyč. v kupole hvezdárne s otváracou štrbinou, teleskop; Hubblov vesmírny ď. umiestnený na umelých družiciach Zeme; byť viditeľný aj bez ďalekohľadu ↗ i fraz.; dívať sa na niečo cez ď. ↗ i fraz.; Ukazovali mi i ďalšie veci, ktoré my bez ďalekohľadu dobre nevidíme. [V. Šikula] ◘ fraz. dívať sa na niečo cez ďalekohľad s odstupom; viditeľný aj bez ďalekohľadu očividný, zjavný
ďalekohľad optický prístroj na zväčšovanie vzdialených predmetov: vojenský ďalekohľad • hovor. zastar. kuker: v divadle pozerať kukerom • astron. reflektor (zrkadlový ďalekohľad) • fyz. teleskop (hvezdársky ďalekohľad) • opt. triéder (dvojitý ďalekohľad)
ďalekohľad, -u m. optický prístroj umožňujúci zreteľne vidieť vzdialené predmety
ďalekohľad m. nov. (ďeľakohľad) prístroj na zreteľné videnie vzdialených predmetov: Hájňig za ňima ďelakohladom uš teda kukau̯ (Žarnovica NB); Oteľ som sa z ďeľakohľadom ďívau̯ (Dol. Lehota DK)
deľakohľad p. ďalekohľad