ďaleký príd.
1. kt. je vo veľkej priestorovej, časovej ap. vzdialenosti, vzdialený, op. blízky: ď-é kraje; ď-á budúcnosť; ď-á rodina; Ď. východ krajiny vých. Ázie
2. siahajúci do diaľky: ď-á cesta dlhá; ď. dosah veľký význam;
ďaleko
I. prísl. k ďaleký, op. blízko: bývať ď. od mesta; cestovať ď.; do rána je ď.; nemať ď. do plaču; nebyť ď. od pravdy; ď. lepšie, správ. oveľa lepšie, omnoho lepšie
● ako si (s tým) ď.? ako si pokročil? → dotiahnuť to (v živote) ď.; prišlo to tak ď., že ... veci sa vyvinuli do krajnosti; ísť ď. (v niečom) ísť do krajnosti; → jablko nepadá ď. od stromu
II. ďaleko -a s. veľká vzdialenosť, diaľka: pozerať sa do ď-a