Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

ďaleký príd.

1. kt. je vo veľkej priestorovej, časovej ap. vzdialenosti, vzdialený, op. blízky: ď-é kraje; ď-á budúcnosť; ď-á rodina; Ď. východ krajiny vých. Ázie

2. siahajúci do diaľky: ď-á cesta dlhá; ď. dosah veľký význam;

ďaleko

I. prísl. k ďaleký, op. blízko: bývať ď. od mesta; cestovať ď.; do rána je ď.; nemať ď. do plaču; nebyť ď. od pravdy; ď. lepšie, správ. oveľa lepšie, omnoho lepšie

● ako si (s tým) ď.? ako si pokročil? → dotiahnuť to (v živote) ď.; prišlo to tak ď., že ... veci sa vyvinuli do krajnosti; ísť ď. (v niečom) ísť do krajnosti; → jablko nepadá ď. od stromu

II. ďaleko -a s. veľká vzdialenosť, diaľka: pozerať sa do ď-a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ďaleký; ďaleko prísl. i ‑a s.
Ďaleký východ ‑ého ‑u m.; ďalekovýchodný

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

ďaleký -ká -ké príd. 1. ▶ (priestorovo) nachádzajúci sa vo veľkej vzdialenosti; syn. vzdialený: čaro ďalekého Orientu; výlety do blízkeho i ďalekého okolia; ocitnúť sa v ďalekej cudzine; vybrať sa do ďalekého sveta; Aj predo mnou oživovali ďaleké neznáme kraje a čarokrásne mestá. [Ľ. Zúbek]; opt. ď. bod bod v najväčšej vzdialenosti, na ktorú sa oko ešte musí akomodovať; geogr. Ď. východ krajiny východnej Ázie
2. ▶ siahajúci do veľkej vzdialenosti; op. blízky: čaká nás ďaleká cesta; ď. dostrel; rádiolokačné stanice s ďalekým dosahom; Z dediny vychádzala silná motorka, jej reflektor vydával ďalekú žiaru. [L. Ballek]
3. ▶ v malej miere spojený rodinnými, priateľskými a pod. vzťahmi; syn. vzdialený; op. blízky: ďaleká rodina; Znenazdania zaplnila sa izba, plná bola blízkych i ďalekých. [M. Figuli]
4. ▶ (časovo) vzdialený vzhľadom na minulosť al. budúcnosť: ďaleká minulosť; Dovolenka v naozajstnom vesmírnom hoteli nie je hudbou takej ďalekej budúcnosti. [Sme 1997]

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

ďaleký ktorý je vo veľkej vzdialenosti (priestorovej al. časovej; op. blízky) • vzdialený: ďaleký, vzdialený bod; ďaleká, vzdialená budúcnosť; ďalekí, vzdialení príbuzní • hovor. ďalší: ďalšia rodina • dlhý (zasahujúci do diaľky): vydať sa na dlhú cestu • dávny (časovo vzdialený v minulosti): detstvo bolo preňho už dávnou minulosťou • expr.: ďalečizný • preďaleký (veľmi al. príliš ďaleký): ďalečizné kopce, preďaleké hviezdy

dávny jestvujúci v ďalekej minulosti, pochádzajúci z ďalekej minulosti; ktorý už pominul, uplynul • dávnoveký: pozostatky dávnych, dávnovekých kultúr • starý • prastarý • pradávny: starý, prastarý príbeh o boji dobra a zla; odohralo sa to v pradávnych časoch • praveký • hovor. i pren. predpotopný (pochádzajúci z praveku): praveké, predpotopné tvory • starobylý • starodávny (majúci dlhý vek): postavy starobylej, starodávnej mytológie • minulý • kniž. zašlý: pripomenúť minulé, zašlé časy • arch. drievny (Kukučín) • ďaleký • vzdialený (časovo v minulosti): korene rodu siahajú do ďalekej, vzdialenej minulosti • odveký (trvajúci oddávna): odveké úsilie, odveká túžba ľudstva • dlhoročný • mnohoročný (ktorý sa zrodil, vznikol dávno a dlho pretrval): dlhoročné, mnohoročné priateľstvo

p. aj niekdajší

dlhý 1. majúci veľký rozmer v dĺžke (op. krátky): dlhý rad ľudí • vysoký (dlhý vo vertikálnom smere; op. nízky): vysoké chlapčisko • veľký (dlhý v horizontálnom smere; op. malý): veľký zástup, veľká vzdialenosť • kniž. siahodlhý • expr. nekonečný: namáhavá a siahodlhá, nekonečná cesta • expr. zried. siaživý: siaživý krok (Tatarka) • hovor. neskl. maxi (op. mini): maxi sukňa • expr.: dlhánsky • dlhokánsky • dlhočizný • dlžizný • predlhý (veľmi dlhý): dlhánska, dlhočizná niť • expr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý kabát • pren. expr.: polmíľový • sedemmíľový: polmíľové, sedemmíľové kroky • pren. expr. oslí (o ušiach)

2. majúci veľký časový rozmer (op. krátky): dlhé čakanie • dlhotrvajúci (trvajúci dlhý čas): dlhá, dlhotrvajúca operácia; dlhotrvajúci potlesk • dlhodobý (op. krátkodobý) • dlhoročný • mnohoročný • dlhoveký (trvajúci dlhý časový úsek, veľa rokov): dlhodobý pobyt v cudzine; svedkovia dlhoročného, mnohoročného, dlhovekého vývoja života • expr.: stáročný • stoveký • poet. stáveký: stáročné, stáveké úsilie • ďaleký: vydať sa na ďalekú cestu • kniž. siahodlhý (dlhý a obyč. aj únavný, obšírny): siahodlhé rozprávanie • expr. nekonečný: nekonečný príbeh • expr.: dlhánsky • dlhokánsky • dlhočizný • dlžizný • predlhý: dlžizný rok • expr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý čas • kniž. zastar. drahný

otvorený 1. ktorý je z hľadiska prístupu, vstupu zbavený prekážok (op. uzavretý, zavretý) • voľný • nehatený: otvorená, voľná cesta; nehatený, voľný priebeh rokovania • neobmedzený • slobodný (op. zamedzený, ohraničený): mať k moru neobmedzený, slobodný prístup • nekrytý (bez krytiny, strechy a pod.): otvorený, nekrytý koč; nekrytá veranda • široký • ďaleký • šíry (bez prekážok, ktoré by obmedzovali, zmenšovali a pod. istý priestor): otvorený, široký priestor; otvorený, ďaleký výhľad; otvorená, široká samohláska a; vyplávať na otvorené, šíre more • prístupný (otvorený pre návštevníkov): park je prístupný aj vo večerných hodinách • expr.: rozdrapený • rozďavený • kniž. rozjatrený • nár. rozjedený (o rane)

2. p. nevyriešený 3. p. priamy 2, srdečný, úprimný 1 4. p. verejný 2, zjavný

vzdialený 1. ktorý je vo väčšej priestorovej al. časovej vzdialenosti • ďaleký • hovor. ďalší (op. blízky): vzdialené, ďaleké kraje; vzdialená, ďaleká budúcnosť; vzdialená, ďaleká, ďalšia rodina • dávny • pradávny (časovo veľmi vzdialený): dávna historka, pradávne časy • odľahlý (ležiaci bokom; menej súvisiaci): odľahlé dediny, odľahlý problém • cudzí: táto vec mi je cudzia

2. p. neprítomný 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ďaleký, 2. st. ďalší príd.

1. priestorove alebo časove vzdialený (op. blízky): ď. kraj, ď-á cudzina; ď-á minulosť, budúcnosť; Ďaleký východ krajiny východnej Ázie; hovor. ď. svet cudzina, zahraničie;

2. siahajúci do diaľky; dlhý: ď-á cesta; pren. niečo má ď. dosah veľký význam;

3. vzdialený príbuzný: ď. príbuzný, ď-á rodina

Morfologický analyzátor

ďaleký prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) ďaleký; (bez) ďalekého; (k) ďalekému; (vidím) ďalekého; (o) ďalekom; (s) ďalekým;

(štyria) ďalekí; (bez) ďalekých; (k) ďalekým; (vidím) ďalekých; (o) ďalekých; (s) ďalekými;


(jeden) ďalekejší; (bez) ďalekejšieho; (k) ďalekejšiemu; (vidím) ďalekejšieho; (o) ďalekejšom; (s) ďalekejším;

(dvaja) ďalekejší; (bez) ďalekejších; (k) ďalekejším; (vidím) ďalekejších; (o) ďalekejších; (s) ďalekejšími;


(jeden) najďalekejší; (bez) najďalekejšieho; (k) najďalekejšiemu; (vidím) najďalekejšieho; (o) najďalekejšom; (s) najďalekejším;

(dvaja) najďalekejší; (bez) najďalekejších; (k) najďalekejším; (vidím) najďalekejších; (o) najďalekejších; (s) najďalekejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) ďaleký; (bez) ďalekého; (k) ďalekému; (vidím) ďaleký; (o) ďalekom; (s) ďalekým;

(štyri) ďaleké; (bez) ďalekých; (k) ďalekým; (vidím) ďaleké; (o) ďalekých; (s) ďalekými;


(jeden) ďalekejší; (bez) ďalekejšieho; (k) ďalekejšiemu; (vidím) ďalekejší; (o) ďalekejšom; (s) ďalekejším;

(dva) ďalekejšie; (bez) ďalekejších; (k) ďalekejším; (vidím) ďalekejšie; (o) ďalekejších; (s) ďalekejšími;


(jeden) najďalekejší; (bez) najďalekejšieho; (k) najďalekejšiemu; (vidím) najďalekejší; (o) najďalekejšom; (s) najďalekejším;

(štyri) najďalekejšie; (bez) najďalekejších; (k) najďalekejším; (vidím) najďalekejšie; (o) najďalekejších; (s) najďalekejšími;


ženský rod

(jedna) ďaleká; (bez) ďalekej; (k) ďalekej; (vidím) ďalekú; (o) ďalekej; (s) ďalekou;

(štyri) ďaleké; (bez) ďalekých; (k) ďalekým; (vidím) ďaleké; (o) ďalekých; (s) ďalekými;


(jedna) ďalekejšia; (bez) ďalekejšej; (k) ďalekejšej; (vidím) ďalekejšiu; (o) ďalekejšej; (s) ďalekejšou;

(štyri) ďalekejšie; (bez) ďalekejších; (k) ďalekejším; (vidím) ďalekejšie; (o) ďalekejších; (s) ďalekejšími;


(jedna) najďalekejšia; (bez) najďalekejšej; (k) najďalekejšej; (vidím) najďalekejšiu; (o) najďalekejšej; (s) najďalekejšou;

(dve) najďalekejšie; (bez) najďalekejších; (k) najďalekejším; (vidím) najďalekejšie; (o) najďalekejších; (s) najďalekejšími;


stredný rod

(jedno) ďaleké; (bez) ďalekého; (k) ďalekému; (vidím) ďaleké; (o) ďalekom; (s) ďalekým;

(dve) ďaleké; (bez) ďalekých; (k) ďalekým; (vidím) ďaleké; (o) ďalekých; (s) ďalekými;


(jedno) ďalekejšie; (bez) ďalekejšieho; (k) ďalekejšiemu; (vidím) ďalekejšie; (o) ďalekejšom; (s) ďalekejším;

(štyri) ďalekejšie; (bez) ďalekejších; (k) ďalekejším; (vidím) ďalekejšie; (o) ďalekejších; (s) ďalekejšími;


(jedno) najďalekejšie; (bez) najďalekejšieho; (k) najďalekejšiemu; (vidím) najďalekejšie; (o) najďalekejšom; (s) najďalekejším;

(dve) najďalekejšie; (bez) najďalekejších; (k) najďalekejším; (vidím) najďalekejšie; (o) najďalekejších; (s) najďalekejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

ďaleký: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a stability na Ďalekom ≈ a stability na Dálném
ďalekých a exotických krajinách ≈ dalekých a exotických zemích
do ďalekých prístavov a ≈ do dalekých přístavů a
na Ďalekom východe a ≈ na Dálném východě a
nepremožiteľnom majstrovi z ďalekého ≈ nepřemožitelném mistru z dalekého
v ďalekých krajinách a ≈ v dalekých zemích a
vrátane ďalekého New Yorku ≈ včetně dalekého New Yorku
vydávame sa na ďalekú ≈ vydávame sa na ďalekú
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a Ďalekého východu, vypúšťajúc ≈ and Far East, emitting
a na Ďalekom východe ≈ and the Far East
a na Ďalekom Východe ≈ and the Far East
Ďalekého Východu, je dôležitá ≈ Far East, is important
Európe a na Ďalekom ≈ Europe and the Far
Iraku a na Ďalekom ≈ Iraq and the Far
jedného dňa v ďalekej ≈ someday in the distant
nie príliš ďalekej budúcnosti ≈ not - too - distant future
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor