Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ďaleký príd.

1. kt. je vo veľkej priestorovej, časovej ap. vzdialenosti, vzdialený, op. blízky: ď-é kraje; ď-á budúcnosť; ď-á rodina; Ď. východ krajiny vých. Ázie

2. siahajúci do diaľky: ď-á cesta dlhá; ď. dosah veľký význam;

ďaleko

I. prísl. k ďaleký, op. blízko: bývať ď. od mesta; cestovať ď.; do rána je ď.; nemať ď. do plaču; nebyť ď. od pravdy; ď. lepšie, správ. oveľa lepšie, omnoho lepšie

● ako si (s tým) ď.? ako si pokročil? → dotiahnuť to (v živote) ď.; prišlo to tak ď., že ... veci sa vyvinuli do krajnosti; ísť ď. (v niečom) ísť do krajnosti; → jablko nepadá ď. od stromu

II. ďaleko -a s. veľká vzdialenosť, diaľka: pozerať sa do ď-a

ďaleko -ka s.

ďaleko prísl.

ďaleko¹ prísl. 1. ▶ (priestorovo) vo veľkej vzdialenosti; op. blízko: ako ď. je do mesta?; býva od nás veľmi ď.; nemať ď. do práce; odtiaľ dovidieť veľmi ď.; žiť ď. od vlasti; ď. sme sa nedostali i pren. veľmi sme nepokročili (v práci, vo výskume a pod.); Má širokú tvár žltej farby, oči ďaleko od seba a vlasy čierne. [P. Jaroš]; Len teraz videla, ako nesmierne ďaleko sú ľudia. [J. Blažková]
2. ▶ (vo vzťahu k minulosti al. budúcnosti) vo väčšom časovom odstupe: dovtedy je ešte ď.; leto je ešte ď.; ď. sú naše mladé roky; vidieť ď. dopredu ↗ i fraz.; Pravdaže, do rána je ešte ďaleko. [P. Andruška]
3. v spojení ďaleko lepšie, vhodnejšie ▶ oveľa lepšie, omnoho lepšie
◘ fraz. ako si [s tým] ďaleko? ako si pokročil?; ďaleko-preďaleko veľmi ďaleko; dotiahnuť to [v živote] ďaleko urobiť kariéru; ísť/zájsť v niečom príliš ďaleko prekročiť únosnú mieru; nebyť ďaleko od pravdy hodnotiť niekoho, niečo realisticky; nemať ďaleko k niečomu mať sklon k niečomu al. záľubu v niečom; prišlo to tak ďaleko, že... veci sa vyvinuli do krajnosti; vidieť ďaleko dopredu byť predvídavý, tušiť, čo sa stane v budúcnosti ◘ parem. ďaleko hľadajú, a pod rukou majú; jablko nepadá/nespadne ďaleko od stromu deti bývajú zvyčajne také ako rodičia; lož má krátke nohy [ďaleko nezájde] lož sa dlho neutají

ďaleko² -ka s. ▶ veľká vzdialenosť medzi dvoma bodmi, priestormi, miestami a pod.; syn. diaľka, diaľava: zadívať sa do ďaleka; Keď s túžbou zaborím sa do podolka hviezd, myšlienkou keď pohládzam vidinové boky ďaleka. [Š. Pártošová]

ďaleko¹, 2. st. ďalej prísl. vyjadruje priestorovú, zried. časovú vzdialenosť (op. blízko): bývať, ísť ď.; mať ď. domov, do práce; jablko nepadá ďaleko od stromu (prísl.) o vlastnostiach detí vo vzťahu k rodičom

● dostať sa ď. veľa dokázať, dosiahnuť; nedostať sa ď. málo dokázať, dosiahnuť; tak ď. to prišlo udalosti sa tak vyvinuli; nebyť ď. od pravdy blížiť sa pravde; to je ď. od pravdy to nie je pravda; ísť ď. v niečom za prípustnú hranicu

ďaleko², -a str. veľká vzdialenosť, diaľka: Už od ďaleka šum sa rozlieha. (Sládk.) Kto prístav zočí v kalnom ďaleku? (Hviezd.)

dalako p. ďaleko

ďaleko i ďalek (daľeko, dalako, ďelako, deleko; daľek)
I. prísl. csl vyjadruje priestorovú (ojedinele aj časovú) vzdialenosť: Vetor rozmetau̯ snopi ďeľako o_ceba (Lišov KRU); Ešťe je vešer ďeľäko, ľebo slnko je ešťe visoko (Kokava n. Rim. RS); Do hájovne je doz_daleko (V. Rovné BYT); Mi od jarku tag daľeko (Niž. Šebastová PRE)
F. jablko ňeľeťí ďaleko o_ctromu (Stožok ZVO) - deti sa podobajú na rodičov; dobrí chír iďe ďelako, a mrcha ešťe ďalej (Bobrovec LM) - o zlom sa viacej hovorí
II. zám. opyt. príslov. csl kam, kde (najmä pri opytovaní starších ľudí): Ďelako, ťeťinka? Ale do Brodzian iďiem (V. Bielice TOP); Daleko, daleko? Len tod idem (Brestovany TRN); Daľeg idzice, cetko? (Dl. Lúka BAR); Daľek sce śe vibraľi? (Torysa SAB)

delako p. ďaleko

ďaleko, ďalece p. ďaleký