Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

ďaleký príd.

1. kt. je vo veľkej priestorovej, časovej ap. vzdialenosti, vzdialený, op. blízky: ď-é kraje; ď-á budúcnosť; ď-á rodina; Ď. východ krajiny vých. Ázie

2. siahajúci do diaľky: ď-á cesta dlhá; ď. dosah veľký význam;

ďaleko

I. prísl. k ďaleký, op. blízko: bývať ď. od mesta; cestovať ď.; do rána je ď.; nemať ď. do plaču; nebyť ď. od pravdy; ď. lepšie, správ. oveľa lepšie, omnoho lepšie

ako si (s tým) ď.? ako si pokročil? → dotiahnuť to (v živote) ď.; prišlo to tak ď., že ... veci sa vyvinuli do krajnosti; ísť ď. (v niečom) ísť do krajnosti; jablko nepadá ď. od stromu

II. ďaleko -a s. veľká vzdialenosť, diaľka: pozerať sa do ď-a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ďaleký; ďaleko prísl. i ‑a s.

ďaleko1 prísl. 1. ▶ (priestorovo) vo veľkej vzdialenosti; op. blízko: ako ď. je do mesta?; býva od nás veľmi ď.; nemať ď. do práce; odtiaľ dovidieť veľmi ď.; žiť ď. od vlasti; ď. sme sa nedostali i pren. veľmi sme nepokročili (v práci, vo výskume a pod.); Má širokú tvár žltej farby, oči ďaleko od seba a vlasy čierne. [P. Jaroš]; Len teraz videla, ako nesmierne ďaleko sú ľudia. [J. Blažková]
2. ▶ (vo vzťahu k minulosti al. budúcnosti) vo väčšom časovom odstupe: dovtedy je ešte ď.; leto je ešte ď.; ď. sú naše mladé roky; vidieť ď. dopredui fraz.; Pravdaže, do rána je ešte ďaleko. [P. Andruška]
3. v spojení ďaleko lepšie, vhodnejšieoveľa lepšie, omnoho lepšie
fraz. ako si [s tým] ďaleko? ako si pokročil?; ďaleko-preďaleko veľmi ďaleko; dotiahnuť to [v živote] ďaleko urobiť kariéru; ísť/zájsť v niečom príliš ďaleko prekročiť únosnú mieru; nebyť ďaleko od pravdy hodnotiť niekoho, niečo realisticky; nemať ďaleko k niečomu mať sklon k niečomu al. záľubu v niečom; prišlo to tak ďaleko, že... veci sa vyvinuli do krajnosti; vidieť ďaleko dopredu byť predvídavý, tušiť, čo sa stane v budúcnosti ◘ parem. ďaleko hľadajú, a pod rukou majú; jablko nepadá/nespadne ďaleko od stromu deti bývajú zvyčajne také ako rodičia; lož má krátke nohy [ďaleko nezájde] lož sa dlho neutají

ďaleko2 -ka s. ▶ veľká vzdialenosť medzi dvoma bodmi, priestormi, miestami a pod.; syn. diaľka, diaľava: zadívať sa do ďaleka; Keď s túžbou zaborím sa do podolka hviezd, myšlienkou keď pohládzam vidinové boky ďaleka. [Š. Pártošová]

ďaleko1 vo veľkej priestorovej vzdialenosti, v diaľke; do veľkej priestorovej vzdialenosti, do diaľky (op. blízko) • doďalekanaďaleko: bývajú ďaleko od centra mesta; z televíznej veže vidieť ďaleko, doďaleka; naďaleko sa šírila vôňa kapustovej polievkyhovor. odruky: do mesta je to odrukyexpr. za horami za dolami: už je za horami za dolamidet.: pápá: ocino je pá, pápápriďaleko (príliš ďaleko): do mesta je pešo priďalekoexpr. preďaleko (veľmi ďaleko): ďaleko, preďaleko, niet živej dušefraz. na kraji sveta


ďaleko2 p. diaľka 1


diaľka 1. veľká dĺžka priestoru medzi dvoma predmetmi al. miestami (op. blízko, blízkosť) • ďaleko: počuť ho z diaľky, hľadieť do ďalekadiaľava (veľká diaľka): zmiznúť v diaľavepoet. diaľ: nekonečná diaľvzdialenosť (ohraničená diaľka): doprava tovaru na krátku vzdialenosť

2. ďaleký kraj: vrátiť sa z diaľkypoet. diaľ

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ďaleko1, 2. st. ďalej prísl. vyjadruje priestorovú, zried. časovú vzdialenosť (op. blízko): bývať, ísť ď.; mať ď. domov, do práce; jablko nepadá ďaleko od stromu (prísl.) o vlastnostiach detí vo vzťahu k rodičom

dostať sa ď. veľa dokázať, dosiahnuť; nedostať sa ď. málo dokázať, dosiahnuť; tak ď. to prišlo udalosti sa tak vyvinuli; nebyť ď. od pravdy blížiť sa pravde; to je ď. od pravdy to nie je pravda; ísť ď. v niečom za prípustnú hranicu

ďaleko2, -a str. veľká vzdialenosť, diaľka: Už od ďaleka šum sa rozlieha. (Sládk.) Kto prístav zočí v kalnom ďaleku? (Hviezd.)

Morfologický analyzátor

ďaleko podstatné meno, stredný rod

(jedno) ďaleko; (bez) ďaleka; (k) ďaleku; (vidím) ďaleko; (o) ďaleku; (s) ďalekom;

(tri) ďaleká; (bez) ďaliek; (k) ďalekám; (vidím) ďaleká; (o) ďalekách; (s) ďalekami;

ďaleko
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) ďaleko
G (bez) ďaleka
D (k) ďaleku
A (vidím) ďaleko
L (o) ďaleku
I (s) ďalekom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) ďaleká
G (bez) ďaliek
D (k) ďalekám
A (vidím) ďaleká
L (o) ďalekách
I (s) ďalekami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor